1 / 14

Pravek

Pravek. 1.1 Úvod do štúdia praveku 1.2 Pravek duchovnej kultúry – počiatky náboženstva 1.3 Technika, technológie a staviteľstvo 1.4 Pravek múzických umení 1.5 Najvýznamnejšie archeologické lokality vo svete a u nás. 1.1 Úvod do štúdia praveku.

heidi-sosa
Télécharger la présentation

Pravek

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Pravek 1.1 Úvod do štúdia praveku 1.2 Pravek duchovnej kultúry – počiatky náboženstva 1.3 Technika, technológie a staviteľstvo 1.4 Pravek múzických umení 1.5 Najvýznamnejšie archeologické lokality vo svete a u nás

  2. 1.1 Úvod do štúdia praveku • Kľúčové slová: archeológia, geológia, antropológia, etnológia, archeologické kultúry, pästný klin, paleolit, mezolit, neolit, chalkolit, haltštat, latén, kult mŕtvych, kult plodnosti Obdobie praveku je najdlhším obdobím ľudských dejín. Jeho počiatky sú v období vzniku prvého človeka a prvých ľudských spoločností. Koniec, pozvoľný prechod do staroveku, ohraničujeme vznikom prvých miest, prvých starovekých štátov. Poznatky o tomto období získavame z archeologických nálezov, pri ktorých pomáhajú ďalšie vedné odbory – geológia, antropológia, etnológia. Človek v praveku prešiel mnohými zmenami, naučil sa vyrábať rôzne nástroje, stavať si jednoduché obydlia, zakladať oheň. Počas niekoľkých miliónov rokov sa z lovca a zberača lesných plodov stal poľnohospodár. Divé zvieratá, ktoré pôvodne lovil, si postupne domestikoval a choval. Táto zmena životného štýlu spolu so zmenou klimatických podmienok spôsobila populačnú explóziu, ktorá sa stala jednou z príčin vzniku prvých mestských štátov. • Archeologické kultúry Praveký človek bol veľmi vynaliezavý pri zužitkovaní vecí, ktoré získal v prírode. Kože z ulovených zvierat spracoval na jednoduchý odev, šľachy použil ako nite, kosti ako ozdoby či zbrane. Rybie kosti používal ako ihly. Z hliny, lastúr a pestrých vtáčích pier si vyrábal ozdoby. Kameň mu slúžil ako zbraň a nástroj. Silu ruky neskôr znásobil ostrým odštiepeným kúskom kameňa – pästným klinom. Postupne zistil, že najlepšou surovinou na výrobu kamenných štiepených nástrojov je pazúrik. Z konárov, mamutích klov a parožia si staval jednoduché spoločné obydlia často až pre 20 ľudí. V takomto obydlí žila spolu celá tlupa , jedna rodina. Spoločne lovili zver, zberali plody, alebo sa zúčastňovali náboženských obradov. Nevyhnutnosť spolupracovať a pomáhač si, spôsobili, že pravekí ľudia si začali uvedomovať vzájomnú závislosť a zodpovednosť. Tak sa utváral rod, skupina pokrvne blízkych ľudí. Zároveň to bola aj jedna z počiatočných príčin vzniku reči. V praveku ľudia v tom istom čase na rôznych miestach (Európa, euroázijská časť...) si stavali podobné domy, rovnako pochovávali svojich mŕtvych, mali rovnaké náboženské zvyklosti. Takéto oblasti s príbuznými pamiatkami nazývame archeologické kultúry.

  3. 1.1 Úvod do štúdia praveku • Periodizácia praveku Historici delia pravek na tieto základné obdobia: 1. Kamennú dobu - paleolit (staršia kamenná doba), mezolit(stredná kamenná doba), neolit (mladšia kamenná doba), eneolit(neskorá kamenná doba) 2. Obdobie objavu kovov - chalkolit( medená doba), bronzová doba, halštat(staršia železná doba), latén (mladšia železná doba) Kamenná doba Paleolit – (asi 3 milióny rokov – 10-tisíc rokov bc.) je najstaršie obdobie a zároveň vývinovo najdlhšie v dejinách ľudstva. (Obdobie života v jaskyniach.) Človek prešiel všetkými vývojovými zmenami: človek zručný – homohabilis, človek spriamený – homoerectus, človek rozumný – homosapiens, človek dnešného typu - homosapienssapiens. V tomto období bol objavený pästný klin a oheň. Oheň podnietil aj duchovný život pravekého človeka. Jednoduché spoločenstvá si vytvorili svoj symbol spolupatričnosti – totem, sošku zvieraťa, ktoré zároveň nemohli loviť, lebo sa stalo posvätným. Súčasne začali uctievať najstarších z rodu aj po smrti – kult mŕtvych, ktorý súvisí s pochovávaním. Človek v paleolite sa živil lovom, zberom plodov. Vzniká prvá kultúra, umenie, objavujú sa drobné plastiky žien – venuše, ich uctievanie je spojené s kultom plodnosti. Mezolit – (asi 8 až 6-tisíc rokov bc.) v niektorých oblastiach sveta trval len veľmi krátko, niekde úplne chýbal. Pre toto obdobie je charakteristické zmenšovanie nástrojov – z oštepov na šípy a rozpad veľkých skupín lovcov na menšie, ktoré sú pohyblivejšie a ľahšie sledujú zver. (Zmena klímy, oteplenie, život pod skalnými prevismi.) Neolit – (asi 6 – 3,5 tisíc rokov bc.) z lovca sa stáva poľnohospodár, pestuje kultúrne plodiny, domestikuje divé zvieratá, stavia si pevné, stále obydlia. Vyrába keramické nádoby, vie brúsiť a vŕtať kamenné nástroje. Odev z kože postupne vymieňa za textil. Na konci dochádza k deľbe práce. Vznik prvých miest a mestských štátov. Obdobie objavov kovov Eneolit/Chalkolit – (neskorá kamenná doba/medená doba, asi 3,5 – 2 tisíc rokov bc.) človek objavuje meď zlato, striebro. Definitívne sa rozpadá prvotná spoločnosť. Vznikajú nadkmeňové útvary. Človek objavuje koleso. Vznik prvých starovekých civilizácií v eurázijskej časti sveta. . Európa zostáva v praveku, lebo tu nebol vývoj taký rýchly. Bronzová doba – (asi 2-tisíc – 750 bc.) človek vyrába predmety z bronzu, rozvíjajú sa staroveké kultúry. Rozvoj remesiel, prvé známky obchodu, zakladá sa otrokársky systém. Kult sa mení na ceremonializmus. Halštat/Latén - (staršia a mladšia železná doba, asi 750 bc. – 1. st. nl.) antické Grécko a Rím, v Európe Kelti a germánske kmene a ich spôsob života.

  4. 1.2 Pravek duchovnej kultúry – počiatky náboženstva • Kľúčové slová: posmrtný život, šaman, mágia, mýtické predstavy, rituál, venuša, animizmus, matriarchát Dokladom toho, že už praveký človek veril v posmrtnýživot, sú časté archeologické nálezy hrobov. Už v staršej dobe kamennej mŕtvych pochovávali (v skrčenej polohe, ale aj s narovnanými nohami) s ich ozdobami, nástrojmi, niekedy aj s potravinami v nádobách. Keďže svojich zosnulých vkladali do hrobov spolu s rôznymi predmetmi, niekedy ich prikrývali mamutími lopatkami, ozdobovali príveskami z kostí ulovených zvierat, či posypali alebo pomaľovali rôznymi farbami, znamená to, že už ľudia v paleolite mali nejaké predstavy o posmrtnom živote. Všetky tieto úkony robili preto, aby sa mŕtvi v „ďalšom živote“ mali dobre. Neskôr svojich mŕtvych spaľovali, ich popol vkladali do zvláštnych nádob. Sú to tzv. žiarové hroby. Praveký človek mal akúsi predstavu o „Krajinemŕtvych“, kde sa malo žiť rovnakým spôsobom ako na zemi. V paleolite pochovávali mŕtvych pri ohnisku, aby sa vrátilo do ich tela teplo, alebo pod podlahou domu. Neskôr sa začali mŕtvym stavať nákladné hroby. Ukladali ich do trvanlivých alebo aspoň do drevených truhiel, ako to robíme dodnes. Praveký človek veril, že všetko je živé, má svoju dušu. Vzniklo prvé primitívne náboženstvo, v ktorom sa vykonávali jednoduché rituály. Animizmus je viera, že aj neživé veci môžu ožiť. V predstavách pravekých ľudí kus kameňa či hlina mohli stelesňovať živé zviera. Čiže myšlienka sa stotožnila so svojou napodobneninou. Pravekí ľudia verili, že obradmi môžu docieliť úspešnosť lovu alebo nepriaznivé počasie prinášajú nespokojní duchovia. Magickými úkonmi, ktoré to mali odvrátiť, boli poverení šamani. Títo spájali nadpozemský svet s pozemským. Preto je veľmi ťažké určiť, kde sa končila mágia a kde sa začína dramatické umenie, ktoré predmety vytvoril praveký človek na rýdzo praktické účely a ktoré už môžeme považovať za umelecké.

  5. 1.2 Pravek duchovnej kultúry – počiatky náboženstva Keďže hlavnou starosťou života pračloveka bolo zadovážiť si potravu lovom, stredobodom jeho záujmu bolo zviera. Napodobňovanie pohybov zvierat sa stalo pravdepodobne aj základom rituálnych tancov. Na obradoch sa zúčastňovali všetci príslušníci spoločenstva pod vedením šamana. Niektorí predstavovali zvieratá – obliekli sa do zvieracích koží a nasadili si masky, iní stvárňovali poľovníka ozbrojeného lukom a šípmi. Medzi najstaršie náboženstvá patrí kult zvierat – totemizmus. Človek od zvierat závisel, preto sa ich usiloval ovplyvniť kúzelníctvom. Podľa totemistických predstáv členovia rodu pochádzali z toho istého zvieraťa, rastliny alebo iného totemu a sú s nimi nerozlučne spätí. Pračlovek si ešte nevedel vysvetliť javy, ktoré sú dnes už samozrejmosťou. Zistil, že veci ktoré sú blízko ohňa sú osvetlené na červeno, preto pokladal vtáky s červeným perím za príbuzné s ohňom. Z takýchto pozorovaní vznikli mýtické predstavy, ktoré boli prvými štádiami poznania. Najstaršie a najznámejšie plastiky v praveku znázorňovali symbol plodnosti – venuše. Tieto kultové sošky boli vytvárané naturalisticky. Žena – matka bola hlavou prvých pravekých spoločností. Keďže od nej závisel život rodiny, tešila sa veľkej úcte a pokladali ju za tajomnú ochrankyňu života. Keď muž odchádzal na lov, starala sa o deti a starcov, o poriadok v tábore a zachovanie obydlia, ohňa. Jej funkcia bola pre ostatných členov rodiny existenčným zdrojom prežitia. Zvrchované postavenie ženy v rodovej spoločnosti nazývame matriarchát. totem a věstonická venuša

  6. 1.2 Pravek duchovnej kultúry - patriarchát Prešlo veľa tisícročí, kým ľudstvo urobilo ďalší vývinový krok vpred. Pravekým ľuďom už nemohla stačiť náhodne nájdená potrava, divé zeliny a korienky, či nie vždy úspešný lov zveriny. Požiadavky na potravu , vypracovanie odevu, zariadenie obydlí a na zhotovovanie zbraní rástli. Ľudia postupne prešli od lovu k chovu dobytka a k poľnohospodárstvu ako k hlavnému spôsobu získavania potravy. Chov veľkých stád poskytoval ľuďom potravu – mlieko, mäso, ale ja kože a kosti, preto si stádo veľmi cenili. Ochrancom stáda sa stáva muž, ktorý ho musel chrániť pred divou zverou a lúpežnými bojovými družinami. Ľudia prešli od najjednoduchšieho poľnohospodárstva k vyspelému, jednoduchú motyku nahradil pluh, naučili sa kvalitne obrábať a zavlažovať pôdu. V takom hospodárstve vzrástol význam mužskej práce, ktorá v rôznych oblastiach odsunula domácu prácu ženy na druhé miesto. Muž – otec sa postavil na čelo rodu. Zvrchovanosť muža v rode nazývame patriarchát. Geometrická venuša z Předmostí

  7. 1.3 Technika, technológie a staviteľstvo • Kľúčové slová: jaskyne, skalné prístrešky, oheň, príbytky pod holým nebom, osada, menhír Pravekí ľudia si za svoje najstaršie príbytky vyberali jaskyne a neskôr prírodné úkryty dobre umiestnené pod skalnými prevismi, v blízkosti riek alebo stád zveri. V oblastiach, kde nemali takéto možnosti si stavali jednoduché prístrešky - kožené stany alebo jednoduché kostené či drevené obydlia. Prírodný úkryt si vedeli upraviť. Žili okolo ohňa, kde sa varilo, oddychovalo, štiepal sa pazúrik, vyrábal, opravoval alebo narovnával oštep. Ohnisko bolo vyhĺbené asi meter od vchodu do prístrešku. Dokázali si rozčleniť obytný priestor. Prví poľnohospodári si zakladali osady v blízkosti vodných tokov. Príbytky si stavali z hrubých trámov, steny z kolov a prútia omazaného z oboch strán blatom, strechy z rákosia a slamy. V domoch bolo ohnisko a jednoduché klenuté pece. Dym unikal cez otvory v streche. V zadných miestnostiach žili v zime teliatka, jahniatka a kozliatka. V niektorých oblastiach sa stavali neskôr domy celé z dreva.

  8. 1.3 Technika, technológie a staviteľstvo Vrchol staviteľského obdobia neolitu predstavujú veľkolepé menhirové aleje. Menhiry – obrovské kolmo postavené kamene (niektoré vysoké 20 m a vážiace 350t) – pravdepodobne súviseli s akýmsi rituálom, či kultom. Niekedy boli postavené do akýchsi kruhov – kromlechov , alebo z nich bola postavená jednoduchá hrobová komora – dolmen. Dolmen bol klasický typ megalitických stavieb, pozostával z 3 – 6 zvisle postavených kamenných blokov prekrytých jednou či viacerými kamennými platňami. Stavbu pokrývala umelo nasypaná mohyla z hliny a kamenia. Funkciou tejto architektúry bolo zrejme vytvárať kulisu k posvätnému obradu. alej, kromlech, dolmen

  9. 1.4 Pravek múzických umení • Kľúčové slová: monumentálne maliarstvo, ornament, magické obrazy, zariekavači, totemizmus, mýtus, synkretizmus, etnomuzikológia, distančné tóny, magické, lovecké a bojové tance • 1.4.1 Synkretický charakter činnosti človeka v praveku Pračlovek nerozlišoval vo svojom vedomí obraz a zobrazený predmet, život a umenie. Stotožňoval vytvorené umelecké predmety s konkrétnymi živými bytosťami. Vedel však zhotovovať predmety, ktoré nás prekvapili svojou krásou. Na steny jaskýň maľoval obrovské zvieratá: mohutné bizóny, veľké jelene, stáda divokých koní, medvede, ktoré vystihoval až prekvapujúco verne. pračlovek ešte nemal jasne usporiadané predstavy o vonkajšom svete. Osobitný význam v jeho predstavách mala ruka. Rukou si získaval svoju potravu, bojoval s divou zverou, pomocou rúk „hovoril“ so svojimi blízkymi, vytváral prvé umelecké diela. V najstarších maľbách zastáva ruka popredné miesto. Môžeme teda tvrdiť, že ruky, ktoré vytváral na stenách jaskýň, nemali byť len akýmsi autorovým „podpisom“, ale vyjadrovali aj čosi hlbšie. Ide väčšinou o odtlačky ruky v hline, o obrysy ruky obtiahnuté tmavou farbou. Obrazy na stenách jaskýň sú maľované hlinkami – okrom rudkou – v životnej veľkosti. Praveký človek poznal z prírodných farieb tmavočervenú, jasnočervenú, tehlovočervenú, hnedú, hrdzavú fialovú, okrovú, žltú, bielu a sivú farbu. Natieral si ňou tvár, telo, odev, sošky, zbrane, náradie i svojich mŕtvych. odtlačky rúk, bizón, kôň

  10. 1.4 Pravek múzických umení • 1.4.2 Funkcie umenia v praveku Začiatky výtvarného prejavu majú svoje korene v túžbe človeka po kráse a radosti z tvorby. Jestvuje veľa dôkazov umenia zhmotneného do kostí, slonoviny a do keramickej hmoty, po prvýkrát vytvrdenej vypálením v ohnisku alebo primitívnej peci. „Výtvarníci“ zostávajú z hľadiska zručnosti a tvorivého ducha prevažne na úrovni remeselníkov. Najčastejšie zobrazovanými námetmi drobných plastík sú šelmy, ktorých figúrky sa uplatňovali pri magických obradoch. Paleolitický človek sa obklopoval neskutočným svetom, ktorý existoval iba v jeho predstavách. Tento svet mu dával vieru, že môže pôsobiť na svoj osud, ovplyvňovať inak neovplyvniteľné veci, predchádzať prírodným katastrofám, hladu a pod. styk s týmto svetom mu sprostredkovali náboženské obrady, organizované prostredníctvom čarodejníkov, šamanov, čizariekavačov. Keď bádatelia objavili účel jaskynných malieb a s ním súvisiaci rituál, pravekému umelcovi upierali akékoľvek estetické cítenie a postavili ho na úroveň čarodejníka, ktorý chcel svojimi obradmi magicky ovplyvniť výsledok poľovania. Napriek tomu aj obhajcovia tzv. magickej teórie museli potvrdiť vysokú mieru umeleckej hodnoty jaskynných malieb a plastík.

  11. 1.4 Pravek múzických umení • 1.4.2 Funkcie umenia v praveku Neolotické umenie bolo meravejšie, abstraktnejšie, jednoduchšie. Doteraz sa nenašlo vysvetlenie na používanie jednoduchých geometrických znakov ako je kruh, trojuholník a špirála, ktorými vyzdobovali premety. Pozoruhodné sú najmä príveksové hrebienky, ktoré označujú podobu človeka, iné vtáka, zvieraciu hlavu. Ornament vznikol síce už v paleolite, ale až v neolite ním vyzdobovali hlinené nádoby so záľubou pre čisté a jednoduché geometrické tvary: čiary, kruhy, meandre a trojuholníky. • Objavenie bronzu viedlo k dokonalejšej výrobnej technike. Spolu s ňou vznikali zložitejšie predstavy. Pravekému človeku nechýbalo estetické cítenie, ale ani remeselná zručnosť a znalosť viacerých techník. Svoje diela ryl, modeloval, kreslil, maľoval a maľby kombinoval rytím reliéfov. Na dotváranie celkového dojmu mu slúžili prírodné útvary, využíval nerovnosti terénu, čiaral prstami, maľoval hlinkami, vyrezával plastiky z mamutích klov, kameňa, kostí a parohov. Hlinu rezal, formoval a vypaľoval. Záver bronzovej doby je všeobecne označovaný ako krásny vek bronzu. Zbrane, nástroje aj šperky ilustrujú postavenie, ktoré zaujal kov vo všetkých oblastiach.

  12. 1.4 Pravek múzických umení • 1.4.3 Hudba a tanec v praveku Hudba bola súčasťou kultových náboženských rituálov, ktoré mali magický význam. Ich cieľom bolo pôsobiť na neznáme tajomné sily, zaplašiť démonov, odvrátiť nešťastie, dosiahnuť úspech pri love, podmaniť si prírodu. Hudba, tanec, spev, výtvarné a divadelné umenie sa v týchto rituáloch spájali do jedného celku v tzv. synkretickej podobe. Praveký človek sa úplne poddával fyziologickýmreakciám na hudbu a živými posunkami reagoval na hudobné podnety, zvlášť na rytmickú stránku. Tá bola už v počiatočných štádiách hudobného vývoja pomerne zložitá. Magický účinok sa zvyšoval v kolektívnom speve a hudbe. • O hudobných prejavoch a používaní hudobných nástrojov sa dozvedáme i zo skúmania života a kultúry tzv. primitívnych národov a kmeňov z Melanézie, Austrálie, Tasmánie a pod. Vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom hudby kmeňových spoločenstiev sa nazýva etnomuzikológia. Predmetom jej skúmania je aj európska ľudová hudba. • Vďaka týmto výskumom predpokladáme, že o v období paleolitu pravekí ľudia ako hudobný nástroj využívali hru na tele, tlieskanie, plieskanie, dupanie, lúskanie, ale aj drevené klopačky, hrkálky z plodov rastlín, škrabky a signálne píšťalky. V mezolite sa objavili prvé melodické nástroje s jedným až dvoma hmatovými otvormi. Štrbinový bubon bol vyhĺbený kmeň s pozdĺžnou štrbinou, na ktorý sa udieralo dvoma paličkami. V období neolitu sivyrábali hlinené bubny, píšťaly a hrkálky, do ktorých vkladali kamienky. Z tohto obdobia pochádza aj prvý strunový nástroj – hudobný luk.

  13. 1.4 Pravek múzických umení • 1.4.3 Hudba a tanec v praveku Z bronzovej doby sa zachovali bronzové dychové nástroje, napr. lur, ktorý svojim tvarom pripomína mamutie kly. Hudobné prejavy neplnili len magickú funkciu, ale súviseli aj s dorozumievaním, ktoré bolo založené na tónovej a bubnovej reči. Tón, rytmus a dynamický prízvuk dávali citový a myšlienkový význam. Ľudia rozumeli signálom zo štrbinových bubnov, ktoré boli počuť aj do vzdialenosti 40 km. • Spevácky prejav sa pohyboval medzi dvoma tzv. distančnými tónmi, ktorý vzdialenosť bola spočiatku len sekundová a obsahovala odtienky poltónov, štvrť tónov , poprípade osmitónov, ktoré by sme v súčasnosti len veľmi ťažko dokázali rozlíšiť. Vyšší stupeň vývoja predstavoval typ konsonančnej melodiky, kde vzdialenosť medzi distančnými tónmi bola kvartová (štyri tóny), alebo kvintová (päť tónov). • Tanec spolu s hudbou patril medzi najstaršie umelecké prejavy človeka. Mal rôzne podoby a funkcie, ktoré priamo vyplývali zo života pravekých ľudí. Magické tance – boli súčasťou magicko-rituálnych obradov, ktorých sa vždy zúčastňoval celý kmeň pod vedením šamana. Lovecké tance - boli súčasťou prípravy na každý lov. Ľudia v nich zobrazovali priebeh lovu. Vybraný tanečník predstavoval zviera, ostatní zase lovcov. Bojové tance – predvádzali víťazný boj proti nepriateľskému kmeňu. Prví poľnohospodári sa snažili magickými obradmi ovplyvniť úrodu, uctievali božstvá, ktoré stelesňovali jednotlivé prírodné sily. Obetné obrady pod vedením kňazov boli sprevádzané hudbou, tancom, spevom, maskami a podľa charakteru jednotlivých bohov boli pokojné a slávnostné, ale i bojové a hrozivé.

  14. 1.5 Najvýznamnejšie archeologické lokality vo svete a u nás • Kľúčové slová: kult, mágia, náleziská, nálezy, antropomorfné nádoby Prvé veľké svedectvá o paleolitickom umení boli objavené vo švajčiarskej jaskyni Kesslerloch– rytina soba a vo francúzskej jaskyni Chaffaud– kosť s rytinou dvoch laní. V španielskej Altamíreboli objavené nástenné maľby najskôr na strope a neskôr na stenách. Ďalšie dôležité náleziská sú v jaskyni južného FrnacúzskaLascaux. Jediný paleolitický nález na Slovensku je na predmestí Nového Mesta nad Váhom. Najdôležitejším náleziskom zo staršej doby kamennej sú Bojnice, ktoré sa považujú za prakolísku obyvateľov Slovenska. Podľa súčasných poznatkov sa prví poľnohospodári dostali na Slovensko na prelome 6. a 5. tisícročia bc. Z klimatického hľadiska sa toto obdobie vyznačovalo v strede Európy takmer stredomorským podnebím. V Bratislave a v jej okolí sa našlo veľa neveľkých plastík. Z dobybronzovej sa objavili artefakty v lokalitách Gánovce a Spišský Štvrtok. Medené, strieborné, zlaté alebo olovené výrobky tvorili v tomto období slušný majetok. Sediaca venuša zo Šurian , keramika z Čičaroviec

More Related