DIDAKTIKA

1. DIDAKTIKA doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

2. Didaktika Grécke slová: Didaktikos – poučujúci Didaskó – učím, poučujem • Didaktika - je pedagogická disciplína, ktorej predmetom skúmania je vyučovací proces ako jednota činnosti učiteľa (vyučovanie) a činnosti žiakov (učenie sa). Odpovedá na otázky: ako učiť, čo učiť a prečo učiť.

3. Vývoj didaktiky • Didaktika a pedagogika boli v staroveku a stredoveku súčasťou filozofie. • Názov didaktika – zaviedol začiatkom 17. storočia nemecký pedagóg W. Ratke. Didaktiku chápal ako umenie vyučovať náuky, jazyky a umenie. • J. A. Komenský – vypracoval prvú systematickú didaktiku – Veľká didaktika. Didaktiku definoval ako všeobecné umenie učiť všetkých všetkému. (Žiakov treba učiť to, čo potrebujú pre život.)

4. Ján Amos Komenský • potrebné je dopĺňať rozumové poznanie výcvikom reči a ruky, • potrebné je prakticky pracovať, • žiakov naučiť čo potrebujú pre život, • odsudzoval školu, ktorá nútila žiakov ticho sedieť, • prekonal dogmatizmus, bifľovanie a dril stredovekej školy, • zaviedol triedno – hodinový systém vyučovania, • prepracoval učivo v závislosti od psychického vývoja detí, • sformuloval didaktické zásady (názornosť, sústavnosť a primeranosť) a začlenil metódy vyučovania, • zaradil mravnú výchovu a organizačné problémy školstva.

5. J. F. Herbart • Začiatkom 19. storočia vypracoval teoretické základy didaktiky ako teórie vyučovania vychovávajúceho, ktorá je podriadená pedagogike a psychológii. • Teória spočívala v chápaní odovzdávania vedomostí žiakom.

6. J. Dewey • Na prelome 20. storočia sa najmä v USA začalo formovať hnutie tzv. novej výchovy. • Centrum pozornosti sa prenieslo z učiteľa na žiaka. • Výrok Dewey: dieťa sa stáva slnkom, okolo ktorého sa otáčajú výchovné prostriedky. • Didaktika v jeho chápaní bola teóriou učenia sa.

7. Súčasnosť Didaktika - je pedagogická disciplína, ktorej predmetom skúmania je učebný procesako jednota činnosti učiteľa (vyučovanie) a činnosti žiakov (učenie sa).

8. Systém didaktiky • Tvorí súhrn prvkov, ktoré vytvárajú jednotný učebný proces. • Učebný proces– je cieľavedomý, postupný, systematicky organizovaný proces vzájomne podmienených činností učiteľa a žiakov, zameraný na vzdelávanie, výchovu a všestranný rozvoj osobností žiakov, t.j. na splnenie cieľov.

9. Funkcie učebného procesu • Vzdelávacia – osvojenie vedomostí, zručností a návykov. • Výchovná – formovanie svetonázorových, mravných, pracovných, estetických a etických predstáv, postojov a presvedčení u žiakov, im zodpovedného správania, formovanie ideálov, vzťahov, potrieb, telesnej kultúry. • Rozvíjajúca – rozvoj poznávacích záujmov a schopností (vnímanie, pamäť, myslenie), rozvoj vôľovej, emocionálnej a motivačnej sféry osobností žiakov. • Funkcie treba realizovať v dialektickej jednote.

10. Podmienky učebného procesu • Vonkajšie – spoločensko – historické, - regionálne, (konkrétne umiestnenie školy), - materiálno – technické (priestorové a materiálne vybavenie školy) - časové (časový rozsah vyučovania, usporiadanie rozvrhu hodín).

11. Podmienky učebného procesu

12. Podmienky učebného procesu • Vnútorné – stav duševného a telesného vývoja žiaka, jeho doterajšie vedomosti, zručnosti a návyky, schopnosti, záujmy, charakterové vlastnosti, t.j. celková pripravenosť na učenie.

13. Vyučovanie • Je činnosť učiteľa. • Ide o riadenie poznávacej a praktickej činnosti žiakov. • Spočíva v riadení formovania vzťahu žiakov k životu a v riadení rozvoja celej osobnosti žiaka.

14. Učenie • Ako činnosť žiakov je proces, v ktorom si žiaci osvojujú vedomosti, zručnosti a návyky, rozvíjajú svoje schopnosti, formujú svoj vzťah k životu, svetu a prostrediu.

15. Ciele • Sú určujúcim prvkom vyučovacieho procesu. • Sú konkretizované v učive. • Prostredníctvom učiva sa dajú realizovať.

16. Učivo • Je sústava poznatkov a činností, z ktorých si žiaci pod vedením učiteľa vnútorným spracovaním vytvárajú vedomosti, zručnosti a návyky a to prostredníctvom metód, foriem a materiálnych prostriedkov učebného procesu. • Ich výber sa riadi pravidlami, ktoré nazývame didaktické zásady.

17. Systém didaktiky Podmienky ↓ Ciele ↓ Didaktické zásady ↓ Učiteľ ↔ Učivo ↔ Žiaci ↓ ↓ Vyučovanie → Učebný proces ← Učenie ↙ ↓ ↘ Metódy FormyMateriálne prostriedky ↘ ↓ ↙ Výsledky ↓

18. Motivácia • Vo výchove a vzdelávaní záleží na tom ako učiteľ dokáže žiaka zaujať, motivovať k učeniu a ako dokáže využiť jeho doterajšiu motiváciu.

19. Pozitívna motivácia • Motivovať úspechom jeho učenia. • Využiť poznatky žiaka. • Očakávanie úspechu a využitie radosti z neho. • Poskytnúť možnosť prechodu od jednej činnosti k druhej. • Túžba po odbornom zdokonalení bez ohľadu na prípadný iný význam.

20. Negatívna motivácia • Nedostatok ambícií pre napredovanie. • Nedostatok záujmu. • Nedôvera v hodnotu vzdelania. • Sebauspokojenie s jestvujúcimi vlastnými vedomosťami. • Nedôvera vo vlastné schopnosti. • Vplyv prostredia. • Zlé medziľudské vzťahy vo vzdelávacej skupine.

21. Motiváciu podporujú • Záujmy – uľahčujú koncentráciu a štúdium. • Postoje – menia sa a utvárajú pod správnym vzdelávacím vplyvom.

22. Didaktické zásady • Sú základné pravidlá(zákonitosti, najvšeobecnejšie požiadavky), ktoré učiteľ vo výchovno - vzdelávacom procese rešpektuje, čo je predpokladom na dosiahnutie vytýčených cieľov výchovy a vzdelávania. • Sú základné pravidlá, ktorými sa riadi výber učiva, voľba metód, foriem a materiálnych prostriedkov. • Neustále sa vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým ako rastú poznatky o vyučovaní. • Uplatňujú sa vo vyučovacom procese, pri tvorbe kurikul, učebníc, rozvrhu hodín, voľbe vhodných učebných pomôcok a pod.

23. Druhy didaktických zásad • Zásada uvedomelosti a aktivity. • Zásada názornosti. • Zásada primeranosti. • Zásada trvácnosti. • Zásada sústavnosti. • Zásada vedeckosti. • Zásada jednoty teórie a praxe. • Zásada vedeckého riadenia a organizácie. • Zásada dobrovoľnosti.

24. Zásada uvedomelosti a aktivity • Znakom osobnosti je uvedomelosť, ktorá sa prejavuje napr. v záujmoch a postojoch a motivuje človeka. • Najdôležitejšou skutočnosťou podmieňujúcou aktivitu je motivácia žiakov k učeniu. • Žiak musí poznať cieľ práce (uvedomuje si ho), poznanie cieľa ho motivuje, aktivizuje do práce.

25. Zásada názornosti • Názornosť pomáha pri tvorbe nových predstáv pojmov. • Názornosť možno využiť v inštruktážnych formách vzdelávania s reálnym využitím predmetov, strojov, zariadení a pod.

26. Zásada primeranosti • Predstavuje požiadavku, aby sa osvojované vedomosti opierali o doterajšie vedomosti a skúsenosti vzdelávaného, a aby osvojovaný systém vedomostí prispieval k vyššiemu stupňu jeho rozvoja. • Vyjadruje požiadavku, aby obsah a rozsah učiva, ale i metódy jeho sprostredkovania žiakom boli primerané k ich biologicko - psychologickým schopnostiam. • V procese vzdelávania žiakov zamerať sa na zrozumiteľný spôsob vzdelávania, t. j. používať jazyk života, jazyk praxe, lebo človek získava vedomosti a nie odborné formulácie.

27. Zásada trvácnosti • Je závislá od toho ako sú sprostredkované vedomosti, zručnosti a návyky učiteľom a ako sú funkčné z hľadiska potrieb života a každodennej praxe pre žiaka vo vzdelávaní. • Aplikáciou sa poznatky preverujú a upevňujú len vtedy, keď sú potrebné a majú zmysel.

28. Zásada sústavnosti • Ide o permanentnosť, nepretržitosť vzdelávania, obnovovať a dopĺňať vedomosti a poznatky, aby boli žiaci schopní držať krok s meniacimi sa podmienkami práce a meniacimi požiadavkami na ich schopnosti.

29. Zásada individuálneho prístupu k žiakom • Vyjadruje požiadavku, aby učiteľ k žiakovi pristupoval individuálne, so zreteľom na individuálne osobitosti, potreby, záujmy žiaka. Žiakovi sa umožní ľahšie získať nové vedomosti, zručnosti a návyky. • Zásada úzko súvisí so zásadou primeranosti.

30. Zásada spätnej väzby vo vyučovaní • Spočíva v kontrole vedomostí žiaka učiteľom formou testu, písomne, ústne alebo prakticky.

31. Zásada spájania teórie s praxou • Rešpektuje skutočnosť, že výchova a vzdelávanie sú spojené s praxou, s reálnym životom. • Žiaci získavajú vedomosti prostredníctvom učiteľa, učebníc a osobnou praktickou činnosťou.

32. Ďakujem za pozornosť.