Trestné právo

1. Trestné právo JUDr. Pavol Uhrík Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Akademický rok 2010/2011

2. Trestné právo Skutková podstata je: súhrn typových znakov, ktorými sa od seba odlišujú rôzne druhy trestných činov resp. súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako trestný čin. Skutková podstata je: súhrn objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré určujú jednotlivé druhy trestných činov a odlišujú ich navzájom alebo materiálne a formálne typizovaný systém obligatórnych a fakultatívnych znakov objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky trestného činu, uvedený v TZ.

3. Skutková podstata • Najčastejším je triedenie skutkových podstát podľa závažnosti trestných činov charakterizovaných skutkovými podstatami a podľa štruktúry skutkových podstát trestného činu. Podľa vyjadrenia skutkových podstát v TZ sa skutkové podstaty rozdeľujú na: • popisné • odkazovacie • blanketové

4. Skutková podstata Podľa závažnosti trestných činov: skutkové podstaty základné – uvádzajú znaky bežného typu daného trestného činu a v TZ bývajú spravidla uvedené v prvých odsekoch (výnimočne nie v prvých, uvádza sa „...rovnako sa potresce...“) skutkové podstaty kvalifikované – sú tvorené znakmi základnej skutkovej podstaty trestného činu a niektorým z ďalších znakov, ktoré charakterizujú vyšší stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť a bývajú spravidla uvedené v druhom a v ďalších odsekoch TZ. skutkové podstaty privilegované – charakterizujú trestné činy typicky menšej závažnosti a nebezpečnosti pre spoločnosť, ako skutkové podstaty základné. Napr. trestný čin vraždy novorodeného dieťaťa matkou je privilegovanou skutkovou podstatou k trestnému činu vraždy.

5. Skutková podstata Podľa štruktúry je možné rozlišovať skutkové podstaty: jednoduché – neobsahujú viac znakov rovnakého druhu, sú zamerané len na ochranu jedného chráneného záujmu zložité (zložené) – charakterizované sú pluralitou znakov a vznikajú spojením dvoch alebo viacerých jednoduchých skutkových podstát. Môžu byť delené na: kumulatívne – musia byť splnené všetky znaky jednoduchých skutkových podstát súčasne (napr. objektom pri trestnom čine lúpeže je súčasne sloboda a majetok, trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva smeruje proti zdraviu ženy a proti záujmu štátu na ochrane populácie, trestný čin znásilnenia vyžaduje násilie a súlož, trestný čin podvodu vyžaduje uvedenie iného do omylu a obohatenie seba alebo iného) alternatívne – niektoré znaky zloženej skutkovej podstaty sú dané alternatívne, na naplnenie znakov skutkovej podstaty postačuje, ak páchateľ spôsobom popísaným v príslušnej skutkovej podstate trestného činu zasiahne niektorý z chránených záujmov (napr. zanedbanie povinnej výživy – ako úmyselne, tak aj z nedbanlivosti, trestný čin rozvracania republiky...)

6. Skutková podstata Klasická škola trestného práva podceňovala význam subjektu trestného činu, pozitivistická škola jeho význam preceňovala. Predstavitelia antropologických smerov v kriminológii sa pokúsili o klasifikáciu zločincov podľa fyzických a psychických vlastností (Lombroso): rodení zločinci duševné chorí zločinci osoby náchylné na zločinnosť. Zakladateľ faktorovej teórie Ferri rozdelil zločincov na: rodených z vášne šialených zo zvyku príležitostných.

7. Skutková podstata Von Liszt sa snažil odvodiť príčinnosť zločinnosti od špecifík spoločenského vývoja. Zločincov triedil podľa ich vlastností so zreteľom na povahu potrebnej sankcie na: trvalých (povahových) • polepšiteľní trestom • nepolepšiteľní • chvíľkových (tých bolo potrebné trestom len zastrašiť)

8. Skutková podstata Dôležitou zásadou je zásada viny – trest môže byť páchateľovi uložený len za trestný čin, ktorého spáchanie mu bolo dokázané. Trestné právo pozná len zásadu individuálnej zodpovednosti. Vlastnosti páchateľa pre účely potrestania sú: pojem obzvlášť nebezpečného recidivistu možnosti nápravy páchateľa pomery páchateľa v čase ukladania trestu zmenšená príčetnosť páchateľa poľahčujúce okolnosti priťažujúce okolnosti hľadiská pre zaraďovanie odsúdených do jednotlivých nápravno-výchovných skupín.

9. Skutková podstata Podľa toho, či páchateľ svojím konaním (konaniami) spáchal jeden alebo viacero trestných činov, rozlišuje teória rovnorodý a nerovnorodý súbeh. jednočinný súbeh rovnorodý: páchateľ jedným skutkom viackrát naplní skutkovú podstatu jedného trestného činu (jedným výbuchom usmrtí viacero osôb) – časť teórie ho nezaraďuje medzi druhy súbehu jednočinný súbeh nerovnorodý: páchateľ jedným skutkom spácha viacero trestných činov rôznych skutkových podstát (výstrelom jednu osobu usmrtí, inú zraní a ďalšej poškodí majetok) viacčinný súbeh rovnorodý: páchateľ viacerými skutkami spácha trestné činy tej istej skutkovej podstaty (spácha krádež v pondelok, v piatok i v nedeľu) – ide vlastne o opakovanie trestnej činnosti viacčinný súbeh nerovnorodý: páchateľ viacerými konaniami spácha trestné činy rôznych skutkových podstát (vykradne byt a pri odvážaní ukradnutých vecí zraní chodca).

10. Skutková podstata Premlčanie trestného stíhania: Trestná sadzba Premlčacia doba výnimočný trest 20 rokov horná hranica > 10 rokov 10 rokov horná hranica > 3 roky 5 rokov ostatné trestné činy 3 roky

11. Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy proti republike Prvý oddiel: Trestné činy proti základom republiky Druhý oddiel: Trestné činy proti bezpečnosti republiky Tretí oddiel: Trestné činy proti obrane vlasti

12. Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy hospodárske Prvý oddiel: Trestné činy proti hospodárskej sústave Druhý oddiel: Trestné činy proti hospodárskej disciplíne Tretí oddiel: Trestné činy proti mene a trestné činy daňové Štvrtý oddiel: Trestné činy proti predpisom o hospodárske súťaži, ochranných známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti autorskému právu

13. Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach Prvý oddiel: Trestné činy proti výkonu právomoci štátneho orgánu a verejného činiteľa Druhý oddiel: Trestné činy verejných činiteľov Tretí oddiel: Korupcia Štvrtý oddiel: Niektoré formy trestnej súčinnosti Piaty oddiel: Iné rušenia činnosti štátneho orgánu

14. Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ hlava: Trestné činy všeobecne nebezpečné hlava: Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie hlava: Trestné činy proti rodine a mládeži hlava: Trestné činy proti životu a zdraviu hlava: Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti Prvý oddiel: Trestné činy proti slobode Druhý oddiel: Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti

15. Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ hlava: Trestné činy proti majetku hlava: Trestné činy proti ľudskosti hlava: Trestné činy proti brannosti a proti civilnej službe Prvý oddiel: Trestné činy proti brannosti Druhý oddiel: Trestné činy proti civilnej službe

16. Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy vojenské Prvý oddiel: Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti Druhý oddiel: Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu Tretí oddiel: Trestné činy proti povinnostiam strážnej služby a dozornej služby Štvrtý oddiel: Trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť Piaty oddiel: Spoločné ustanovenia

17. Ďakujem za pozornosť