E N D
1. KOMPARATVNA PedagogiKa
2. Vznik avvin porovnvacej pedagogiky
Pedagogika m svoje korene u vstarovekom Grcku. Xenofn aHerodot cestovali apoznvali vzdelvanie vPerzii, Egypte, aobohacovali tak aj Grcke.
J.A. Komensk, sa ivo zaujmal okolstvo vo vetkch eurpskych krajinch. Vo svojej Didaktike venuje nemal pozornost nielen kole ale aj ich usporiadaniu kl anacrtnutiu kolskho systmu, u vo svojej dobe.
Za otca porovnvacej pedagogiky povaujeme francszky spisovatel Marc-Antoine Jullien de Paris. Analyzuje eurpske vzdelvacie systmy, smery, vznam as nadhladompoukazuje na nedostatky.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 2
3. Victor Cousin 1792-1867 osobne analyzuje vtedajie kolstvo aobohacuje osksenosti toho zahranicnho aprispieva kformovaniu organizcie kolstva.
Komparatvna pedagogika vak existuje len niekolko desatroc. Zrod sa pripisuje Isaacovi Leonovi Kandelovi 1933 a jeho dielu Porovnvacia pedagogika.
K rozvoju disciplny prispel aj Medzinrodn rad pre vchovu 1925.
Pri OSN vznik aj stav vzdelvania pri UNESCO 1951 sa stva centrom stykov pedaggov rznych krajn anapomha vmene sksenosti, aj zvyovaniu kvality vzdelvania.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 3
4. Pojem komparatvna pedagogika
Pojmom porovnvacia pedagogika rozumieme popis truktry zahranicnch kolskch sstav atento popis sa kladie ako paralela ktruktre naej kolskej sstavy. Predmetom je identifikcia rozdielov medzi kolskmi sstavami.
Vznam :
transfer sksenost a inovci medzi krajinami
vyhladvanie progresvnych inovci
integrcia, globalizcia, zjednocovanie v plnovan a vvine kolskch sstav
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 4
5. Vskumn metdy porovnvacej pedagogiky
Pri porovnvan sa kladie velk draz na objektvnost, presnost, autenticitu, sprvnost porovnvania aj zoveobecnovanie zverov.
Najcastejie pouvan metdy s:
tatistick - porovnva kvantitatvne daje, spresnuje porovnvanie, napomha vyhodnocovaniu ukazovatelov.
Historick pomocou nej poznvane, vznik avvin jednotlivch sstav, tradcie, charakteristick crty .
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 5
6. Komparatvna tj. porovnvacia , rozumne porovnva predmety ajavy, ktorej vsledkom je stanovenie zhd aodlinost medzi nimi. Prve touto metdou sa odhaluj podstatn crty jednotlivch skmanch predmetov. Preto je tto metda najdleitejia.
Experimentlna je vzhladom na mnostvo javov avariability pomocn metda porovnvacej. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 6
7. Vvoj kolstva na Slovensku vobdob Raksko-uhorskej monarchie
- Otzku kolstva podporoval aj cisrsky dvor M. Terzie aJozefa II. , ktor chpali kolstvo ako vec politick, ttnu. Po prpravnch prcach na kolskch zkonoch, ktor viedla dvorn tudijn komisia na cele sJnom Igncom Felbigerom /elementrne kolstvo/.
- Vydanie prvho kolskho zkona Ratio educationis vroku 1777. Tento zkon rozdeluje ludov alatinsk koly. Ludov kolu del do 4 skupn. Latinsk koly del do 3 stupnov.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 7
8.
V roku 1788 bola nariaden Jozefom II kolopovinnost pre deti od 6 12 rokov
Otzkami univerzitnho tdia sa zkon Ratio educationis nezaoberal. Ten bol upraven osobitnou reformou vdruhej polovici 18. Storocia.
V1868 bol vUhorsku vydan kolsk zkon, ktor platil aj pre Slovensko, ktor u formuje sstavu kolstva.
Medznkom bol aj vznik slovenskch gymnzi a to v Revcej 1862, Martine 1867 a Kltore pod Znievom 1869
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 8
9. Vvoj kolstva na Slovensku vrokoch 1918 1939
Tento nadvzoval na Raksko-Uhorsk kolsk zkon, ktor zjednotil kolstvo vCechch aj na Slovensku vnasledovnej sstave kolstva:
detsk opatrovne, ludov koly, metiacke koly, gymnzi, ucitelsk stavy a odborn koly
V oblasti V vznik Univerzita Komenskho 1919 v Bratislave namiesto Albetnskej univerzity. Univerzita disponovala prvnickou, lekrskou a filozofickou fakultou
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 9
10. kolstvo vobdob Slovenskho ttu
Je charakterizovan vznikom samostatnho kolstva
Boli zaveden:
Didaktick predpisy, osnovy, kolsk, klasifikacn, rokovac poriadok, askky pri zavren tdia.
Ucebnice
Reforma samo - vzdelvania iactva
Vchova profesorskho dorastu
Styk srodicmi - rodicovsk zdruenia
Vznik prv Vysok kola technick 1938 v Koiciach. Neskr bola premiestnen do Preova, Martina a nakoniec do Bratislavy.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 10
11. kolstvo na Slovensku po roku 1945 a do scasnosti
Po r. 1945 vplyv centralizovanej moci atlm alternatvneho kolstva.
Zriadenie pedagogickch faklt pre prpravu pedaggov na vetky typy kl.
1953 skrtenie povinnej kolskej dochdzky z9 na 8 rokov
1960 kolsk zkon Zkon osstave vchovy avzdelvania, 2 univerzity: UK, UPJ
1984 Dal rozvoj Ceskoslovenskej vchovno-vzdelvacej sstavy ,1O rocn PD
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 11
12. Scastou sstavy boli aj ludov koly umenia, jazykov koly, sstava vchovnho poradenstva a i.
Po r. 1989 dochdza k demokratizacnm tendencim, cm sa zmenili lohy a poslanie kl. Vznikaj cirkevn a skromn koly, kde sa zrovnoprvnila vuka so systmom ttnych kl. Povinn kolsk dochdzka sa stanovila na 9 rokov.
truktra kolstva sa nezmenila, niektor subjekty sa premenovali, ale funkcne zostali nezmenen .
Zkony z roku 1990 zabezpecili slobodu vzdelvania i autonmne postavenie V s ich akademickmi prvami a slobodami.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 12
13. KOLSK SYSTM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 13 kolstvo na Slovensku po roku 1989 prekonva rad pokusov oreformu. Aktivity aprojekty (Sokrates, Genesis, Milnium...) sa snaili prispiet kskvalitneniu edukcie vnaich podmienkach
Posledn zmery s implementovan vzkone 245/2008 Z.z. vznen neskorch predpisov kolsk zkon, ktor sa sna zjednotit eurpsky legislatvny rmec tkajci sa kolstva. U truktrou vzdelvania sa vrazne lime od viacerch eurpskych ttov.
Prvm znakom je vymedzenie materskch kl. Vzpadnej Eurpe nie s kolami, s viac-menej zariadeniami podobajce sa naim jasliam. Jasle pre deti nespadaj do kompetencie ministerstva kolstva anevztahuje sa na nich ani kolsk zkon.
14.
ISCED O Matersk koly
s zaraden do truktry kl, maj vzdelvac program (ttny, kolsk). Podliehaj kontrole ttnej kolskej inpekcie adotvraj komplexn truktru vzdelvania. Matersk koly pre 3. - 6. rocn deti, je mon prihlsit aj 2.rocn deti, ktor s psychicky spsobil navtevovat matersk kolu. Dleitm je najm prpravn rocnk 5. - 6. rocn deti, ktor zabezpecuje adaptciu pre vstup do zkladnej koly. Vytvra iacke kompetencie ohladom disciplny, koncentrcie pozornosti, ale pln aj funkciu odhalovania pecifickch porch, ktor s prekkou vdalej edukcii KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 14
15.
ISCED 1 Zkladn koly, zkladn umeleck koly
ide o1. stupen zkladnej koly definovan rocnkmi 1. 5... zmerom je veobecn prprava. truktra poznatkov je formtovan vprospech teoretickch znalost overitelnch vpraktickom ivote. Sleduje telesn, psychick, mentlny rozvoj jedinca. Poslednm rocnkom je ukoncen zkladn vzdelanie. Zkladn umeleck koly neposkytuj zkladn vzdelanie, ide odoplnok pre talentovan deti.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 15
16.
ISCED 2 Niie stredn vzdelanie (zkladn koly, zkladn umeleck koly)
ide najm o2. stupen 6. 9. rocnk. Toto vzdelvanie zabezpecuje rad veobecnch iodbornch poznatkov, smerujcich jedinca kdaliemu vzdelvaniu. Vytvra vchodiskov pozciu pre uplatnenie jedinca vivote.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 16
17. ISCED 3 Stredn kola (Zkladn umeleck kola 2. stupen)
Patria tu gymnzia, stredn odborn koly akonzervatri. cinnostou zkona boli zruen 6. rocn gymnzi astredn odborn ucilitia. Poskytovatelom ucebnch itdijnch odborov s stredn odborn koly. Zachovan zostali 8. rocn a4. rocn gymnzia abiligvlne 5. rocn gymnzia. Konzervatri akoly itkovho vtvarnctva vzdelvaj dvojrovnovo 1. 4. rocnk ISCED 3 (po maturitu) a5. 6. rocnk ISCED 5B, kde priznvaj titul DIS resp. DIS. art (diplomovan pecialista, resp. diplomovan pecialista umenia).
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 17
18. ISCED 4 nadstavbov, pomaturitn, klasifikacn tdi
spravidla sa realizuje na strednej kole. Ide odoplnenie odbornch spsobilost akonc sa maturitnou skkou (odbornou castou), alebo komplexnou pomaturitnou skkou.
ISCED 5 Vysok kola
je to kad dosiahnut vzdelanie na pde vysokej koly. Ide otituly Bc., Ing., Mgr., ale aj PaedDr., PhDr., RNDr., MUDr., MVDr., JUDr., ThDr., PharmDr. Vnimku tvoria konzervatri, UV apecifick stredn koly, ktor priznvaj titul Dis. resp. Dis. art. Patr tu aj prv adruh atestcia (1. a2. kvalifikacn skka).
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 18
19. ISCED 6 Vysok kola (univerzita)
Uveden stupen realizuje iba vysok kola, ktor m priznan komplexn akreditciu ide otituly PhD., CSc., Art.D., doc., prof., Dr.Sc. Predstavuj vedeck spsobilost.
Vzdelvac systm na Slovensku pozn 10 rocn povinn kolsk dochdzku. Je zabezpecen trestno-prvnou zodpovednostou. Pre deti, ktor dosiahli fyzick vek 6 rokov, ale nedosahuj pedagogicko-psychologick spsobilost je zriaden nult rocnk vzdelvania.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 19
20. Legislatva umonuje aj individulne vzdelvanie vdomcom prostred. Jeho vstupom je absolvovanie vykonanie komisionlnej skky vpodmienkach prslunej zkladnej koly.
kolsk systm dotvraj kolsk zariadenia:
kolsk klub det
kolsk stredisko zujmovej cinnosti
Centrum volnho casu
kolsk internt
Stredisko odbornej praxe
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 20
21. pecilne vchovn zariadenia
Diagnostick centrum
Reedukacn centrum
Liecebno-vchovn sanatrium
zariadenia vchovnho poradenstva aprevencie
Pedagogicko-psychologick poradenstvo
Psychologick poradenstvo
kolsk celov zariadenia
kola vprrode
Zariadenia kolskho stravovania
Stredisko sluieb kole
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 21
22. kolsk vzdelvac systm zabezpecuje aj dalie vzdelvanie ucitelov. Stalo sa tak cinnostou zkona o pedagogickch aodbornch zamestnancov 317/2009 Z.z. vznen neskorch predpisov.
Ide okontinulne vzdelvanie, ktor vykonvaj vysok koly, metodicko-pedagogick centrum aintitcie, ktorch predmetom cinnosti je vzdelvanie.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 22
23. Kontinulne vzdelvanie ucitelov sa realizuje danmi formami:
Adaptacn vzdelvanie
Aktualizacn vzdelvanie
Inovacn vzdelvanie
pecializacn vzdelvanie
Funkcn vzdelvanie
Kvalifikacn vzdelvanie
Slovensk vzdelvac systm preiel vraznou evolciou, ktor sce nepriniesla zjednoduenie, ale umonila flexibilne realizovat vzdelvanie vintencich eurpskych tandardov
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 23
24. Prehlad vybranch kolskch systmov Velk Britnia
Vo Velkej Britnii neexistuje jedin jednotn kolsk systm. Vyvinuli sa 3 nezvisl vchovnovzdelvacie sstavy: Anglicko + Wales, ktsko, rsko. Charakteristickm rysom kolstva vo Velkej Britnii je dulny systm. Jeho princp spocva vtom, e vedla seba existuj ttne koly akoly cirkevn. Rokom 1918 sa uzkonila povinn kolsk dochdzka od 5 do 14 rokov. Vuka na zkladnch kolch je od roku 1918 bezplatn.
KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 24
25. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 25
26. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 26
27. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 27
28. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 28
29. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 29
30. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 30
31. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 31
32. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 32
33. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 33
34. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 34
35. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 35
36. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 36
37. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 37
38. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 38
39. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 39
40. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 40
41. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 41
42. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 42
43. KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 43
44. Dakujem za pozornost PaedDr. Lubomr Verbovanec, PhD KOMPARATVNA PEDAGOGIKA 44