S v i a t o s t n á e k o n ó m i a

1. S v i a t o s t n á e k o n ó m i a V deň Turíc vyliatím Ducha Svätého Cirkev bola predstavená svetu. Darom Ducha sa začína nové obdobie vo vysluhovaní tajomstva": obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus zjavuje, ohlasuje, sprítomňuje, odovzdáva a vykonáva svoje dielo spásy prostredníctvom liturgie svojej Cirkvi, "kým nepríde" (1 Kor 11,26). V tomto období Kristus už žije a účinkuje vo svojej Cirkvi a s ňou novým spôsobom vhodným pre toto nové obdobie. Účinkuje cez sviatosti; spoločná tradícia Východu a Západu to nazýva "sviatostnou ekonómiou". Táto spočíva v odovzdávaní, (alebo "vysluhovaní") plodov veľkonočného tajomstva Krista v slávení "sviatostnej" liturgie Cirkvi.

2. Liturgia Cirkvi • Všetko to, čo Boh urobil v dejinách pre človeka (teda zjavenie Boha a zbožstvenie človeka, ako sme to videli v našej schéme), môžme nazvať Tajomstvom spásy alebo Ekonómiou spásy. Toto Božie dielo má svoje vyvrcholenie vo Veľkonočnom Tajomstve Smrti a Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Toto tajomstvo Krista Cirkev ohlasuje a slávi vo svojej liturgii. • V liturgii, zvlášť vo svätej eucharistickej obete, sa totiž "uskutočňuje dielo nášho vykúpenia", a preto ona vo zvrchovanej miere prispieva k tomu, aby veriaci svojím životom zvýraznili a iným odhalili tajomstvo Krista a skutočnú povahu pravej Cirkvi. • Slovo "liturgia" v pôvodnom význame znamená "verejné dielo", "službu zo strany ľudu i v prospech ľudu". Kristus, náš vykupiteľ a veľkňaz prostredníctvom liturgie naďalej pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a cez ňu v diele nášho vykúpenia. V liturgii sa zmyslovými znakmi vyjadruje a primerane každému z nich uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, koná úplnú verejnú bohopoctu. • V krste sa stávame schopnými liturgie. Katechumeni prvých storočí odchádzali po liturgii slova.

3. Sviatosti v pláne spásy Otec Syn Duch Svätý Otec Syn Duch Svätý Večný Život Stvorenie Slová a skutky Božie v dejinách Vtelenie Viera, nádej, láska Sviatosti Modlitba Zbožstvenie Zjavenie Bohočlovek – Ježiš Kristus – Vtelený Boží Syn Vykúpenie Smrť a Zmŕtvychvstanie Človek Človek

4. Sviatosti a večný život • “Sviatosti sú účinnými znakmi milosti. Založil ich Kristus a zveril ich Cirkvi. Cez ne sa nám udeľuje jeho božský život. Viditeľné obrady, ktorými sa slávia sviatosti, naznačujú a uskutočňujú príslušné milosti, vlastné pre každú sviatosť. Prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými predpokladmi.”

5. Symboly v ekonómii spásy • Symboly – spojenie viditeľného a neviditeľného • Symbol viery (Verímvboha) – vyjadrenie nevyjadriteľného (Lk: Mária zachovávala – symballousa – vo svojom srdci a premýšľala o nich, doslova ich „symbolovala“, teda ich zhromažďovala v srdci a videla v nich neviditeľné) • Symboly Starého Zákona - Vyvolený národ dostal od Boha rozličné znaky a symboly, ktorými sa vyznačoval jeho liturgický život: to nie sú už iba oslavy kozmických cyklov a spoločenských udalostí, ale znaky, symboly veľkých Božích činov v záujme jeho ľudu. Medzi liturgickými znakmi Starej zmluvy môžeme spomenúť obriezku, pomazanie a posvätenie kráľov a kňazov, vkladanie rúk, obety a hlavne Veľkú noc. V týchto znakoch vidí Cirkev predobraz sviatostí Nového zákona.

6. Vtelenie • Symboly sú tajomným «pripodobnením» neviditeľného a viditeľného, sú «tajomným zväzkom telesného a duchovného» (Ch. Péguy) • Centrálnym symbolom v tomto zmysle je tajomstvo Vtelenia, tajomstvo Slova, ktoré sa stalo telom, Neviditeľného, ktoré sa stalo viditeľným. • V centre Zjavenia, v Evanjeliu, vtelené Slovo uprednostňuje používať túto reč, ktorá je zo všetkých najviac vtelená. Staroveký kresťanský autor Dionýz Areopagyta napísal, že vidíme Ježiša samého „učiť Božiu vedu vo forme podobenstiev a odovzdávať nám božské tajomstvá v podobe Večere“. Symbolický teológ par excellence je teda sám Ježiš ako definitívny Zjavovateľ Boha. „V ňom prebýva telesne celá plnosť Božstva.“ (Kol 2, 9).

7. Veľkonočné tajomstvo • "Toto dielo vykúpenia človeka a dokonalej oslavy Boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky na ľude Starého zákona, uskutočnil Kristus Pán predovšetkým vo veľkonočnom tajomstve svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia, kde svojou smrťou našu smrť premohol a svojim zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Lebo keď Kristus usnul na kríži, vyprýštilo z jeho boku obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi". Preto Cirkev vo svojej liturgii slávi predovšetkým veľkonočné tajomstvo, ktorým Kristus zavŕšil dielo našej spásy.

8. Sedem sviatostí • "Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia". • Celý liturgický život Cirkvi sa sústreďuje okolo eucharistickej obety a sviatostí. Cirkev má sedem sviatostí: krst, birmovanie (čiže pomazanie krizmou), Eucharistiu, pokánie, pomazanie nemocných, posvätenie kňazstva a manželstvo.

9. Sviatosti Krista • KKC, 1114: "Pridŕžajúc sa učenia Svätých písem, apoštolských tradícií... a jednomyseľného súhlasu Otcov" vyznávame, že "sviatosti Nového zákona všetky založil náš Pán Ježiš Kristus". • "Sila, ktorá vychádzala "z Kristovho Tela", vždy živého a oživujúceho, a činy Ducha Svätého, ktoré pôsobia v jeho Tele, ktorým je Cirkev, to sú sviatosti - Božie veľdielo v Novej a večnej zmluve.

10. Sviatosti Cirkvi • Sviatosti patria Cirkvi v tomto dvojakom zmysle: sú "skrze ňu" a "pre ňu". "Skrze Cirkev" sú, lebo ona je prostredníkom sviatostného účinkovania Krista, ktorý pôsobí v nej vďaka zoslaniu Ducha Svätého. "Pre Cirkev" sú lebo, oni "tvoria Cirkev", pretože ukazujú a sprostredkujú ľuďom tajomstvo spoločenstva Cirkvi s trojjediným Bohom.

11. Sviatosti viery • "Sviatosti majú za cieľ posväcovanie človeka, výstavbu Kristovho tela a konečne vzdávanie úcty Bohu. Ako znaky majú okrem toho poučujúcu funkciu; vieru nielen predpokladajú, ale ju aj udržujú, posilňujú a vyznávajú slovami a činmi. Preto sa nazývajú sviatosťami viery".

12. Sviatosti spásy • Ak sa sviatosti slávia dôstojne vo viere, prinášajú aj milosti, ktoré naznačujú. Sú účinné, pretože v nich účinkuje sám Kristus: pôsobí vo sviatostiach, aby udelil milosť, ktorú sviatosť naznačuje. Otec vždy vyslyší modlitbu Cirkvi svojho Syna, ktorá v epikléze každej sviatosti vyslovuje svoju vieru v silu Ducha. Ako oheň premení na seba všetko, čoho sa dotkne, tak aj Duch Svätý premieňa na Boží život to, čo sa podriadi Jeho sile. • Cirkev učí, že pre veriacich sú sviatosti Nového zákona "nevyhnutné pre spásu". "Posväcujúca milosť" je milosť Ducha Svätého, udelená Kristom a vlastná pre každú sviatosť. Duch ozdravuje a pretvára tých, ktorí ju prijímajú, tak ich pripodobňuje Božiemu Synovi. Ovocie sviatostného života je v tom, že Boh, skrze Ducha ich prijíma za svoje deti a ich život spája so životom Ježiša Krista.

13. Účinnosť sviatostí • To je zmysel tvrdenia Cirkvi: sviatosti účinkujú "ex opere operato" (doslovne: "už samotnou skutočnosťou, že sa úkon vykoná"), to jest na základe spásneho Kristovho diela, ktoré sa uskutočnilo raz navždy. Z toho vyplýva, že "sviatosť sa neuskutočňuje preto, že človek, ktorý ju udeľuje, alebo prijíma, je spravodlivý, ale z Božej moci." Len čo sa nejaká sviatosť slávi v zhode s úmyslom Cirkvi, pôsobí v nej a skrze ňu moc Krista a jeho Ducha, nezávisle od osobnej svätosti vysluhujúceho. Ale ovocie sviatostí závisí aj od dispozícií toho, kto ich prijíma.

14. Zhrnutie • Sviatosti sú účinnými znakmi milosti. Založil ich Kristus a zveril ich Cirkvi. Cez ne sa nám udeľuje jeho božský život. Viditeľné obrady, ktorými sa slávia sviatosti, naznačujú a uskutočňujú príslušné milosti, vlastné pre každú sviatosť. Prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými predpokladmi.

15. Slávenie Veľkonočného Tajomstva • Kto slávi? • Ako sláviť? • Kedy sláviť? • Kde sláviť?

16. Kto slávi? • Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo, Kristovo telo (Cirkev), zjednotené vo svojej hlave (Kristovi). "Liturgické úkony nie sú súkromnou činnosťou, ale slávnosťami Cirkvi. • Zhromaždenie, ktoré slávi sviatostnú liturgiu, je spoločenstvo pokrstených. Toto "všeobecné kňazstvo" je kňazstvo Krista, jediného kňaza, na ktorom majú účasť všetci členovia Cirkvi • Niektorých členov pozval Boh v Cirkvi k špeciálnej službe spoločenstvu. Títo služobníci sú pozvaní a posvätení sviatosťou kňazstva, v ktorej ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe Krista - Hlavy službu všetkým údom Cirkvi. Ordinovaný (vysvätený) služobník je akoby "obrazom" Krista - kňaza.

17. Ako sláviť? • Liturgické symboly a znaky • Liturgické tradície Cirkvi • Spev a hudba • Obrazy • Kadidlo

18. Kedy sláviť? • Liturgický čas • Liturgický rok – centrom je slávenie Veľkej Noci • Liturgický týždeň – centrom je slávenie nedele • Liturgický deň – slávnosť, sviatok, spomienka, ľ. spomienka, féria • Liturgia hodín

19. Kde sláviť? • Liturgia v „duchu a pravde“ • Budovy určené na liturgiu – symboly Cirkvi. • Tieto miesta nie sú obyčajnými miestami na zhromažďovanie, ale predstavujú a ukazujú živú Cirkev, prebývanie Boha s ľuďmi, zmierenými a spojenými v Kristovi.

20. Liturgický priestor • Oltár – centrum • Tabernákulum • Sedadlo • Ambon • Baptistérium • Spovednica