S Í D L A

1. S Í D L A 1. Základné termíny a jednotky 2. Štruktúra sídiel 3. Priestorová štruktúra mesta 4. Urbanizácia

2. 1. Základné termíny a jednotky • Osídlenie – súbor sídiel na území, v kt. prebiehajú základné aktivity obyvateľstva ( bývanie, práca, služby, voľný čas, ...). Člení sa na 2 zložky : stabilnú = materiálnu a dynamickú = obyvateľstvo • Usadlosť– obytný dom spolu s priliehajúcim hospodárskym priestorom, zoskupením usadlostí vzniká sídlo • Sídlo (geografická jednotka) – akékoľvek obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov (asi 14 mil. sídiel) - zoskupenie sídelných jednotiek (domov) vrátane hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom vymedzenom území • Obec (administratívna jednotka) – samostatný samosprávny územný celok, kt. tvorí jedno alebo viac sídiel. Samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku. Delí sa na : vidiecka obec a mesto

3. Obec • Porovnajte : vidiecka obec mesto

4. Vidiecka obec – je sídlo alebo zoskupenie sídiel s malým počtom obyvateľov ( do 2000 ), majú hlavne obytnú, poľnohospodársku a rekreačnú funkciu. Charakteristická je nízka zástavba, nižšia vybavenosť službami, vidiecka architektúra, ...Môžu mať hromadnú zástavbu, alebo to môžu byť obce s rozptýlenou zástavbou ( kopanice, lazy, štále, rale,) • Mesto – je sídlo alebo zoskupenie sídiel, kt. počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí 2000 – 100 000. Prvé mestá vznikajú v v období 5000-3500 p.n.l. ( pokrok v poľnohospodárstve – nadprodukcia, rozvoj obchodu, oddelenie remesiel od poľnohospodárstva) v Mezopotámii, Egypte, Indii, Číne. Za najstaršie mesto sa považuje Jericho v Palestíne (11 000rokov), Eridu (Mezopotámska nížina, 6 000 rokov), Babylon (Irak, 4 300 rokov)

5. Vidiecka obec Hromadná a rozptýlená zástavba

6. mesto

7. Veľkomesto – mesto s počtom obyvateľov nad 100 000 • Metropola – je veľkomesto, kt. plní isté funkcie na najvyššej úrovni voči svojmu zázemiu, je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov, počet obyvateľov má väčšinou nad 500 000 • Mestská aglomerácia: je zoskupenie mesta a okolitých sídel, kt. s mestom úplne, alebo čiastočne splývajú, ale sú dosiaľ administratívne samostatné ,medzi mestom a okolitými sídlami sú intenzívne väzby. (Bratislava, Budapešť, Varšava) • Konurbácia: rosiahla oblasť, v kt. väčší počet pôvodne samostatných miest stavebne zrastá okrajmi svojich aglomerácií, jednotlivé súčasti si udržujú administratívnu nezávislosť, sú navzájom prepojené a v jednotlivých funkciách sa navzájom dopĺňajú (Liverpool – Manchester, Porýnie –Porúrie, Katovice, ...) • Megalopolis: rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do jedného celku. Môže sa rozprestierať i na stovkách kilometroch - ide o superkonurbáciu (Bos-Wash, Chi – Pits, Togaidó (Tokio-Nagoja-Ósaka), San – San,...)

8. Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006mesto aglomerácia1. Moskva 10,473 14,5212. Istambul 10,035 11,913 3. Londýn 7,489 12,524 4. Sant Peterburg 4,015 4,853 5. Berlín 3,378 4,010 6. Madrid 3,147 6,071 7. Rím 2,561 3,695 8. Kyjev 2,491 3,007 9. Paríž 2,142 11,634 10.Bukurešť 1,863 2,224 11.Minsk 1,747 ??? 12. Hamburg 1,747 3,277 13. Budapešť 1,700 2,579 14. Varšava 1,634 2,245 15. Barcelona 1,591 4,864 16. Viedeň 1,571 2,075 17. Charkov 1,421 ??? 18. Miláno 1,316 4,282 19. Nižnij Novgorod 1,275 ??? 20. Mníchov 1,272 2,326

9. Poradie európskych miest v stredoveku (odhad) Rok Počet obyv. 1. Benátky 1363 77 700 2. Paríž 1192 59 200 3. Florencia 1381 54 747 4. Miláno 1300 52 000 5. Janov 1500 37 788 6. Rím 1198 35 000 7. Londýn 1377 34 971 8. Bologna 1371 32 000 9. Barcelona 1359 27 056 10.Neapol 1278 22 000 11.Hamburg 1250 22 000 12.Brusel 1496 19 058

10. <thml> najväčšie aglomerácie sveta-2008

11. Mestá s viac ako 1 mil. obyvateľmi(r. 2006)

12. satelitné snímky Tokaido a BosWash v noci BosWash

13. 2. Štruktúra sídiel Je výsledkom dlhodobého a zložitého vývoja, na formovaní kt. sa podieľalo mnoho činiteľov. Rozlišujeme :1. veľkostná štruktúra 2. dynamiku rastu 3. funkčná štruktúra 4. hierarchická štruktúra 1. Veľkostná štruktúra – určujeme podiel sídiel a podiel obyvateľov v jednotlivých veľkostných kategóriách, dochádza k znižovaniu podielu najnižších kategórií a pribúdanie podielu najvyšších kategórií sídiel 2. Dynamika rastu – podľa dynamiky rastu rozlišujeme sídla : progresívne (rast) – Varšava, Rím, Sofia,..., stacionárne (stagnácia) – Paríž, Bratislava, Madrid,..., regresívne ( pokles ) – Londýn, Oslo, Barcelona,...

14. 3. Funkčná štruktúra – funkcie sídiel sa v priebehu vývoja menia, pôvodné – poľnohospodárska, pastierska, banská, lesnícka, ...boli doplnené (nahradené) priemyselnou, službovou, dopravnou, administratívnou, informačnou, vedeckou, bankovníckou, ... Členenie sídiel podľa funkcie : a) sídla s vlastnou ekonomickou základňou – monofunkčné (jedna prevládajúca funkcia – Trenčianske Teplice, Davos, ...) až polyfunkčné ( viacero funkcií,patrí tu väčšina miest) b) sídla bez vlastnej ekonom. základne – majú iba obytnú funkciu ( Sv. Jur, Sečovce, Nová Dubnica, ...) 4. Hierarchická štruktúra – usporiadanie sídiel podľa významu, vypracovali sa viaceré modely – pravidlo poradia veľkosti miest, teória centrálnych miest

15. 3. Priestorová štruktúra mesta Priestorová štruktúra mesta je výsledkom historického vývoja, počas kt. prebieha jeho vnútorná diferenciácia, mesto sa rozrastá horizontálne i vertikálne, naberá nové funkcie a štruktúra je čoraz komplikovanejšia. Pôdorys mesta – prezrádza jeho historický vývoj, etapy stavebného vývoja, čím je mesto staršie, tým je pôdorys komplikovanejší. V pôdoryse možno rozlíšiť : jadro, nové časti, okolité predmestia Podľa vývoja sa rozlišujú mestá : monogenetické – jednotná architektúra, odráža jednorázové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie polygenetické – s dlhodobým zložitým vývojom a výstavbou v rôznych historických etapách

16. Prešov – typ mesta s vretenovitým tvarom

17. Levoča – typ mesta s obdĺžníkovým tvarom

18. Rimavská Sobota – typ mesta so štvorcovým námestím

19. Skalica – typ mesta s trojuholníkovým námestím

20. Funkčné členenie mesta – na území mesta sa koncentrujú viaceré funkcie, tie sú lokalizované na rôznych miestach – utvárajú funkčnú štruktúru mesta. Jednotlivé funkcie sa lokalizujú podľa určitých zákonitostí – vytvárajú v meste priestorové celky Centrum mesta je lokalizované na komunikačne a ekonomicky najvýhodnejšom mieste, sústreďujú sa tu najvýznamnejšie mestské funkcie. City – vytvára sa vo veľkomestách, je sídlom administratívy, finančníctva, obchodu, bankovníctva, s malým počtom trvale bývajúceho obyvateľstva Horizontálny a vertikálny rast mesta – bol ovplyvnený rastom počtu obyvateľstva a jeho aktivít. Horizontálny rast – umožnil rozvoj dopravy, pozdĺž hl. dopravných línií vznikali predmestia, prímestské zóny, satelitné mestá. Vertikálny rast začal koncom 19.st. v USA – nedostatok plôch spôsobil zvýšenie cien pozemkov a výsledkom bol začiatok rastu miest do výšky ( prvý mrakodrap v Chicagu z r.1885 mal 10 poschodí )

21. Centrum mesta

22. Nové časti mesta

23. Cesta z predmestia

24. 4. Urbanizácia • je sídelný proces, je jedným z vývojových etáp procesu osídlenia, patrí k hlavným globálnym problémom súčasnosti • znamená rast mestského obyvateľstva, rast počtu miest, zvyšovanie úlohymiest v rozvoji spoločnosti, šírenie mestského spôsobuživota Vývoj: • začala vznikom prvých miest v staroveku ( poľnohospodárske oblasti – Indus, Ganga, Eufrat, Níl, ...) • v stredoveku (9.-12. st.) rozmach miest ovplyvnil rozvoj remesiel a obchodu • svetové obchodné centrá – Benátky, Rotterdam, Lisabon, ...vznikajú v období veľkých geografických objavov • od obdobia priemyselnej revolúcie sa urbanizácia stáva celospoločenský jav, veľký rozvoj miest, zasahuje celú spoločnosť • od 19. st. sa prejavuje trvalý rast miest

25. Ukazovatele urbanizácie : 1. stupeň (úroveň) urbanizácie – udáva podiel mestského obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov, udáva sa v %, podiel mestského obyvateľstva sveta je asi 50%, sú však veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sveta (Katar-96%, Malta-94%, Venezuela-93%,...,Uganda-13%, Srí Lanka-15%, Burundi-10%,...) 2. dynamika (tempo) urbanizácie– udáva priemerný ročný rast mestského obyvateľstva, udáva sa v %, v súčasnosti je priemerný ročný prírastok mestského obyvateľstva 2% ( vyspelé regióny – 0,5%, menej rozvinuté – 2,5% ) • rozvinuté regióny – nastáva stagnácia až úbytok obyvateľov veľkých miest • menej rozvinuté regióny – nekontrolovaný rast miliónových miest – veľké problémy – štvrte chudobných (slumy), zlé hygienické podmienky, zločinnosť, nezamestnanosť,... Medzi najväčšie slumy patrí Orangi v Karáči(Pakistan), Dharavi v Bombaji(India), Kibera v Nairobi(Keňa)

26. Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách (v %) 1950 1970 1990 2000 2020Svet 29,2 37,1 45,2 51,0 57,4Rozvinuté regióny 53,8 66,6 73,0 75,0 77,2Zaostávajúce regióny 17,0 25,4 37,1 45,0 53,1Európa 56,3 66,7 73,4 74,1 76,7Severná Amerika 63,9 73,8 74,3 75,6 78,9Latinská Amerika 41,0 57,4 75,1 78,3 83,0Austrália a Oceánia 61,3 70,8 71,3 72,8 75,1Ázia 16,4 24,1 28,2 33,1 49,3Afrika 15,7 22,5 33,9 42,2 52,2

27. Štvrte chudobných - slumy