Ako sa nešmyknúť pri chôdzi

1. Ako sa nešmyknúť pri chôdzi • Chôdza a trenie • Trecia sila • Ako sa teda nešmyknúť pri chôdzi? • Malá rada na záver

2. Trenie & chôdza Trenie je skutočne podmienkou chôdze. Kto o tom pochybuje, nech si spomenie, aké problémy mal na zľadovatenom chodníku, na ktorom kĺzanie jeho chodidiel brzdila zanedbateľná trecia sila- jednoducho povedané, trenie bolo nedostatočné. Chôdza po takejto ploche býva neistá a často sa končí pádom. Ako každý pohyb človeka aj chôdza je výsledkom svalového úsilia, ktoré sa tu prejavuje tlakom na podložku. Sila tlaku na podložku v zmysle zákona akcie-reakcie vyvoláva reakciu opory, ktorá zabezpečuje pohyb tela. A práve k vzniku reakcie opory, ktorá by posunula telo chodca vpred, je potrebné trenie.

3. F – sila tlaku na podložku (podľa skladania a rozkladania vektorov sa rozkladá na zložky F1 a F2) F1 – kolmý tlak na podložku F2 – rovnako veľká sila ako FH, ale opačného smeru Fh – hnacia sila (pohyb tela vpred)

4. čím je väčšiahmotnosť telesa, tým je väčšia sila pôsobiaca na teleso

5. Trecia sila priamo úmerne závisí od: -tlakovej sily, ktorá pôsobí kolmo na podložku - koeficienta trenia Veľkosť trecej sily sa rovná Ft = F1 . f Koeficient trenia (f) závisí: - od hladkosti styčných plôch (čím sú styčné plochy menej hladké, tým je koeficient trenia väčší) Tlaková sila, ktorá pôsobí kolmo na podložku sa pri danej sile tlaku na podložku zväčšuje rastom uhla odrazu (α). Z obrázka možno usúdiť, že väčší uhol odrazu znamená pri tej istej sile odrazu menšiu silu F2 a teda menšiu hnaciu silu. Prejaví sa to kratším krokom a v konečnom dôsledku pomalším pohybom vpred.

6. Ako sa teda nešmyknúť pri chôdzi? • Zabezpečiť dostatočne veľký koeficient trenia medzi chodidlom a podložkou, teda vyhýbať sa príliš hladkým cestičkám a nepoužívať obuv s hladkou podrážkou. • Nesmieme preháňať s dĺžkou kroku. Čím drobnejšie kroky, tým pri danej sile odrazu, ktorá je daná našou fyzickou konštitúciou, dosiahneme väčší kolmý tlak, a teda aj väčšie trenie. Deje sa to však na úkor hnacej sily, ktorá sa tak zmenšuje, čo je vlastne príčinou kratších krokov.

7. A ešte jedna malá rada na záver... Na zľadovatenom chodníku sa netreba hanbiť za maličké, opatrné kroky. Je to jediná možnosť, ako zvýšiť treciu silu medzi obuvou a podložkou a tak sa pri chôdzi nešmyknúť!

8. HOD OŠTEPOM 1. História športu 2. Popis športu (pravidlá, technika) 3. Zaujímavosti o športe (rekordy...)

9. 1. História • Gréci poznali mnoho spôsobov vzájomného merania síl, ktoré boli rozhodne lepšie ako vojny: hry na počesť bohov spojené so športovými a umeleckými súťažami. • Prvé olympijské hry sa konali v roku 776 pred. n. l. na počesť boha Dia. Konali sa každé 4 roky. Grécke mestá v tomto čase zabúdali na svoje spory a do Olympie posielali najlepších atlétov. Počas hier zavládol mier medzi jednotlivými gréckymi občanmi. • Na hrách sa mohli zúčastniť len muži a grécki chlapci. Ženy nemohli súťažiť ani sa pozerať. Na športových hrách sa zúčastňovali tisícky divákov. Bol to významný športový náboženský sviatok. • Atléti sa na olympijské hry pripravovali celé mesiace. V prvý deň hier zložili prísahu, že budú pretekať čestne a nebudú podvádzať. • Olympijské hry mali spočiatku len jednu disciplínu, a to jednoduchý beh. Postupne sa však začali zavádzať nové disciplíny ako: dvojitý beh, vytrvalostný beh, beh vo výzbroji, pästný zápas, zápasenie vo voľnom štýle, preteky na vozoch, preteky na koňoch, päťboj (skok do diaľky, hod diskom, hod oštepom, beh a zápasenie). • Hod oštepom: oštep bol vlastne upravená kopia a pretekalo sa s ním v hode do cieľa i do diaľky. Uprostred mal remienok zviazaný do slučky, aby sa dal ľahšie vyhodiť.

10. 2. Popis športuAtletika patrí medzi základné športové odvetvia s komplexným účinkom na organizmus človeka. Obsahuje rôzne pohybové činnosticyklického, acyklického a kombinovaného charakteru. Delíme ich do skupín na: * chôdzu - muži súťažia na 20 a 50 km a ženy na 10 km. atletickáchôdza

11. prekážkový behv súčasnosti považujeme za štafetový beh aj hasičskú súťaž • behy- podľa druhu atletické behy delíme na hladké, štafetové a prekážkové, podľa trate na cezpoľné a prekážkové behy, podľa prekonanej vzdialenosti na krátke, stredné, dlhé.

12. Skok do výšky Trojskok Skok o žrdi skoky - atletické skoky delíme na disciplíny, kde sa prekonáva vertikálna prekážka (skok do výšky, skok o žrdi) alebo čo najväčšia horizontálna vzdialenosť (skok do diaľky, trojskok).

13. Vrh guľou • viacboje - sú zložené z viacerých disciplín • vrhy - atletické vrhy delíme tiež na dve skupiny. V prvej je vrh guľou, v druhej je skupina hodov, pri ktorých výsledná sila športovca pôsobí kolmo na let náčinia. Patrí sem hod diskom, hod kladivom, hod oštepom.

14. HOD OŠTEPOM Pravidlá: Hod oštepom je súťažná disciplína. Oštep môže byť z dreva alebo z kovu, jeho konštrukcia bola upresnená medzinárodnými pravidlami v roku 1961. Váha a dĺžka oštepu: Muži a starší dorast najmenej 800g a dĺžka 260-270 cm. Ženy, dorastenky a mladší dorast najmenej 600g a 220-230 cm. Dĺžka rozbehu: Pri hode oštepom je ľubovoľná rozbehová dráha široká 4 m, nesmie byť dlhšia ako 36,5 m a kratšia ako 30 m. Hod musí byť prevedený pred odhodovým brvnom, atlét sa nesmie dotknúť žiadnou časťou tela vrchnej strany brvna ani jeho predĺženia po stranách. Nesmie sa tiež počas celého hodu úplne otočiť chrbtom k brvnu. Ale postranné čiary obmedzujúce rozbehovú dráhu prekročiť môže. Meranie dĺžky hodu: Prevádza sa od stupy hrotov oštepov najbližšie brvno, k vnútornej hrane brvna pásom predĺženým do stredov oblúka.

15. Aby bol pokus platný musí sa hrot oštepu dotknúť pôdy skôr než ktorákoľvek jeho časť a oštep musí dopadnúť medzi vnútorné okraje čiar označujúcich výseč. Ak sa zlomí oštep vo vzduchu, súťažiaci má právo na druhý pokus, ak bol inak predchádzajúci pokus platný. • Hod oštepom dnes posudzujeme len podľa dĺžky hodov. Nezaujímajú nás zásahy cieľa zameriavame sa na súčinnosť tela a čo najdlhšie pôsobenie sily na oštep. • Technika Oštep hádžeme celým telom, je to základný rys oštepárskej techniky, ktorú musia mať vždy na pamäti. K vlastnej, plnej súčinnosti tela dochádza ku oštepárskym lukom, ktorý je charakteristickým prvkom techniky a podmienkou dokonalého hodu. Paža s oštepom vedie a usmerňuje náčinie, ale pri odhode zostáva dlho pasívna, je čo najďalej ťahaná ramenom a v poslednej chvíli sama aktívne zastane. Jej konečný bleskový švih je však vždycky z najväčšej časti závislí na celkovom napätí, do ktorého sa dostáva telo jedine pri správne prevedenom oštepárskom luku. Hádzajúca paža má so začiatku záťahu predstavovať akési vlečné lano, na ktorého konci je opevnený oštep. Hod oštepom sa vyznačuje ľahkosťou, vláčnosťou pohybov, nie je to silácka disciplína. Silové prevedenie hodov vždy vedie k stvrdnutiu pohybov, k strate švihu a tým k zmenšeniu výkonov.

16. Na dĺžku hodov majú vplyv 3 objektívne činitele: • 1. Odhodová rýchlosť, ktorá je zároveň začiatočná rýchlosť letu oštepu. Snaha je, aby bola čo najväčšia, a to závisí na telesných a duševných predpokladoch atléta a na ovládaní techniky (pri svetových výkonoch sa pohybuje okolo 30 m) • 2. Uhol odhodu je uhol, ktorý zviera okamžitý smer pohybu ťažiska oštepu pri jeho vypustení s vodorovnou rovinou. Pri hode oštepom je menší ako pri ostatných vrhačských disciplínach (asi 38 stupňov) • 3. Poloha oštepu pri odhode Vo chvíli vypustenia oštepu má mať oštep takú polohu, aby odpor vzduchu pri jeho pohybe bol čo najmenší. To sa dosiahne, keď sa jeho dlhá os bude kryť so smerom odhodu. Potom rozprávame o hode „do vlákna“. Tento výraz tiež znamená, že celá sila bola prevedená na os oštepu, a teda že bola čo najúčinnejšie využitá.

17. V momente, keď oštep opúšťa ruku vrhača, jeho ťažisko je situované v najvyššej pozícii pravej ruky atléta a potom letí vysokou rýchlosťou hore. To si vyžaduje vyvinutie veľkého momentu hybnosti v oštepe a v pleci vrhača. Tento impulz sily sa vyvíja medzi nohou vrhača a zemou. Tento moment hybnosti je možné rozložiť do dvoch zložiek, skladajúcich sa z pohybu tela mínus švih ramena a z trhu ramena plus oštep. Účelom toho je zisťovať zmeny v systéme, momenty hybnosti v priebehu vrhu a prenos momentov hybnosti z pleca na oštep. Rozčlenenie pohybu pri hode oštepom

18. Pri hode oštepom sa využívajú poznatky o šikmom vrhu nahor, lebo aj hod oštepom patrí do tejto kategórie hodov. Śikmý vrh koná teleso, ktorému udelíme začiatočnú rýchlosť V0 v smere, ktorý zviera s vodorovnou rovinou uhol alfa. Uhol alfa sa vola elevačný uhol. Výsledná trajektória šikmého vrhu nahor je parabola, ktorej vrchol H je v najvyššom bode trajektórie. Vzdialenosť h je výška vrhu, vzdialenosť AD je dĺžka vrhu (dostrel).

20. Použitá literatúra: Arne Novák, 1963, Atletika do kapsy - Hod oštepom 27-056-63prof. Ing. Jozef Živčák PhD., doc. RNDr. Dušan Knežo CSc., 2007, Biomechanika hybnostidoc. PaedDr. Ivan Čillík Csc., Mgr. Martina Rošková PhD., 2003, Základy atletiky – Vysokoškolské učebné textyhttp://hockicko.utc.sk/semestralky/prace/p04/index.htmhttp://www.kormi.szm.sk/literatura.htmhttp://www.infovek.sk/predmety/telesnahttp://hockicko.utc.sk/semestralky/prace/p037/Files/chodza.htm