1 / 20

Zaťaženie vetrom a vlastná tiaž. Návrh elementu.

3. národná konferencia ČKLOP 2010. Zaťaženie vetrom a vlastná tiaž. Návrh elementu. Základné faktory, vplývajúce na zaťaženie vetrom. Lokalita stavby: veterná oblasť , Kategória okolitej krajiny , Tvar budovy, jej geometria ,.

coyne
Télécharger la présentation

Zaťaženie vetrom a vlastná tiaž. Návrh elementu.

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. 3. národná konferencia ČKLOP 2010 Zaťaženie vetrom a vlastná tiaž. Návrh elementu.

  2. Základné faktory, vplývajúce na zaťaženie vetrom • Lokalita stavby: veterná oblasť, • Kategória okolitej krajiny, • Tvar budovy, jej geometria, Základné faktory, vplývajúce nanávrh elementu pri zaťažení vetrom • Veľkosť elementu • Geometrické delenie elementu • Typ jednotlivých polí (fix, krídlo, stĺpik, falošný stĺpik, spojovník a pod.) Nová EN 1991-1-4 a jej národné prílohy zavádzajú oproti ČSN 730035 vyššie špičkové nárazy vetra.

  3. Určenie veľkosti zaťaženia vetrom (EN 1991-1-4) • Určenie rýchlosti vetra • Určenie kategórie okolitej krajiny: • II. Oblasti s nízkou vegetáciou ako tráva a osamotené prekážky (stromy, budovy) s odstupmi minimálne 20-násobku výšky prekážky • III. Oblasti s rovnomernou vegetáciou alebo zástavbou alebo samostatnými objektmi s odstupmi menšími ako 20-násobok výšky prekážky (napr. dediny, predmestia, lesné oblasti) • IV. Oblasti, v ktorých aspoň 15 % povrchu je zastavaných budovami, ktorých stredná výška je vyššia ako 15 m Zdroj: Funkčnost a oblast použití otvorových výplní v závislosti na zatížení větrem, Ing. Milan Helegda, Ph.D.

  4. Smer pôsobenia vetra Určenie veľkosti zaťaženia vetrom 3. Najväčšie zaťaženie vetrom je sanie bočným vetrom pri budovách, ktorých pomer vonkajších rozmerov je h / b ≤ 0,5 a h / b = 2 (viď obrázok). Pomer strán pôdorysu d / b nehrá úlohu.

  5. Určenie veľkosti zaťaženia vetrom 4. Z nasledujúcej tabuľky odčítať sanie vetrom v kN / m2, v závislosti od rýchlosti vetra, kategórie okolitej krajiny a rozmerov budovy.

  6. Určenie zaťažovacej plochy pre zaťaženie vetrom 5. Z navrhovaného elementu vybrať namáhané stĺpiky a priečniky a základnými geometrickými obrazcami popísať zaťažovacie plochy

  7. Určenie zaťažovacej plochy pre zaťaženie vetrom 5. Z navrhovaného elementu vybrať namáhané stĺpiky a priečniky a základnými geometrickými obrazcami popísať zaťažovacie plochy A Zaťažovacia plocha A má obsah 1,86 x 0,75 + ½ x (1,86 + 0,77) x 0,55 = 2,12 m2 . Pri zaťažení vetrom 1 kN/m2 , t.j. 100 kg / m2, je priečnik teda zaťažovaný 2,12 kN alebo 212 kg!

  8. Prehľad vhodných profilov a výstuží pre statické prvky 6. Nájsť vhodnú kombináciu vystužovania.

  9. Kotvenie vystužovacieho rastra do obvodovej konštrukcie 7. Po správnom navrhnutí vystužovacieho rastra je potrebné myslieť na to, že raster musí bezpečne preniesť zaťaženie do obvodovej konštrukcie budovy! Samotné spojovacie skrutky a nity rastra musia byť takisto dostatočne únosné a odolné voči rôznym typom namáhania – ťah, ťah za ohybu, ohyb, strih a pod. Túto odolnosť prvkov vie posúdiť iba autorizovaný statik!

  10. A = 3,56 m2 Zaťaženie od vlastnej tiaže • Do zaťaženia od vlastnej tiaže patrí: • Hmotnosť zasklenia • Hmotnosť plastových profilov • Hmotnosť výstuže • Ostatné konštrukcie pevne spojené so zasklenou stenou

  11. Hrúbka skla Hmotnosť skla Zaťaženie od vlastnej tiaže zasklenia Sklo má objemovú hmotnosť 2500 – 2600 kg / m3. Plocha A = 3,56 m2 zodpovedá hmotnosti 72 kg pri zasklení 4-16-4, teda 8 mm čistej hrúbky skla. Legenda: P- Sila [N] H- Výška tabule [m] L- Zaťažovacia šírka [m] Q- Hmotnosť tabule [N/m2] –hrúbka skla [mm] x 2,5 kg x plocha skla [m2] x 10) Iy- Moment zotrvačnosti [cm4] a- Vzdialenosť podložiek [cm] (15 cm) E- Modul pružnosti [N/mm2] fmax- Prípustný priehyb [cm] 0,3 cm

  12. Potrebné momenty zotrvačnosti prierezu Nasledujúci diagram platí pre podložkovanie 150 mm od krajov priečnika a maximálny dovolený priehyb priečnika 3 mm.

  13. Priehyb od vetra Priehyb od hmotnosti Celkový priehyb Celkový priehyb by nemal byť väčší ako 1/200 L

  14. Správne podložkovanie z hľadiska prenosu zaťaženia pri otváravých krídlach Celá hmotnosť zasklenia sa musí preniesť podložkami na okraji priečnika-nosníka, kde sú maximálne priehyby menšie ako v strede!

  15. Predsadené zasklené steny pred nosnú konštrukciu Je potrebné spočítať hmotnosť celého jedného vysadeného poľa. Predbežný výpočet hmotnosti môže uvažovať plošnú hmotnosť zasklenej steny ako 30 kg / m2 (plastových profilov s vystužením a dvojsklom 4 + 4 mm podľa predchádzajúcej tabuľky, t.j. 2500 kg / m3. Hmotnosť: 3,5 x 2,5 x 30 kg / m2 , teda: 263 kg ťažká zasklená stena

  16. Spojovacie a kotviace prvky Vami predbežne spočítané zaťaženie musí byť bezpečne odvedené až do obvodovej konštrukcie budovy.

  17. Sledovanie „posudkovej reťaze“ Nielen rúry a plechy, ale i každá skrutka, nit, zvar musí zniesť svoju pomernú časť zaťaženia!!!

  18. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ!

More Related