DROGOVÉ ZÁVISLOSTI

1. Drogové závislosti Úvod – Historické kontexty užívania drog Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drog Organizmus a osobnosť u drogovo závislých Populačné a školské prieskumy o drogách Prevencia a liečba pri drogových závislostiach Doliečovanie, svojpomoc & reintegrácia DROGOVÉZÁVISLOSTI Organizmus a osobnosť u drogovo závislýchdoc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

2. Obsah • Organizmus nervový systém a drogy prenos nervového vzruchu účinky drog a zmeny CNS • Osobnosť osobnostné črty pri alkoholizme osobnostné črty pri DZ alkoholická osobnosť = ??? osobnosť drogovo závislých = ??? dedičnosť vs. prostredie = ?????? Bla Bla Bla Numerologičky a veštice to iste „vedia“, ale vedecké poznanie je v týchto veciach vcelku slabé Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

3. Nervový systém Centrálny nervový systém (CNS) spracúva interné a externé informácie a podieľa sa na vypracovaní reakcií • Mozog a predĺžená miecha • Miecha chrbtová Periférny nervový systém skladá sa z nervov (nerv = zväzok axónov), ktoré spájajú mozog a chrbtovú miechu s ostatnými časťami tela • somatická časť • autonómna časť/autonómny nervový systém (ANS) Všetky časti nervového systému – Centrálny i periférny môžu byť ovplyvnené drogou, a to tak funkčne, ako aj organicky! Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

4. Vplyv drog na nervový systém I. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

5. Vplyv drog na nervový systém II. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

6. dentrity axón/neurit synapsie Stavba neurónu Neurotransmitery – prenášajú nerv. impulzy Neuromodulátory – zosilňujú/zoslabujú nerv. impulz Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

7. Neurochémia a neurobiológia mozgu – prenos a modulácia informácií • V posledných desaťročiach neurobiologický výskum podal dôkazy o tom, že nervový systém má v sebe zabudované neurohumorálne mechanizmy, teda prenášače nervových impulzov -neurotransmiterya neuromodulátory, ktoré zabezpečujú prispôsobenie sa pri zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia. Sú to látky syntetizované z určitých látok priamo v mozgu, napr. neurotransmitery ako dopamín alebo sérotonín, či endogénne opiáty – endorfíny a enkefalíny. Tieto majú viacero funkcií – znižujú vnímanie bolesti, ovplyvňujú psychické funkcie, príjem potravy, krvný obeh, pozitívne ovplyvňujú učenie a pamäť, odstraňujú únavu a pravdepodobne prispievajú tiež k tvorivosti a k pocitom šťastia a radosti zo života. • Viaceré pokusy ukázali, že niektoré formy liečby, napr. akupunktúra, priame elektrické dráždenie, alebo aj hypnóza, môžu kladne pôsobiť aj tým, že podporujú uvoľňovanie endorfínov a enkefalínov v mozgu a mieche. • Taktiež niektoré psychoaktívne látky reagujú na postsynaptickej membráne veľmi podobne ako prirodzené prenášače nervových impulzov, pričom halucinogény majú aj podobnú štruktúru (napr. meskalín je podobný noradrenalínu a dopamínu, kým LSD zasa sérotonínu). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

8. Prenos nervového impulzuI. • Neuróny, podobne ako iné bunky, sa nachádzajú v mimobunkovej tekutine, ktorá obsahuje kladne i záporne nabité ióny. Pri prenose nervových impulzov sú najdôležitejšie kladnéióny sodíka a draslíka a záporné ióny chlóru. V pokoji je vo vnútri neurónu prebytok záporných iónov, čo vytvára pokojový elektrický potenciál asi -0,07 V. Tento stav zabezpečuje takzvaná sodíková pumpa, ktorá prečerpáva kladné sodíkové ióny cez membránu von. • Nervový impulz vzniká, keď stimul otvorí proteínovú bránu v oblasti neurónovej membrány. Cez ňu preniknú kladné sodíkové ióny do vnútra neurónu, až kým sa nezmení polarita. Potenciál vo vnútri dosiahne hodnotu +0,03 V, čo je takzvaný akčný potenciál. Potom sa proteínová brána zatvorí, a sodíková pumpa vzápätí rýchlo odčerpá prebytočné ióny sodíka von z bunky, čím sa obnoví sa pokojový stav. Táto časť neurónu sa teda rýchlo vráti do pokojového stavu, avšak malý napäťový impulz - akčný potenciál - sa šíri pozdĺž neurónurýchlosťou až 100 m/s. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

9. Prenos nervového impulzuII. • Nervové impulzy majú dve vlastnosti: • po prijatí nervového impulzu samembrána na zlomok sekundyzablokuje. Vtedy nedokáže reagovať na ďalší podnet, zabezpečuje sa tým prenos impulzov len jedným smerom. • akčný potenciál prenášavšetko alebo nič. To znamená, že nervový impulz sa buď vôbec neobjaví, alebo ak áno, tak je vždy rovnako silný bez ohľadu na silu podnetu, ktorý ho spôsobil. Ak napr. cítime väčšiu bolesť nie je to spôsobené silnejším impulzom, ale väčším množstvom rovnakých impulzov. • Prenos signálov z jedného neurónu na jeden alebo ďalšie sa odohráva chemickou cestou. K tomu dôjde, keď sa nervový impulz dostane na určené miesto v neuróne. V tej chvíli akčný potenciál uvoľní molekuly špeciálnej chemickej látky – neurotransmitera do mimobunkovej vrstvy. Tam rýchlo difundujú k proteínom susedného neurónu a otvoria proteínovú bránu ďalšieho neurónu. • Takto sa akčný potenciál prenesie do susedného neurónu. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

10. Schéma prenosu nervového impulzu a jeho modulácie Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

11. Organizmom produkované (endogénne) drogy a zmeny v CNS • Ak nastane geneticky podmienené dozretie určitých štruktúr, môžu sa tieto prirodzené neurochemické a neurohumorálne systémy aktivovať v priebehu dní; hormonálne môžu ovplyvniť správanie v priebehu hodín; a neuropeptidmi v priebehu minút. Ak sa v prostredí zachytí dôležitý zmyslový podnet, napr. objaví sa korisť, alebo hrozí útok, môžu „nastaviť“ organizmus aj v zlomku sekundy. Zabezpečujú teda fungovanie „odmeny“ a „trestu“ na neurochemickej úrovni. Pritom podľa Hoebela: • hormóny programujú vývoj buniek a menia senzomotorickú pohotovosť a citlivosť; • pudové peptidy navodzujú správanie v zhode s fyziologickými potrebami; • katacholamíny ako sú dopamín a noradrenalín zabezpečujú aktiváciu organizmu; • indolamíny ako sérotonín podmieňujú predstavivosť a snovú aktivitu; • neurochemické odmeny posiľňujú zhodu reality s vnútornou normou danou buď prevzatím zvyku, skúsenosťou, alebo správnou logickou úvahou; • neurochemické trestysú nezhoda s preformovanou vnútornou normou, čo sa chemicky trestá odňatím neurochemickej odmeny. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

12. ZMENA V ORGANIZME CHEMICKÝ SIGNÁL PSYCHICKÝ STAV + Signál pre pokra- čovanie aktivity Priblíženie a kontakt Neurochemická „odmena“ Eufória a dobrá nálada, príjemné pocity, oddych, spokojnosť, pokoj, napätie, podráždenosť, zlosť a agresia, bolesť a panika Prirodzená premenlivosť fyziologických a psychologických premenných pri udržiavaní a dosahovaní stabilného stavu primárne Neurotransmitery a Neuromodulátory CENTRUM ODMENY POTREBY sekundárne Neurochemický „trest“ Signál pre zmenu aktivity Vyhýbanie únik, agresia _ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

13. Prirodzené – endogénne systémy odmien verzus umelé systémy I. Na neurónoch sú miesta – receptory, kam zapadnú buď neurotransmitery (dopamín, sérotonín, acetylcholín atď.) alebo neuromodulátory (endorfíny, enkefalíny a pod.). Existujú však tiež špecifické receptory pre niektoré návykové látky (nikotín, THC), alebo aj pre ich metabolity (napr. TIQ). Napríkladnikotín sa naviaže na α4 a β2 nikotínové acetylcholínové receptory a potom stimuluje uvoľňovanie dopamínu. Aktívna zložka marihuany, THC, sa viaže v mozgu na receptory pre kanabinoidy a endokanabinoidy, ako napr. anandamid.Anandamida ďalšie (2-AG: 2-arachidonoylglycerol) ovplyvňujú pocit hladu, bolesti, náladu, emócie a sociálne správanie. (Podľa: R. Pertvee (Ed.): Cannabinoids, Berlin, New York, Springer Verlag 2004). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

14. Prirodzené – endogénne systémy odmien verzus umelé systémy II. Už sme sa naučili, že sama príroda to zariadila tak, že v nervovom systéme pôsobia látky, ktoré účinkujú ako odmena, navodzujú pocity spokojnosti a šťastia, eufórie. Preto sa dá povedať, že drogy, ktoré dokážu urobiť to isté, či už podnietením týchto prirodzených systémov alebo ich náhradou, môžeme odôvodnene považovať za jednu z pascí prírody. Umožňujú prežiť príjemné pocity bez toho, že by sme sa o ich navodenie čímsi zaslúžili, a tak isto aj viac než primeranú a ničím nezaslúženú spokojnosť a chemické šťastie. Ak by sme takéto prirodzene vyvolané pocity prirovnali ku krbu, ktorý príjemne a vytrvalo hreje, tak oheň drogy od alkoholu po kokaín je pre nervový systém čosi také, ako by bolo hasenie pahreby benzínom, alebo prikladanie do krbu nie polenami ale šúľkami dynamitu. Občas po kratších až chronických exkurziách do zeme drog mozog a iné orgány, ako pľúca, aj tak vyzerajú. No keďže nie som zástancom strašenia a šokov, tak tieto obrázky si radšej, aspoň teda v týchto mojich prednáškach, odpustíme... Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

15. Cyklus vzniku závislosti – marihuana I. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

16. Cyklus vzniku závislosti – marihuana II. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

17. Koncentrácia THC v marihuane Koncentrácia účinnej látky : Tetrahydrokanabinolu vo vzorkách marihuany zhabanej v SR po roku 2000 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

18. Cyklus vzniku závislosti - heroín Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

19. Cyklus vzniku závislosti - kokaín Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

20. Alkoholická osobnosť I. Hoci na „alkoholickú osobnosť“ ako determinantu rozvoja alkoholizmu už asi môžeme zabudnúť, čiastkové dôkazy zostávajú, napr. podľa Barnesa (1983) v zmysle trvalých čŕt (ako impulzivita, non-konformizmus, vysoká sociabilita, relatívne častá instabilita a anti-sociálne tendencie). Prídatné črty tzv. “klinickej alkoholickej osobnosti”, črty typické pre alkoholikov v liečbe, ako je silná úzkosť a depresia (viac-menej prechodné stavy, s výnimkou diagnostikovaných endogénnych depresií, kde však ide o sekundárny alkoholizmus), sú skôr dôsledky alkoholizmu, nie prealkoholickou črtou osobnosti. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

21. Alkoholická osobnosť II. Dôkazov o genetickom vplyve na vytváranie alkoholickej vulnerability je mnoho. Genetické štúdie vykázali u monozygotných dvojčiat vyššiu zhodu vo výskyte alkoholizmu ako u dizygotných. V adoptívnych štúdiách bádatelia oddelili vplyvy prostredia od genetic-kých daností a sledovali alkoholizmus biologického potomstva alkoholikov, vychovaného od raného detstva v rodinách nealkoholických adoptívnych rodičov. Potomstvo (najmä biologickí synovia alkoholikov) malo asi 4-krát vyššiu pravdepodobnosť, že v dospelosti u neho vznikne alkoholizmus v porovnaní s potomstvom nealkoholických rodičov. V každom prípade je však účinok alkoholu nepriamy (azda s výnimkou vplyvu na fosfolipidy membrán), molekulu C2H5OH nevychytávajú nijaké membránové receptory a jej prípadný vplyv prostredníctvom produktov metabolizácie, napr. kondenzáciou aetaldehydu s katecholamínmi na TIQ sa odohráva na centrálnych opiátových receptoroch. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

22. Alkoholická osobnosť III. • Stručný prehľad štúdií i vlastných zistení o črtách alkoholickej osobnosti nemôže vyčerpať všetky stránky problematiky. V každom prípade klinická skúsenosť s takýmito pacientmi potvrdzuje názor, podľa ktorého občas viac ako záplava teórie vykoná zopár kvapiek z praxe, napr. v pravej chvíli podaná skúsenosť z prvej ruky môže utkvieť v mysli pacienta väčšmi ako brilantná, no neempatická prednáška profesionála. Vedia, čo má na mysli A.A., keď povie: "Mysleli sme, že "podmienky" nás priviedli k pitiu; a keď sme tieto podmienky skúsili napra-viť a zistili, že to nedokážeme k svojej úplnej spokojnosti, pitie sa nám vymklo z rúk a stali sa z nás alkoholici. Nikdy nám ani na myseľ nezišlo, že potrebujeme zmeniť seba samých, aby sme my vyhoveli podmienkam, nech už sú akékoľvek" (Twelve and Twelve 1962, s. 48). • Je možné, že pacient takémuto priamemu poznaniu o potrebe obratu v pohľade na seba porozumie ľahšie než zložitým interpretáciám, mentorstvu didaktiky, či naliehaniu na to, aby konečne uznal, že jednoducho "racionalizuje". Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

23. Typológie pri drogovo závislých Najznámejšia je Jellinekova typológia Alfa až Epsilon alkoholizmu Morey, Skinner, Blashfield (1984) clusterovou analýzou zistili a potvrdili tri rôzne typy: typ A (problémoví pijani v ranom štádiu), ktorý predstavoval heterogénnu skupinu bez príznakov väčšieho stupňa závislosti; typ B (tzv. afiliatívny, so strednou úrovňou závislosti); typ C (schizoidný, s ťažkou úrovňou závislosti) Ak porovnáme typ B s „románskym“ typom delta; a typ C s „anglosaským“ typom gama podľa Jellineka, tak vidno starú dobrú pravdu: Nič nového pod slnkom.... Ba ešte aj A typ azda korešponduje s typom Alfa, t.j. skupina alkoholikov vyznačujúca sa „nedisciplnovaným pitím“... Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

24. SPOLOČENSKÁ KONZUMÁCIA ALKOHOLU Zvyšovanie množstva a frekvencie pitia TYP A Problémoví pijani v skorom štádiu Syndróm závislosti od alkoholu Syndróm závislosti od alkoholu TYP B Afiliatívni TYP C Schizoidní Typológia abúzerov a alkoholikov, vytvorená na základe clusterovej analýzy (podľa Morey, Skinner, Blashfield 1984; čiastočne upravené) Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

25. Osobnosť drogovo závislých I. Drogovo závislý človek svoje zvláštnosti, ktoré by inak neboli nápadné, nevie primerane zvládnuť. Mnoho ľudí si napr. rado zahrá karty, alebo si občas zatipuje či skúsi šťastie v lotérii, no ich zápal pre hru či pokúšanie šťastia má ešte ďaleko od nutkavého konania pri patologickom hráčstve. • Nízka frustračná tolerancia: Závislý človek nedokáže znášaťpoväčšine ani na krátky čas nepríjemné pocity a zaťažujúce okolnosti, alebo nepriaznivé podmienky, a preto z nich hľadá nie reálne východisko, ale okamžitú úľavu a únik, ktorý mu dáva droga. • Intenzívna úzkosť:Strach a tiež aj nediferencovaná úzkosť, sú normálne adaptačné mechanizmy biologickej i sociálnej evolúcie, umožňujúce prežitie. Sú ale prítomné v omnoho výraznejšej podobe u závislých osôb, kde nadobúdajú často podobu patologickej úzkosti. • Depresia: či už neurotická, alebo reaktívna vrátane endogénnej, sa často uvádza v rozličných prácach o alkoholizme aj o drogovej závislosti. • Impulzívnosť: Súvisí a nízkou schopnosťou zniesť záťaž a vedie k tomu, že závislý nedokáže zostať v kľude, ale pociťuje pudenie vyhľadávať podnety. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

26. Osobnosť drogovo závislých II. • Vzdorovitosť ažrebelantstvo: drogovo závislý sa dostáva do opozície voči zvyšku spoločnosti, a je stále viac izolovaný od väčšiny spoločnosti. Ovšem, s výnimkou svojej vlastnej subkultúry drogovo závislých osôb. • Precitlivenosť, labilita afektu:vo svojej nadsadenej forme znamená nadmernú citlivosť voči fyzickým, sociálnym a emočným podnetom. Do úvahy tu často prichádzajú skôr tlmivé drogy, najmä alkohol a sedatíva. • Perfekcionizmus: dosť časté stanovovanie si privysokých cieľov, a po zlyhaniach následné pocity viny. Medzi ľuďmi závislými od alkoholu aj od drog je veľa nadaných a citlivých ľudí, aj takýchto idealistov, ktorí sa usilujú o dokonalosť. Ak sa im podarí dostať sa z problémov a prekonať závislosť, tak táto ich vlastnosť, zredukovaná na prijateľnú mieru môže byť v ďalšom živote ich výhodou. • Velikášstvo: býva prejavom obrany pred vlastnými pocitmi menejcennosti alebo nízkeho sebahodnotenia. Aj keď na povrchu môže prevládať velikášstvo a nadsadené prejavy s dokazovaním si vlastnej výnimočnosti, v hĺbke duše sa u drogovo závislých často skrýva pocit toho, že ich osoby a vôbec ich životy vlastne nemajú nijakú cenu. Ďalšie charakteristiky sú: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)

27. Oblasť závislostí sa viacerí autori pokúšajú zjednocovať: k závislostiam, ktoré, podľa nich majú spoločnú neurochemickú bázu, by mali patriť aj iné aktivity, napr. nutkavá potreba riskovať pri nebezpečných športoch, hazardné hry a hracie automaty, počítačové hry a internet, ale i beh pre zdravie - s termínmi ako “runaholic“, v práci sa utápajúci “workaholic“, či počítačový nadšenec a hráč počítačových hier - “dataholic“. Uvádzame to len pre úplnosť, pretože pri exogénnom ovplyvnení psychického stavu drogou by mala existovať jasná deliaca sa čiara - áno alebo nie - hoci následné neurochemické zmeny môžu vykazovať isté spoločné znaky. No prv, ako túto časť skončíme, malo by byť jasno: Bolo by prílišným a asi zbytočným mätením pojmov, dávať unáhlene rovná sa a zamieňať si pohárik či dávku heroínu napr. s poklusom. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Z.1.2012/0Z (AN)