Krasový

1. Krasový georeliéf Laura Pivovarníková, I.B

2. Krasové procesy veda, ktorá sa zaoberá krasovými procesmi sa nazýva speleológia. krasové procesy prebiehajú v oblastiach, ktoré sú vytvorené z ľahko rozpustných hornín, napríklad z vápencov, sadrovca, kamennej soli, ale menej rozpustného dolomitu (najčastejšie sa vyskytujú v oblastiach vytvorených z vápencov) Ako vznikajú? krasové oblasti vznikajú pôsobením povrchovej a podpovrchovej vody. Dažďová voda obsahuje oxid uhličitý zo vzduchu. Pôsobením oxidu uhličitého rozpúšťa dažďová voda vápenec. Preniká cez pukliny do podzemia, kde sa v niektorých miestach znova vylúči v podobe vápenca. Takto sa vytvoria rôzne krasové útvary.

3. Rozdelenie krasových útvarov Moravský kras • Povrchové: škrapy • krasové jamy-závrty • polja • kaňóny • tiesňavy • Podpovrchové: jaskyne • dómy • priepasti • komíny • kvaple • jazierka • brčká

4. Povrchové formy Škrapy Závrty Škrapy svojimi rozmermi patria medzi najmenšie povrchové krasové útvary. Vznikajú pôsobením vody obohatene oxidom uhličitým na ľahko rozpustnú horninu. Škrapy sú rôzne dlhé, široké a hlboké ryhy, ktoré majú rôzny tvar. Môžu mať tvar žliabkov, jarčekov, valcov, puklín. Závrty patria medzi väčšie povrchové krasové útvary. Nazývame ich aj krasové jamy. Sú to priehlbiny v tvare lievika lebo misy. Môžu byť hlboké až niekoľko desiatok metrov. Závrty vznikajú: rozpúšťaním krasovej horniny – najčastejšie vápenca, prepadnutím časti územia do podzemných dutín, na vápencoch, na ktorých je hrubá pokrývka nekrasových hornín. Niektoré krasové jamy – závrty sú naplnené vodou, ktorá neprenikla do podzemia, pretože sa závrt upchal nepriepustnou horninou. Takýmto vodou naplneným závrtom je Jašteričie jazierko v Slovenskom Krase.

5. Kečovskéškrapy Jašteričie jazierko Časť Solúnskeho polja

6. Zádielska tiesňava Úzky kaňón v Slovenskom raji Grand Canyon

7. Podpovrchové formy Dóm– zrútenina neprepojená so zemským priestorom, ktorá vytvára veľké klenuté priestory v jaskyniach Podzemné krasové útvary vznikajú presakovaním vody pod zemský povrch do vápencového masívu. Voda začne pod zemou vytvárať krasové útvary. Na miestach, ktorými voda preniká do podzemných priestorov, vytvorí zvislé diery – komíny. Dóm v jaskyni Troch naháčov (CZ) Jaskyňa Javorina Veĺká Fatra - komín

8. Priepasti sú podzemné krasové útvary, ktoré vznikajú z postupne sa rozširujúcich a prepadávajúcich sa komínov. Známa je priepasť Brázda, hlboká 181 metrov, ktorá sa nachádza na Silickej planine. Priepasť Macocha Silickáľadnica

9. Ďalšími podpovrchovými formami sú jaskyne, v ktorých nájdeme veľa ďalších krasových foriem. Jaskyne: kvapľové a ľadové • Jaskyne vznikli : • vymodelovaním krasovými podzemnými vodami, • rozpúšťaním vápencov presakujúcou vodou po puklinách, • zrútením stropov a stien. Demänovská jaskyňa Slobody Domica Driny

10. Dobšinská ľadová jaskyňa Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m. Nachádza sa v Slovenskom raji a siaha do hĺbky 112 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho kori­dor, Prízemie). Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov.Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotismystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotisbrandtii) v strednej Európe.

12. Domica Domica je najväčšia a najkrajšia jaskyňa Slovenského krasu, nachádza sa na južnom okraji Silickej planiny v nadmorskej výške 339 m a má ochranné pásmo 616 ha. So susednou jaskyňou Baradla v Maďarskej republike tvorí jeden genetický celok dlhý 25 km. Dĺžka jaskynných priestorov na našom území je 5368 m, z nich sprístupnených verejnosti je 1315 m. Jaskyňa má prekrásnu kvapľovú výzdobu s množstvom stalagmitov a stalagtitov. K najvýznamnejším krasovým útvarom patria Majkov dóm, Dóm indických pagod, Klenotnica, Diamantová plavba a Prales. Jaskyňou preteká podzemná riečka Styx, po ktorej sa môžu návštevníci preplaviť. Plavba na loďkách je dlhá 150 m. Od roku 1995 je zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

13. Ďakujemzapozornosť Zdroje: www.wikipedia.sk www.oskole.sk www.gemer.sk