1 / 74

kmeň OBRÚČKAVCE (Annelida)

kmeň OBRÚČKAVCE (Annelida). článkované telo – vonkajšie články zodpovedajú vnútorným= homonómna článkovanosť na článkoch sa nachádzajú párovité výrastky : parapódia – výbežky pripomínajúce končatiny (morské druhy) zväzky štetín (dážďovka)

asasia
Télécharger la présentation

kmeň OBRÚČKAVCE (Annelida)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. kmeň OBRÚČKAVCE(Annelida)

  2. článkované telo – vonkajšie články zodpovedajú vnútorným= homonómna článkovanosť • na článkoch sa nachádzajú párovité výrastky : • parapódia – výbežky pripomínajúce končatiny (morské druhy) • zväzky štetín (dážďovka) • majú dobre vyvinutú druhotnú telovú dutinu –célom • morské druhy tvoria schránky

  3. Pohyb: dobre vyvinutý kožno-svalový vak • ZS: zmyslové orgány sa sústreďujú v hlavovej časti (oči, hmatadlá, statocysty) • CS: zatvorená – vzájomné spojenie medzi chrbtovou a brušnou cievou • DS : žiabrami alebo celým povrchom tela • VS : metanefrídie • NS: rebríčková

  4. RS: • oddelené pohlavie (výnimočne obojpohlavné) • pohlavné orgány sú vo viacerých článkoch • rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne ( rozpadom alebo pučaním) • oplodnenie môže byť vnútorné alebo vonkajšie • pri obojpohlavných druhoch dozrievajú spermie skôr ako vajíčka, pri kopulácii si vymieňajú spermie • suchozemské a sladkovodné druhy majú priamy vývin

  5. žijú hlavne v mori, ale aj v sladkej vode a pôde • pôdne druhy sa podieľajú na tvorbe humusu Systém- 3 triedy: 1) Mnohoštetinavce (Polychaeta) 2) Máloštetinavce (Oligochaeta) 3) Pijavice (Hirudinea)

  6. trieda: MNOHOŠTETINAVCE • morské druhy • majú parapódia so štetinami a kríčkovitými žiabrami • vyvíjajú sa cez larvu = trochofóru • živia sa dravo • prisadnuté druhy majú schránku

  7. Palolo zelený - zaujímavý morský druh • telo sa delí na 2 časti: nepohlavnú a pohlavnú • V Tichomorí sa považuje za pochúťku

  8. trieda: MÁLOŠTETINAVCE • na každom článku majú štetiny • dýchajú celým povrchom tela • v prednej časti tela sa koncentruje časť článkov = opasok • oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v zemi v špeciálnom obale - kokóne, vodné druhy ich lepia na ponorené predmety • žijú prevažne v pôde a sladkej vode

  9. Dážďovka zemná • žije v pôde • živí sa zvyškami hnijúcich rastlín, ktoré rozkladá a za pomoci pôdnych baktérií sa podieľa na tvorbe humusu • obsahuje zvláštne enzýmy, ktoré majú schopnosť rozkladať aj organické nečistoty, najmä ropné látky

  10. trieda: PIJAVICE • vonkajšie článkovanie nezodpovedá vnútornému • pohybujú sa pomocou kožno-svalového vaku • žijú v sladkých vodách • živia sa dravo, aj ako ektoparazity  majú ústnu a koncovú prísavku, črevo má bočné výrastky, v ktorých sa ukladá krv do zásoby

  11. Pijavica lekárska • bola vyhľadávaná už v stredoveku na lekárske účely (odsávanie krvi) • jej slinné žľazy obsahujú látku zabraňujúcu zrážaniu krvi = hirudín • krv pijavice obsahuje účinné látky využívané v medicíne • z chovov unikla do voľnej prírody • u nás žije v nádržiach južného a západného Slovenska

  12. Pijavička rybia Pijavica konská - parazituje na rybách • naša najväčšia pijavica • meria až 10 cm • je dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi

  13. kmeň ČLÁNKONOŽCE(Arthropoda)

  14. najpočetnejší a druhovo najbohatší kmeň • majú heteronómnu článkovanosť tela (nerovnomernú) • telo – 3 časti: hlava hruď bruško -tieto časti rôzne splývajú • každý článok tela nesie pár článkovaných končatín  rýchlejší pohyb  premena týchto končatína na chytacie, ústne a zmyslové orgány

  15. majú vonkajšiu kostru (pancier) – spevnenú chitínom a inkrustovanú uhličitanom vápenatým jednotlivé časti panciera tvoria doštičky, ktoré sú pohyblivo spojené pancier dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu  musia ho počas rastu zvliekať

  16. Pohyb: končatiny, priečne pruhované svalstvo • TS: rozlične vyvinutá stredná časť má slepé výbežky, ktorým sa pripisuje funkcia pečene • CS: otvorená krv môže obsahovať krvné farbivá majú rúrkovité srdce • DS : vodnéžiabrami suchozemské pľúcnami vačkami alebo vzdušnicami

  17. VS : tykadlové alebo čeľustné žľazy (ústiace na povrch tela) Malpighiho žľazy (ústiace do čreva) • NS: rebríčková, vysoká koncentrácia uzlín, postupne sa vytvára mozog • ZS: zložené oči tykadlá, hmatové a čuchové receptory • NS: oddelené pohlavie pohlavný dimorfizmus oplodnenie väčšinou vnútorné

  18. Vývin: • priamy – všetky vývinové zmeny sa uskutočňujú vo vajíčku • nepriamy – prebieha cez larvy príp. kukly • Výskyt: - obsadili všetky biotopy ( more, sladká voda, suchá zem, pôda) - mnohé sú parazitické, prenášajú vírusové a bakteriálne ochorenia rastlín, živočíchov a človeka

  19. Systém • podkmene: 1) Trilobity (Trilobitomorpha) 2) Klepietkavce ( Chelicerata) 3) Kôrovce ( Crustacea) 4) Viacnôžky ( Myriapoda) 5) Hmyz ( Insecta)

  20. 1 podkmeň: Trilobity • vyhynutá skupina • tvoria prechod medzi obrúčkavcami a článkonožcami • telo malo 3 časti a celé telo pokrýval pancierový štít • známe sú z prvohôr • zachovali sa ako skameneliny • na Slovensku boli nájdené odtlačky pri Dobšinej

  21. 2 podkmeň: Klepietkavce • telo tvoria 2 časti: hlavohruď a bruško ( u niektorých splývajú spolu) • na hlavohrudi sa nachádzajú: • hryzadlá (chelicery) • hmatadlá (pedipalpy) (u niektorých skupín sa premenili na klepietka) • 4 páry kráčavých končatín • na povrchu pancier (zvliekajú ho)

  22. sú väčšinou dravé • niektoré druhy žijú ako ektoparazity • pôvodne boli morská skupina, dnes prevažne suchozemská • patria sem 2 triedy: 1. hrotnáče 2. pavúkovce

  23. Trieda: Hrotnáče • žijú v mori • majú široký pancier na chrbtovej strane • na konci tela: chvoastovitý výrastok • jediná žijúca morská skupina • zástupca: ostrochvost americký

  24. Trieda: Pavúkovce • suchozemské živočíchy • na povrchu tela majú zmyslové štetiny • mnohé majú špecializované žľazy (napr. jedové, snovacie) • časté je mimotelové trávenie • pred oplodnením sú známe svadobné tance • rady: šťúry, pavúky, šťúriky, kosce, roztoče

  25. šťúry • na konci bruška hrot s jedovou žľazou • sú živorodé • samice nosia mladé na chrbte • rozšírené v trópoch a subtrópoch • v južnej Európe žije šťúr karpatský

  26. pavúky • na hryzadlách majú jedové žľazy • na spodnej starne bruška sú snovacie bradavice • vytvárajú pavučinové útvary • náš najväčší pavúk: strehúň škvrnitý

  27. kútnik domový • žije v domácnosti pavúk vodný • jediný vodný druh

  28. križiak bežník • netká siete  babie leto

  29. šťúriky merajú len niekoľko mm v domácnosti žije: šťúrik obyčajný

  30. kosce • telo: nerozlíšené na hlavohruď a bruško  1 celok • dlhé, tenké nohy • v nebezpečenstve môžu odhodiť nohu, nohy neregenerujú • na stenách domov: kosec domový

  31. roztoče • väčšinou malé • telo tvorí 1 celok • veľmi rýchlo sa rozmnožujú  rýchlo sa rozširujú • mnohé druhy parazitujú, prenášajú rôzne ochorenia zo zvierat na človeka napr. kliešť obyčajný - napáda človeka a môže prenášať kliešťovú encefalitídu (zápal mozg.blán) boreliózu

  32. jeho larválne štádia žijú na rôznych drobných cicavcoch, vtákoch a plazoch v listnatých a zmiešaných lesoch dospelé sa vyskytujú od marca do novembra

  33. klieštikovec kurí • pôvodne parazitoval na voľne žijúcich vtákoch • adaptoval sa na hydinu (sliepky, morky, kačice, domáce holuby) • prenáša vírusové ochorenie

  34. 3 podkmeň: Kôrovce • prevažne vodné živočíchy • na báze končatín majú žiabre • telo: hlava splýva s hruďou do hlavohrude bruško • na povrchu tela chitinózny pancier • na hlavohrudi: 2 páry tykadiel, hryzadlá, 2 páry čeľustí, niekoľko príustných nožičiek (spracovanie potravy) a nohy

  35. rozdeľujú sa na 2 skupiny: Nižšie kôrovce Vyššie kôrovce Nižšie kôrovce • veľkosť do 1 cm, súčasť planktónu • dafnie • cyklopy • lastúrničky • žiabronôžky • veslonôžky • fúzonôžky

  36. Vyššie kôrovce • veľkosť až niekoľko desiatok cm • diferencované končatiny • telo sa skladá vždy z 21 článkov • náš najbežnejší: rak riečny - živí sa uhynutými zvieratami

  37. morské druhy krab homar

  38. langusta

  39. 4 podkmeň: Viacnôžky • telo: hlava a trup • 2 triedy: Stonôžky Mnohonôžky

  40. Stonôžky Mnohonôžky • ploské telo • na každom článku 1 pár končatín • majú jedové žľazy a sú dravé • stonôžka ucholaková • okrúhle telo na priereze • na každom článku 2 páry končatín • sú bylinožravé (podieľajú sa na tvorbe humusu) • mnohonôžka zemná

  41. 5 podkmeň: Hmyz • pevná vonkajšia kostra • telo: hlava, hruď, bruško Hlava: • tykadlá, hryzadlá, 2 páry čelustí • pôvodné hryzavé ústne ústroje sa premenili na bodavé, cicavé, lízavé Hruď: • 3 páry kráčavých nôh • krídla

  42. dobre vyvinutá NS • výkonné zmysly • inštinktívne správanie (hlavne spoločensky žijúci hmyz) • rôzne spôsoby komunikácie (vizuálna, dotyková, vylučovanie pachov) • mimikry = maskovanie – tvarom príp. sfarbením imitujú rôzne predmety • oddelené pohlavie • hospodársky význam ( produkty hmyzu, biologický boj, opeľovanie kvitnúcich rastlín)

  43. Systém hmyzu -rozdeľuje sa na 2 podtriedy: • Bezkrídly hmyz • nemajú ani nikdy nemali krídla • stará, primitívna skupina • patria sem: • chvostoskoky– rozšírené hlavne v pôde, na konci tela majú skákavý výrastok • švehly – žijú v pôde, aj v domácnosti

  44. chvostoskoky

More Related