Slovensko Čo nás čaká v budúcnosti

1. SlovenskoČo nás čaká v budúcnosti Radovan Ďurana www.INESS.sk radovan.durana@iness.sk

2. Témy • Kríza – prečo aj my • Slovensko – vymeníme kožuch tigra? • Demografia a problémy verejných financií • Diskusia

3. www.INESS.sk • Mimovládne občianske združenie • Založené v roku 2006 • Analýza a komentáre aktuálnych udalostí predovšetkým vo vzťahu k verejným financiám, vzdelávacie projekty • Hospodárska politika štátu, energetická politika, sociálny a zdravotnícky systém • Ocenenia: Templeton Freedom Award 2008, Stockholm Network Golden Umbrella Internet Award

4. Kríza

5. Sladký život na dlh

6. Európske banky nie sú zdravé Vlády krajín EÚ zatiaľ minuli: • 2,3 bil. € záruk za úvery • 300 mld. € ako dodatočný kapitál do bánk • 400 mld. € na záchranné a stimulačné balíčky

7. Keď ľudia začnú šetriť

8. Liek musí byť iný, ako príčiny krízy Príčiny • Monetárna expanzia (lacné úvery, rast peňazí v obehu, život na dlh ako nový štandard) • Umelá podpora vlastného bývania • Príliš veľkí, aby skrachovali – záruky štátu Lieky • Reálna cena a reálne úrokové sadzby • Voľné ruky trhovej samoregulácie

9. Slovensko 2008 • HDP 2008 68,3 bln. € • HDP na obyvateľa 68% priemeru EÚ • Nezamestnanosť 10,5% • Export v hodnote 85% HDP

10. Slovensko 2009

11. Kde to viazne

12. Prameň vysychá Ekonomiky SVE sú závislé na zahraničnom kapitáli

13. Euro – Výhoda, či nevýhoda?

14. Náklady na prácu EUR/hodvrátane odvodov a daní (priemer v priemysle)

15. Čo vláda môže a mala by dnes urobiť • Vláda nemôže zastaviť krízu • Môže pomôcť tvorcom hodnôt ľahšie znášať dopady krízy a pristupovať k štrukturálnym zmenám • Znížiť odvodové zaťaženie, obzvlášť pracovných miest s nízkou pridanou hodnotou • Znižovať administratívne zaťaženie, vymožiteľnosť práva • Zvýšiť flexibilitu zákonníka práce • Znížiť minimálnu mzdu, zohľadniť regióny • Obmedziť nedôležité výdavky, eliminovať deficit, a do obdobia oživenia vstúpiť s nižšími daňami

16. Sme na tom tak zle? • Hospodárska kríza USA • 1930 - poklesol HDP o 9,4% nezamestnanosť vzrástla z 3,2 na 8,7% • 1931 - poklesol HDP o 8,7%, nezamestnanosť vzrástla na 15,9% • 1932 - poklesol HDP o 13,4 %, nezamestnanosť  dosiahla 23,6%, • od roku 1929 klesol HDP celkom o 31%. • Slovensko a kríza? • Prepad ekonomiky o 31% = návrat do roku 2003 (v stálych cenách) • Takmer 20% nezamestnanosť sme zažili naposledy v roku 2001.

17. Čo čaká slovenskú ekonomiku • Rastúca nezamestnanosť vs. Nové investície • Reštrukturalizácia • Výstavba diaľnic (problémy s úverovaním) • Znalostná ekonomika?

18. Demografia – kríza až o 20 rokov?

19. Na prvom mieste Kým v súčasnosti je presná polovica občanov mladšia ako 36 rokov, v roku 2060 sa kvôli nízkemu počtu mladých ľudí posunie táto hodnota až na 54 rokov

20. Neudržateľnosť dôchodkového systému • Ak by sme dnes mali demografiu roku 2050, museli by pracujúci na dôchodky platiť o 54% viac • Ak by nebol druhý pilier tak o 157%

21. Možné riešenia • Obmedzenie zásluhovosti v prvom pilieri (21% nad 12 000, problém dlhožijúcich bohatých) • Predĺženie veku odchodu do dôchodku (vek dôchodku –vs. vek dožitia) • Zmena valorizácie (môžeme si dovoliť luxus rastúcej životnej úrovne) • Stabilizačné vzorce • Zvýšenie plodnosti?

22. Verejné financie – riziká • Klesajúce daňové príjmy zhruba o 16% menej ako minulý rok (odhad - 40 mld. Sk) • Vysoký deficit povedie k prudkému rastu štátneho dlhu dnes cca. 30%, úrokové náklady 30 mld. Sk, možný rast úrokov o 15 mld. Sk ( náklady na VŠ) • Náklady na výplatu dôchodkov zvýšia mieru mandatórnych výdavkov rozpočtu dnes kompenzácia II. piliera v hodnote 6% ŠR + diera vo výplate dôchodkov plus 2-4% ŠR

23. Verejné financie - príležitosti • Obmedzenie plytvania verejné obstarávanie, verejná správa, samospráva, • Obmedzenie neprioritných výdavkov a zavedenie adresnosti • Reforma odvodového zaťaženia limitovaný manévrovací priestor

24. www.INESS.sk radovan.durana@iness.sk

25. Vstup do Eurozóny – politické rozhodnutie • Maastrichtské kritéria a pakt stability– navrhnuté starými členskými krajiny pre staré členské krajiny • Ich pôvodný účel - „aby presvedčili Nemcov, že Taliani sa budú v menovej únii adekvátne správať“ • Neboli navrhované s cieľom posúdiť reálnu pripravenosť krajiny na vstup – merajú nominálnu, nie reálnu konvergenciu • Paradoxy kritérií – stabilný kurz (dvakrát zmena parity), inflácia ( referenčné krajiny bez Eura)

26. Euro – výhody a hrozby pre Slovensko Priame: • Kurzové straty0,02% GDP • Lacnejší kapitál • Nižšie transakčné náklady - 0,36% GDP • Transparentné ceny Nepriame: • Väčší objem medzinárodného obchodu • Nárast priamych investícií • Rýchlejší rast vyšší životný štandard Dodatočné • PR pre Slovensko • Obmedzenia pre politikov kvôli Maastrichtským kritériám

27. Rizikáspoločnej meny • Obmedzenie menovej konkurencie, ktorá tlačila centrálne banky k zodpovednej politike • Pravdepodobný budúci tlak na expanzívnu politiku ECB určenú na krytie deficitov a nákladných sociálnych systémov veľkých krajín EÚ • Pakt stability len na papieri - Euro umožňuje nezodpovednú fiškálnu politiku • ECB ako ekonomický nástroj záchrany problémových podnikov

28. Je Euro zárukou silného ekonomického rastu?Reálny rast HDP Krajiny eurozóny Krajiny mimo eurozóny S-Švédsko, UK – Veľká Británia, D - Dánsko F – Francúzsko, G – Nemecko, I-Taliansko

29. V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku. Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy, pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání. Máte pravdu, je třeba překonat krizi důvěry, technickými zásahy, finančními a úvěrovými ji však překonat nelze, důvěra je věc osobní a důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem.“ Tomáš Baťa

31. Stredná a východná Európa Note: Countries are ordered according to their Current Account/GDP ratio. CA, Net FDI and Budget balance are in percent of GDP and the rest are in percent (annual average for credit growth, inflation and GDP growth). Credit growth is nominal, GDP growth is real. Source: Eurostat, IMF, ECB.

32. Stability&Growth pact – does anyone care?

33. Centralizácia Žiadaná je hlbšia integrácia: spoločná ústava, jedna mena, spoločná zahraničná politika, spoločná obrana, harmonizované dane, centrálna vláda Cieľ: Európsky superštát Konkurencia EÚ by mala garantovať slobodu pohybu: Ľudí Tovarov Služieb Kapitálu Cieľ: slobodný obchod a kooperácia v Európe Európska únia: dva rozličné pohľady – príležitosť alebo hrozba?