1 / 21

Starí maďari prichádzajú

Starí maďari prichádzajú. 896 – príchod staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny žili kočovným spôsobom, boli dobrí bojovníci. po zániku Veľkej Moravy najsilnejší kmeň Maďarov na čele s Arpádom - viedol hlavné boje s Bavormi a Slovienmi.

chandler
Télécharger la présentation

Starí maďari prichádzajú

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Starí maďari prichádzajú

  2. 896– príchod staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny • žili kočovným spôsobom, boli dobrí bojovníci • po zániku Veľkej Moravy najsilnejší kmeň Maďarov na čele • s Arpádom - viedol hlavné boje s BavormiaSlovienmi

  3. -najprv napadli tzv. Východnú marku • roku 907 v boji proti Bavorom pri Bratislave zvíťazili a • takmer 50 rokov boli postrachom veľkej časti Európy • roku 955 pri meste Augsburg ,pri rieke Lech, nemecké vojsko porazilo asi 10 000 Maďarov

  4. Typické Staromaďarskézbrane • oštepy • kopije • luky a šípy • zakrivená šabľa

  5. porážka Maďarov spôsobila, že prestali útočiť na západ • svoju pozornosť obrátili na územie Slovenska • Maďari najskôr ničili no neskôr nadviazali • na vyspelé poľnohospodárstvo z obdobia Veľkej Moravy • začali si vytvárať štát • náčelníkom Maďarov bol Arpád • usídlením sa Maďarov na Dunajskej kotline sa • prerušilo súvislé osídlenie Slovienov • od zač 10.st. hovoríme už o Slovákoch (stratili • bezprostredný kontakt s južnými Slovanmi a Moravanmi) • Slováci postupne prechádzali pod novú vládu • a zúčastňovali sa na budovaní Uhorska

  6. Rodokmeň Arpádovcov

  7. Knieža Gejza z rodu Arpádovcov • pravnuk Arpáda • zjednotil maďarské kmene • zakladateľ uhorského kráľovstva • prijal kresťanstvo a postaral sa o jeho šírenie • roku 955 dal odstrániť svojho brata Michala – Nitrianske knieža, ktorého moc narastala • asi v roku 971 sa stal ústredným kniežaťom so sídlom v Ostrihome

  8. ŠTEFAN I. Kráľovstvo svätého štefana • syn Gejzu, nastúpil na trón po otcovej smrti • Štefan, sa pôvodne volal Vajk. • najvýznamnejšia osobnosť Arpádovcov • roku 1000 bol korunovaný za uhorského kráľa • podporoval kresťanstvo, dal stavať kamenné farské kostoly, podporoval kapituláty • za jeho vlády vznikla cirkevná provincia – arcibiskupstvo v Ostrihome

  9. ŠTEFAN I. Kráľovstvo svätého štefana • rozdelil územie na župy, (kráľovské komitáty) • sídla komitátov: Nitra, Bratislava, Starý tekov, Novohrad, Gemer, Zemplín • Okolo komitátov vznikli župné (hradské) obvody na Slovensku ich bolo 9 • zomrel 15.8.1038 • roku 1083 po jeho smrti bol vyhlásený za svätého

  10. Súbor strieborných nákončí zo staromaďarských hrobov z Medzibodrožia;10. storočie. V priebehu 11. storočia sa sformovalo uhorské kráľovstvo a územie neskoršej Bratislavy sa stalo jeho súčasťou. Na začiatku 11. storočia razili v areáli kráľovského hradu strieborné mince uhorského kráľa Štefana s nápisom Preslava.

  11. Svätoštefanská Koruna a korunovačné klenoty

  12. PRVÁ KNIHA ZÁKONOV UHORSKÉHO KRÁĽA ŠTEFANA I. Kniha mravných poučení je spätá s: • vytváraním cirkevnej organizácie a petrifikovaním postavenia cirkvi • budovaním štátu v oblasti výkonu práva • trestným právom • súkromným právom

  13. Ukážky zákonov: O moci biskupov nad cirkevnými vecami a ich zhoda s laikmi. Chceme, aby biskupi mali moc: riadiť a spravovať cirkevné veci a tiež postupovať podľa kanonických (cirkevných) zákonov. Chceme, aby laici v ich službe počúvali biskupov pri riadení cirkevných záležitostí, pri obrane vdov a sirôt a aby poslušne zachovali svoju kresťanskosť. Župani a sudcovia nech sú v súlade s predstavenými svojimi pri konaní spravodlivosti podľa predpísaného božieho zákona. A nijakým spôsobom nech sa neprekrúca spravodlivý zákon skrze lož nejakých ľudí alebo falošné svedectvo, ani krivou prísahou alebo podplatením.

  14. Akí majú byť svedkovia a obžalobci kňazov? Svedectvo laika voči kňazovi nech nikto neprijíma. Nikto totiž nesmie vziať akéhokoľvek kňaza na vyšetrenie verejné, iba v kostole. Svedkovia a obžalobci kňazov nech sú bez úhony, majúci manželky a deti a vôbec bez úhony Krista. O kráľovskom povolení disponovať s vlastnými vecami. Nariaďujeme našou kráľovskou mocou, nech každý má možnosť svoje deliť, udeľovať manželke, synom a dcéram, alebo cirkvi a po smrti toho nech sa nikto neodváži rušiť ho.

  15. O držbe kráľovských majetkov a statkov. Tiež chcem, aby k našej kráľovskej hodnosti prináležal majetok, sluhovia, vojaci a čokoľvek iné tak, ako sme dali možnosť ostatným vládnuť svojim veciam, to má ostať neporušené a nik nesmie z toho nič ukradnúť alebo ukryť, ani nikto nech sa neopováži v týchto spomínaných získať si priazeň. O zachovaní kresťanstva. Ak niekto zanedbal zachovávanie kresťanstva a z hlúposti je pyšný na to, čoho sa dopustil, nech ho biskup odsúdi podľa miery jeho previnenia, podľa cirkevného zákona. Ak z pociťovaného odporu nechcel splniť určený trest, má byť znova odsúdený na ten istý trest až po sedem ráz. Napokon ak bude stále odmietať, nech je odovzdaný súdu kráľa ako ochrancu kresťanstvu.

  16. O vraždách Ak niekto podráždený hnevom alebo nesený pýchou spácha dobrovoľnú vraždu, nech vie, že podľa uznesenia našej rady platí sto a desať zlatých, z ktorých päťdesiat pripadne kráľovskej pokladnici, druhých päťdesiat pripadne nech sa dá rodičom a desať totiž má sa dať rozhodcom a prostredníkom. Sám vrah kanonického nariadenia nech sa postí. Ak niekto však náhodou zabije kohokoľvek , platí dvanásť zlatých, a ako nariaďuje kanonické právo, nech sa postí. Ak niečí sluha zabije sluhu druhého (pána), nech sa dá sluha za sluhu alebo sa vykúpi , čo sa povedalo, a koná pokánie. Ak však slobodný zabije sluhu iného. Nech dá sluhu, alebo nech sa dohodne o odmene a podľa kanonického práva nech sa postí.

  17. O zhromaždení v kostole a o tých ktorí hundrú, alebo za omše rozprávajú. Ak niektorí príduc do kostola na počúvanie a tu v hodine omšovej slávnosti hundrú medzi sebou a vyrušujú ostatných, vykladajúc zaujímavé rozprávky a nedávajúc pozor na božie čítanie s náboženskou potravou, ak sú bohatí nech sa verejne vyvolaní vyženú z kostola, ak sú chudobní a prostí ľudia , nech sa pre takú opovážlivosť v predsieni kostola pred všetkými spútajú a vyšibú bičom, alebo nech sa im odstrihnú vlasy.

  18. O neprijímaní žalôb a svedectiev sluhov na pána a panie. Aby obyvatelia tejto krajiny od každého napádania a žaloby sluhov a slúžok ostali vzdialení a pokojní, zakazuje sa podľa uznesenia kráľovskej rady, že sa neprijíma v nejakom spore o vine pánov a panien svedectvo a obžaloby nijakej služobnej osoby. O únose dievčat. Ak niekto z vojakov poškvrnený nehanebnosťou nejaké dievča bez dovolenia rodičov sebe za manželku uniesol, nariaďuje dievča vrátiť rodičom. I keby musel zniesť od onoho nejaké násilie. A únosca nech zaplatí rodičom dievčaťa desať juncov za únos, potom nech sa zmieri s rodičmi dievčaťa. Ak však nejaký chudobný, prostý prikročí konať toto, nech zrovná únos piatimi juncami.

  19. O strigách Ak bola striga, podľa súdneho zákona má sa doviesť ku kostolu a oddať kňazovi na postavenie a ponaučenie o viere. Po pôste nech sa vráti domov. Ak sa nájde v tejže vine druhý raz, nech sa podobne podrobí pôstu. Po pôste však vypáli sa jej na prsia a na čelo a tiež medzi lopatkami kostolným kľúčom kríž a nech sa vráti domov. Ak však po tretie, nech sa odovzdá sudcom.

  20. koniec

More Related