1 / 20

Výživa detí a mládeže – preventívny faktor porúch zdravia

Výživa detí a mládeže – preventívny faktor porúch zdravia. MUDr. Hamade Jana, PhD. Výživa - súbor pochodov, prostredníctvom

annot
Télécharger la présentation

Výživa detí a mládeže – preventívny faktor porúch zdravia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Výživa detí a mládeže – preventívny faktor porúch zdravia MUDr. Hamade Jana, PhD.

  2. Výživa- súbor pochodov, prostredníctvom ktorých organizmus prijíma a zužitkováva látky nevyhnutné na pokrytie energetického výdaja, na stavbu a obnovenie tkanív a na zabezpečenie fyziologických funkcií. Výživaje jednou z najdôležitejších zložiek vonkajšieho prostrediaovplyvňujúcich zdravie. Zdravá strava - strava, ktorá je biologicky hodnotná a obsahuje potrebné množstvo bielkovín, tukov, cukrov, minerálnych látok a vitamínov.

  3. Správna výživazohráva od útleho veku významnú úlohu v prevenciivzniku rôznych poškodení zdravia, prejavujúcich sa často až v dospelosti . Výživa a prevencia aterosklerózy Sociálna závažnosť aterosklerózy: - na aterosklerózu a jej orgánové komplikácie (infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, ICH – zomiera v rozvinutých krajinách väčšina obyvateľov (cca 50 – 60% všetkých úmrtí) .

  4. Aterosklerotické lézie Najčastejšie sa vyskytujú tzv. lipoidné prúžky– zhluky makrofágov bohatých na lipidy a T lymfocyty. Lipoidné prúžky – vznikajú už v detskom veku - u polovice detí vo veku 10 – 14 rokov sú pozorovateľné v koronárnom riečisku. hypercholesterolémia diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia obezita fajčenie cigariet, sedavý spôsob života mužské pohlavie vek anamnéza predčasnej aterosklerózy v rodine Rizikové faktory aterosklerózy

  5. Vzťah – výživa a ateroskleróza Celkový prísun energie Obezita – spája sa s nadbytočným prísunom energie . Vyšší príjem nasýtených tukov a cholesterolu - riziko vzniku obezity – vznik aterogenézy . 2. Prísun tukov v potrave Zvýšený prísun cholesterolu a nasýtených MK – zvyšuje hladinu cholesterolémie a LDL. 3. Prísun sacharidov Zvýšený prísun sacharidov = konverzia sacharidov na tuk – najmä v bunkách pečene – vznik obezity a pečeňovej steatózy.

  6. 4. Prísun vlákniny Vláknina – všeobecne ochranný faktor. Znižuje vstrebávanie cholesterolu, spomaľuje resorpciu sacharidov – miernejšie sa vyplavuje inzulín. 5. Prísun kuchynskej soli Zvýšená konzumácia kuchynskej soli – rozvoj artériovej hypertenzie a často inzulínová rezistencia. Oba faktory podporujú vznik aterosklerózy . 6. Prísun vitamínov a stopových prvkov Vitamíny s antioxidačným účinkom: beta-karotén, vitamín C, vitamín E a selén - znižujú oxidáciu tukov a z toho dôvodu aj LDL.

  7. 7. Prísun alkoholu Nadmerný prísun alkoholu vedie k pečeňovej cirhóze, dochádza ku vzniku hypertriglycerolémie a je akcelerovaná aterogenéza 8. Prísun železa Vysoký prísun železa – pravdepodobný proaterogénny faktor. Výsledky štúdií - u chorých s jasnými rizikami ICHS - v sére sa zistili cca dvojnásobné hladiny ferritínu .

  8. Intervencia a prevencia • znížiť celkový prívod tukov v potrave (denný prívod tukov – do 30% celkovej energetickej dávky), • zvýšiť prísun polyénových a monoénových mastných kyselín cestou konzumácie rýb a rastlinných olejov (slnečnicový), • znížiť prísun cholesterolu v strave (obmedziť údeniny, masť, tučné mliečne výrobky, maslo) • preferovať polysacharidy pred mono a disacharidmi,

  9. dennú potrebu energie pokrývať z 55 -60% sacharidmi, avšak v závislosti od energetických potrieb jednotlivca, odporúča sa denne konzumovať aspoň 30 g vlákniny – predstavuje to aspoň 400 g ovocia a zeleniny . Zelenina a ovocie by mali byť súčasťou každého denného jedla, vrátane desiatej. neprekračovať odporúčaný denný príjem kuchynskej soli (5g denne)

  10. Výživa a prevencia nádorových ochorení Výživa – významný faktor vzniku niektorých nádorov. Podiel jednotlivých zložiek: tuk - rakovina hrubého čreva, prostaty, endometria, vaječníkov, pankreasu a prsníkov Tuk v potrave • vedie k zmenám hormonálnych receptorov hormón dependentný rast nádorových buniek • vyvoláva zmenu primárnych žlčových kyselín na sekundárne = karcinogénne látky s priamym toxickým účinkom na sliznicu hrubého čreva • ovplyvňuje bunkové • membrány • podporuje syntézu potencionálne mutagénnych voľných kyslíkových radikálov

  11. 2. Energia Nadmerný príjem energie - zvýšený výskyt karcinómu prsníkov, čreva, konečníka, maternice a obličiek 3. Alkohol Experimentálne a epidemiologické štúdie - poukázali na pozitívny vzťah medzi príjmom alkoholu a rozvojom karcinómu ústnej dutiny, hltanu , pažeráka a hrubého čreva • 4. Technologické postupy prípravy stravy • údené a grilované potraviny - môžu obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky (niektoré z nich patria medzi karcinogény) • vysoké teploty – vznik heterocyklických amínov z bielkovín, resp. AK - mutagénne účinky

  12. Potraviny nasoľované, nakladané do dusitanových soliacich zmesí - obsahujú dusitany, z ktorých môžu v ústach a žalúdku vznikať nitrozamíny a iné nitrózozlúčeniny s karcinogénnym účinkom nádory žalúdka a močového mechúra. Nevhodné skladovanie potravín - kontaminácia a rast plesní, produkujúcich karcinogénne mykotoxíny. Aflatoxíny riziko vzniku karcinómu pečene.

  13. Intervencia a prevencia vyšší príjem omega-3-mastných kyselín z rybích olejov môže chrániť proti vzniku rakoviny , ako aj spomaľovať rast už vzniknutých nádorov konzumácia stravy bohatej na vlákninu negatívne koreluje s výskytom rakoviny čreva mnohé štúdie poukazujú na protektívny účinok: - vitamínu A a karotenoidov (zníženie peroxidácie tukov a tvorby voľných kyslíkových radikálov) - vitamínu C - vitamínu E - selénu pozor na predáv - kovanie

  14. Výživa a prevencia vzniku diabetes mellitus Diabetes mellitus – ochorenie, charakterizované absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu Diabetes mellitus II. typu – vzniká najčastejšie vo veku nad 40 rokov, ale v posledných rokoch sa stále častejšie vyskytuje u detí a mladistvých . Tento typ diabetu sa rozdeľuje na typ s obezitou a typ bez obezity, ale viac ako 90% chorých má nadhmotnosť. Primárnou prevenciou tohto ochorenia je prevencia obezity. Aj v sekundárnej prevencii – v prevencii komplikácii zohráva redukcia hmotnosti významnú úlohu.

  15. Riziká a komplikácie cukrovky Diabetes významne urýchľuje aterosklerózu (ukladanie cholesterolu do steny ciev) - výsledkom je zúženie dôležitých tepien, najmä srdcových (koronárnych), a krčných (karotických), ktoré sú nevyhnutné na zásobovanie mozgu a tepien nôh, zásobujúcich krvou príslušné partie. Choroby najviac ohrozujúce život diabetika 2. typu 1.  Infarkt myokardu 2.  Mozgová mŕtvica 3.  Ischemická choroba dolných končatín

  16. Dlhodobé komplikácie diabetu: očné komplikácie (diabetická retinopatia): poškodenie drobných ciev očnej sietnice. Pokročilé zmeny môžu viesť až k úplnej slepote. neurologické komplikácie (diabetická polyneuropatia): poškodenie nervových vláken, najmä periférnych nervov, čo po dlhšom čase môže viesť k strate kožnej citlivosti, poruche inervácie vnútorných orgánov, ale aj k veľmi nepríjemným bolestivým prejavom (pálenie, tŕpnutie) poškodenie obličiek (diabetická nefropatia): postupné zhoršovanie obličkových funkcií, ktoré môžu vyústiť až do zlyhania obličiek a nutnosti doživotnej pravidelnej hemodialýzy

  17. Intervencia a prevencia prevencia vzniku nadhmotnosti a obezity redukcia príjmu cholesterolu a nasýtených mastných kyselín zvýšenie príjmu nenasýtených mastných kyselín vo forme rastlinných olejov (slnečnicový, olivový) a rýb zvýšenie príjmu vitamínu C

  18. poškodenie veľkých ciev (ischemická choroba): Výživa a prevencia vzniku osteoporózy Vznik osteoporózy a zlomenín vo vyššom veku závisí od množstva kostnej hmoty , vytvorenej v detstve a dospievaní. Predispozícia je daná geneticky, ale dôležitá je výživa a fyzická aktivita v detskom veku a počas dospievania. Získanie dostatočného množstva kostnej hmoty v priebehu dospievania a počas dospelosti možno priaznivo ovplyvniť dostatočným prísunom vápnika, vitamínu D a fyzickou aktivitou.

  19. Intervencia a prevencia zabezpečenie dostatočného prísunu vápnika potravou v zmysle odporúčaných výživových dávok podľa veku a pohlavia pravidelná fyzická aktivita (jedinci s pravidelnou a primeranou fyzickou aktivitou majú väčšiu kostnú hmotu ako nešportovci) sedavý spôsob života vedie k úbytku kostnej hmoty

  20. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

More Related