1 / 130

Kr zov mana ment

O com budeme hovorit ?. Vznik situcie o ktorej hovorme ako krzov situcia podniku - padkuCharakteristika foriem stupnov padkuAnalza situcie podnikuRiadenie podnikov v jednotlivch stupnoch a situcich padkuBankrot kritick forma padku. Podmienky pre absolvovanie predmetu. Aktvna

ilario
Télécharger la présentation

Kr zov mana ment

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. Krzov manament Doc. Ing. Juraj Borovsk, PhD Katedra stratgie a podnikania FM UK

    2. O com budeme hovorit ? Vznik situcie o ktorej hovorme ako krzov situcia podniku - padku Charakteristika foriem stupnov padku Analza situcie podniku Riadenie podnikov v jednotlivch stupnoch a situcich padku Bankrot kritick forma padku

    3. Podmienky pre absolvovanie predmetu Aktvna cast na prednkach / seminroch Spracovanie a prezentovanie 2 seminrnych prezentci

    4. Odporcan literatra ZUZK Roman : Krizov rzen podniku; Professional Publishing, Praha 2004 BUZALKA Jn : Veobecn otzky krzovho manamentu, APZ, Bratislava, 2005 GOZORA Vladimr : Krzov manament; Nitra 2000 GREEN,K. HANKE,O.: Rzne v krizovch situacch; Management Press, Praha 2004 DAIGNE, Jean-Francois : Ozdravn opatren v podniku; HZ, Praha 1996

    5. Co to je krza Vznamov slovnk : tak prechodn stav, vrcholn obdobie prekonvajce najvcie takosti; nedostatok, padok Nestabiln stav mimoriadneho nebezpecia alebo takost Kritick stav alebo kritick bod volajakej situcie Teoretick defincie z politolgie: Neobvykl objem alebo intenzita udalost Ruiv vztahy medzi dvomi alebo viacermi protivnkmi Ohrozenie zkladnch hodnt Neistota

    6. Co to je krza Defincie z oblasti riadenia Situcie, ktor mu mat vne nsledky na podnikanie Situcia, ktor dosahuje kritick fzu Pochopenie co je krza je prvm krokom jej efektvneho riadenia. Nehoda me vytvorit zmtok v organizcii ale nemus vytvrat krzu. Prehnanie situcie me akcelerovat vnu, ale riaditeln udalost do plnokrvnej krzy.

    7. Prznaky krzy Kles zisk S problmy s cash flow Nespokojn zkaznci Nespokojn zamestnanci Nespokojn vlastnci Problmy s predajom Banky odmietaj very, poaduj predcasn splatenie poskytnutch verov Akcionri sa zbavuj akci Sdne spory

    8. Prznaky krzy Zacnajca krza na seba upozornuje vdy velmi slabmi signlmi Manament zaneprzdnen operatvou tieto signly alebo nezachyt, alebo ignoruje, ci podcenuje Zachyten signly s casto nesprvne interpretovan celovo Je to iba krtkodob S to mimoriadne okolnosti, ktor to spsobuj, ap. Krzov situcia podniku sa zacna vnmat spravidla a vtedy, ked signly presiahnu urcit hranicu citlivosti manamentu

    9. Medzinrodn kategorizovanie druhov krz Ekonomick obtiae Vnosy s niie ako nklady = strata Obchodn obtiae Strata trhov a pokles trieb pod BEP Technick insolventnost Neschopnost dodrat svoje okamit zvzky V istom case je vak schopnost zvenia prjmov Bankrotov insolventnost Hodnota pasv je niia ako trhov hodnota aktv Prvny bankrot Po vyhlsen bankrotu sdom

    10. Obecn prciny vzniku krz trukturlna krza Krza rastu prehriatie podniku Krza riadenia Krza vedenia Krza z nedostatocnej konkurencieschopnosti Krza vplyvom vonkajieho prostredia

    11. trukturlna krza Podnik prechdza ivotnm cyklom Rast podniku ovplyvnuje predovetkm manament svojimi rozhodnutiami o investcich, inovcich a systme riadenia

    12. Krza rastu Preinvestovanie bez adekvtnej nvratnosti Rast zaloen na rastcom zadlen Rast nerepektujci zodpovedajci rast kvality lud Rast nepodloen rastom kvality riadenia Rast nepodloen rastom produkcnch kapact

    13. Krza riadenia Byrokratick riadiaca a organizacn truktra Neadekvtna kultra firmy trhu Nedostatocn delegovanie kompetenci Nekonsekventnost v nhlade na kvalitu

    14. Krza vedenia Konzervativizmus a neochota ku zmenm Autokratick vedenie nezohladnujce rastcu zloitost podniku Nesprvne, voluntaristicky stanoven stratgia Ad hoc vedenie Vedenie zaloen na represii a strachu

    15. Nedostatocn konkurencieschopnost Inovacn zaostvanie nzka inovatvnost Neproporcionlne rozvjanie konkurencnch faktorov Nerepektovanie zvyklost na trhu Zaostvanie rovne produktivity a technolgie

    16. Krza vplyvom vonkajieho prostredia Spolocensk a nrodohospodrska krza Klimatick a in podobn vplyvy (zemetrasenie, povoden) Poruchy prvneho systmu (nzka vymoitelnost prva, korupcia ap.) Nepredvdateln zmeny makro prostredia (menov vkyvy, bankov krza, zvyovanie dan a p.) Neproporcionlna hospodrska politika ttu Preferovanie konkurencie Nerovnoprvne poskytovanie investicnch vhod a p. Pokles kpnej sily zkaznkov, zmena preferenci Transformacn zmeny

    17. Krza alebo krzov javy s ndorovm ochorenm podniku alebo spolocnosti Podobne ako ndorov ochorenie cloveka zniuj jeho vkonnost a ohrozuj jeho ivotn funkcie Pokial nezhubn ndory neliecime, mu sa zvrhnt na zhubn Zhubn ndory bez liecby postupne metastzuj a ved k fyzickmu, aj psychickmu koncu - smrti

    18. Systmov psobenie krzovch stavov Krzov jav ktor iba minimlne zasahuje podnikov systm napr. nespen vvoj; pokles predaja v urcitom rozsahu a p. bengny (nezhubn) ndor Krzov jav stav , ktor postupne zasahuje cel systm malgny (zhubn) ndor

    19. Podstata krzovho manamentu Prioritn je uvedomenie si o co pjde : Riadenie kritickch (krzovch) udalost crisis management Riadenie krzovho stavu podniku turnaround management Kritick udalosti s vcinou tako predvdateln (napr. iveln pohromy) ich riadenie sa obvykle dopredu modeluje a trnuje Krzov stav je obvykle dsledok dlhodobho negatvneho psobenia rznych faktorov

    20. Ak s monosti krzovho manamentu ? Prostrednctvom ciastocnch rieen zlepenie stavu Obnovenie likvidity a rentability Krtkodob zlepenia financn pasca Komplexn retrukturalizcia podniku iadne revitalizacn opatrenia likvidcia alebo konkurz

    21. Pre rozhodnutie je potrebn Poznanie prcin krzy a jej rozsahu Zhodnotenie monost odstrnenia prcin krzy Prevaha ocakvanch efektov nad vynaloenmi nkladmi Disponibilnost, respektve dostupnost zdrojov pre odstrnenie prcin krzy Ludsk zdroje Financn zdroje Materilov zdroje Trhov podmienky Ochota vznamnch stakeholderov Vlastnkov Manamentu Veritelov

    22. Graf podnikovej kondcie

    23. Predben analzy Financn analza Vvojov trendy likvidity, rentability, zadlenia, EBITDA ai. Obchodn analza Vvoj predaja Vvoj podielu na trhu Skmanie ivotnho cyklu produktov porovnanm s konkurenciou

    24. trukturlna krza Rastov fza sprevdzan rastom predaja uspokojuje Manament je po spenom obdob v stave eufrie Po raste vak prichdza spomalenie recesia, charakterizovan pornou snahou na udranie rastu Ocakva sa udranie pozci na trhu a ich zvyovanie Investicn projekty sa sstreduj na odstranovanie zkych miest, zvyovanie kapact a neustle zlepovanie Extenzvna politika vedie casto k prehriatiu a k nestabilite. Mlo pozornosti sa venuje radiklnym zmenm z hladiska inovcie stratgie. Casto sa strca sdnost a podnik sa dostva do obtia.

    25. Kvantifikovateln znaky obtia Klesajci objem predaja Klesajca rentabilita Platobn neschopnost Chronick nedostatok kapitlu a odkzanost na cudz kapitl rast obench aktv rchlej ako rast pasv Nerovnovha rastie najm v oblastiach : Financnej likvidity Strata motivcie zamestnancov Diskrepancie medzi vrobou a predajom Bez radiklnych zmien dochdza k padku

    26. Nekvantifikovateln znaky obtia Problmy vo veden podniku odkladanie rozhodnut, nevhodn vekov a vzdelanostn truktra manamentu, cast zmeny manamentu, protichodn zujmy vlastnkov a manamentu a i. Bagatelizovanie problmov, voluntarizmus Prli velk zvislost na jednom zkaznkovi Rastci pocet nespokojnch zkaznkov Oneskorovanie informacnch tokov

    27. Postupn nstup takost 1. fza pokles objemu predaja 2. fza pokles rentability 3. fza zven potreba pracovnho kapitlu 4. fza zhorovanie truktry bilancie ako dsledok nedostatku pracovnho kapitlu 5. fza znenie likvidity

    28. Prehlad prcin padku SME vo Franczsku

    29. Algoritmus rieenia podnikovho padku

    30. Identifikcia prcin - analza Symptomatolgia identifikcia prznakov Financn analza Strategick controlling Audity Extern signly Diferencilna diagnostika (hladanie svislost) Neslad medzi prjmami a vdavkami Zl financn riadenie Neprimeran investicn aktivity Odbytov krza Zl riadenie logistiky Krza veritelskej banky Operacn problmy Mimoriadne udalosti

    31. Identifikcia prcin - analza Etiolgia (hladanie prcinnch svislost) Nekvalitn manament Prehriaty vvoj podniku Hospodrska krza relevantnho okolia Zl truktra aktv Poruenie bilancnch zsad Terapia Prevencia

    32. Meranie padku

    33. Interpretcia vsledkov merania Z-skre Z 3 1,81 Z 2,99 Z 1,8 Takmer vdy ide o prosperujcu firmu Nevyhranen firma s monostou bankrotu Financn situcia je kritick, bankrot je pravdepodobn

    34. Nstroje diagnostiky Prieben monitoring prevdzky podniku Financn analza Controlling Strategick controlling Nkladov Obchodn controlling celov tatistika SWOT analza Benchmarking Audit externou organizciou

    35. Ciele diagnostiky Identifikovat stav odchlku od tandardu Zhodnotenie okamitho stavu Zhodnotenie trendov Vyhodnotit rizik vvoja Identifikovat prciny odchlky Vyslovit zver, ci je nprava ist, mon, nhodn alebo vylcen Poskytnt podklady pre urcenie vhodnej stratgie obnovy Poskytnt podklady k terapii priority a postupnost

    36. Prpravn prce k diagnostike Prprava vierohodnch dt V ctovnctve vytvorenie opravnch poloiek, zrelnenie ocenenia aktv, Identifikcia prvnych sporov, ich rizk a predpokladov V oblasti obchodu preskmanie zmlv, cien, skladov, dopytov atd. V oblasti produkcie produktivitu, kvalitu V oblasti vskumu a vvoja stav rozpracovania novch znalost Ekonomick financn analza

    37. Prpravn prce k diagnostike Socilna analza Kvalita vrcholovho manamentu Kvalita pracovnkov Postoje zamestnancov roven interpersonlnych vztahov Organizacn analza - najm informacn toky, procesn analza Obchodn analza dodvatelia odberatelia

    38. Identifikcia prcin vzniku padku v SR Zl truktra aktv najm vysok objem pohladvok a nedostatocne vyuvan HM Zl truktra pasv nzky podiel VI a vysok podiel cudzch pasv Pokles predaja stratovost firmy Prehriatie firmy pekulatvne transakcie Tunelovanie Nepriatelsk prevzatie firmy Zneuitie prvnych medzier Zneuitie konkurzu a exekci ap.

    39. Charakteristick prciny vzniku padku na Slovensku Neuskutocnenie retrukturalizcie Nesprvne investcie Problmy rastu Neist financn manament Nekvalitn vrcholov manament Tunelovanie S cielom obohacovania vlastnkov alebo manarov S cielom retrukturalizcie

    40. Subjektvne prciny krzovho stavu Neschopnost predvdat zmeny vntornho a vonkajieho prostredia Problmy s riadenm spolocnosti Jednostrann orientcia na niektor z procesov Chaotick riadenie Komplikovan riadiace truktry Neschopnost uskutocnovat zmeny Neadekvtny spsob riadenia (nemern investcie,chybn kalkulcie, velk diverzifikcia ai. Slab znalost trhu bez vedomia irch svislost s podnikanm

    41. Subjektvne prciny padku Strategick chyby Osobn zavinenia (bezstarostnost, laxnost, neadekvtne cerpanie zdrojov pre osobn potrebu, defraudcie ap.) Nesprvne investcie Problmy rastu Nesprvne financn riadenie

    42. Objektvne vntorn prciny padku Podkapitalizcia spolocnosti Vysok nklady na zskanie cudzch zdrojov Nevhodn truktra vrobnch faktorov (drah pracovn sila, vysok surovinov a energetick vstupy, nevhodn lokalizcia podniku ap.) Vekov truktra podniku Neustlenost kultry a postavenia podniku na trhu Zastaranost vrobnej zkladne Zastaral vrobn program

    43. Objektvne vonkajie prciny padku Neocakvan konjunkturlny vkyv trhu Vvoj konkurencie Vvoj podnikatelskho prostredia Politick a socilne zmeny spolocnosti (napr. vplyv kolektvneho vyjednvania, zmeny zkonov ap.) Psobenie vyej moci Nevhodn spsob privatizcie

    44. Neschopnost predvdat zmeny Podnikatelsk prostredie je stle turbulentnejie Zrchlovanie inovacnch cyklov Odstranovanie obchodnch barir Informatizcia Coraz intenzvnejie globlne vplyvy na loklne prostredie Rast konkurencie Produktovej Zdrojovej V transformujcich ekonomikch rchle a nie plne predvdateln zmeny politickho, prvneho a ekonomickho prostredia

    45. Problmy s riadenm spolocnosti Neschopn vrcholov vedenie Dlh informacn cesty v riadiacich systmoch Nedostatok sptnch vzieb Upnutie sa na vybran procesy bez repektovania systmovch vzieb Nerepektovanie situcie na trhu (podcenenie konkurencie, zmien nrokov na kvalitu atd.) Zl motivacn systm Mal pozornost ludskm zdrojom Prioritn orientcia na krtkodob ciele Neslad medzi sprvnymi a riadiacimi orgnmi

    46. Neschopnost uskutocnovat zmeny Okolie spolocnosti sa neustle men Zachovanie, alebo zlepenie konkurencieschopnosti zvis od schopnosti prispsobit spolocnost tmto zmenm Zmien sa tkaj vetky procesy Pod zmenami rozumieme implementciu novch postupov, technolgi a produktov, ktor zabezpecuj trvale udrateln vvoj konkurencieschopnosti Neuskutocnovanie zmien znamen zaostvanie, stratu trhovch pozci a z toho plynci prechod do tdia padku

    47. Neadekvtny spsob riadenia Nerepektuje sa vit kultra firmy Nerepektuj sa technick a ludsk monosti Stavaj sa nerealizovateln ciele Pouvaj sa demotivacn riadiace nstroje zastraovanie, represia ap. Rozhodovanie je iba na zklade intucie Voluntaristick riadenie, podcenovanie sptnej vzby

    48. Strategick chyby Nesprvne stanoven strategick ciele Presahujce vntorn monosti spolocnosti Precenenie cielov (napr. Investicnch, trhovch ap.) Nedocenenie strategickho plnovania Nesprvny odhad vvoja dlhodobho vvoja relevantnho prostredia Podcenenie potreby prpravy ludskch zdrojov Podcenenie zkladnch konkurencnch trendov Podcenenie potreby byt schopn uskutocnovat radiklne zmeny

    49. Osobn zavinenia Cast postup v privatizovanch slovenskch podnikoch Snaha po osobnom krtkodobom prospechu a nie po prosperite podniku Odborn nespsobilost

    50. Problmy rastu Neproporcionlny vntorn rast voci vonkajiemu Vztah vntornej kultry ku velkostnmu rastu spolocnosti Neprispsobenie organizacnej truktry k celkovmu rastu Neprispsobenie systmu riadenia k vonkajiemu rastu Neprimeran expanzia vntornm podmienkam Prehriatie rastu Rchlej rast nkladov na expanziu ako rast vlastnch zdrojov irok zber (velk diverzifikcia) aktivt pre dosahovanie rastu ktormu nezodpovedaj zdrojov podmienky

    51. Zl financn riadenie Nezvldnut financn hospodrenie Nedodriavanie bilancnch pravidiel Vysok verov zataenost nezodpovedajca nvratnosti Nekonzistentn riadenie financnch tokov a obchodu Neprimeran rast aktv Investovanie na kor pracovnho kapitlu Nekontrolovan likvidita Nerepektovanie optimlnej likvidity Nesledovanie pohladvok Nedostatocn pracovn kapitl

    52. Rastov krza Dobr produkt Dobr trh Potreba pracovnho kapitlu sa vyvja sbene s trbami Pracovn kapitl rastie iba v zvislosti na zisku

    53. Zvyovanie podielu obench aktv Pomal rast trieb Rast zsob Predlovanie splatnosti pohladvok pre odberatelov

    54. Chyby vo financnej politike Investovanie iba z vlastnch zdrojov na kor pracovnho kapitlu

    55. Straty zniuj vlastn imanie Zhorenie likvidity v dsledku absorbovania rozdielu medzi potrebou pracovnho kapitlu a pracovnm kapitlom stratou

    56. Break even point Fixn nklady nemaj trvale kontantn hodnotu Fixn nklady mu byt krtkodobo zadriavan

    57. Dalie chyby vo financnom riaden Financovanie fixnch aktv z pasv kryjcich oben aktva Nerepektovanie zlatho bilancnho pravidla Vzjomn verovanie podnikov Dobrovoln, prostrednctvom dodvatelskch verov Nedobrovoln, prostrednctvom hromadnej platobnej neschopnosti Platobn neschopnost sa ri prostrednctvom dodvatelskch verov a uplatnovanie dlhch platobnch leht jej renie urchluje geometrickm radom

    58. Nesprvne trukturlne usporiadanie spolocnosti Zloit, neprun organizacn truktra Mnohovrstvov byrokratick riadenie Nedostatocn vntorn pravidl riadenia

    59. Prioritou rieenia padku je jeho prevencia Neutrcat viac ako mme zdrojov Repektovat zlat bilancn pravidlo Cerpat cudzie zdroje iba vtedy ak mme zaisten ich nvratnost Financn nezvislost Premyslen obchodn politika Pripravenost na uskutocnovanie zmien Trval monitorovanie stavu a citliv nastavenie varovnch signlov pri odchlkach

    60. Postup krzovho manamentu Menovanie krzovho manara a jeho tmu Je vhodn kombinovat tm s externmi pracovnkmi, prpadne aj vedceho tmu externho nezataenost osobnmi vzbami a zlozvykmi Oivenie financnch tokov Redukcia obench aktv Likvidcia pohladvok aj za cenu strt Nepripustenie vzniku novch nevymoitelnch a pohladvok Redukcia nepohyblivch zsob Zrchlenie toku zsob

    61. Krzov manament Vchodiskom je pochopenie prcin vzniku Krtkodob centralizcia rozhodovacch prvomoc Koncentrcia rozhodovania na klcov procesy ktor s zdrojom vzniku padku Nastolenie bezpodmienecnej disciplny aj za cenu represvnych opatren Zostavenie jasnho a adresnho sboru ozdravnch opatren s koncentrciou na zchranu vitlnych funkci podniku cash-flow, vyrovnanost nkladov a vnosov Strategick zsahy ozdravnho charakteru Zmena vlastnkov Kapitalizcia dlhov Spojenie s inm podnikom Redukcia aktivt (predaj casti podniku, prebytocnch aktv ai.)

    62. Postup krzovho manamentu Urcenie krzovho tmu Stanovenie plnej zodpovednosti ale aj kompetenci Kombincia internch clenov s externmi Zabezpecenie fungovania kritickch oblast Elimincia vonkajch hrozieb Dohoda s veritelmi Dohoda so zamestnancami Dohoda s vlastnkmi Obnovenie likvidity Riadenie pohladvok Dohody s dlnkmi Prevencia vzniku novch pohladvok

    63. Postup krzovho manamentu Riadenie zsob Redukcia nepohyblivch zsob Zrchlenie obrtky zsob Riadenie stlych aktv Predaj alebo prenjom nedostatocne vyuvanch aktv Zvenie vyuitia aktv kooperciami

    64. Postup krzovho manamentu Obnovenie rentability Redukcia nkladov Predaj nevyuitelnho, alebo neefektvneho investicnho majetku Krtenie vdavkov, ktor neslia obnoveniu ivotaschopnosti podniku Selekcia zamestnancov Redukcia osobnch vdavkov Rokovanie s dodvatelmi a bankami o znen cien Selekcia vrobnho programu

    65. Postup krzovho manamentu Prprava strategickch krokov pre oivenie spolocnosti Vzia vlastnkov Strategick opatrnost pri selekcii zamestnancov Stransparentnenie hospodrenia spolocnosti Identifikcia najrizikovejch miest podniku Kontroling nkladov, ktor zobraz celnost ich vynakladania

    66. Krzov manar Generalista nie pecialista Dobr posluchc Dsledn a efektvny Mus mat dobr vztahy s vlastnkmi a ich pln dveru Psychick odoln Dobr vyjednvac Morlne na vke

    67. Elimincia vonkajch hrozieb Navodenie dvery veritelov v zmenu situcie podniku Otvoren informovanie o stave, ale aj o rieen Odklad spltok Obnovenie dodvok Znenie rokov Odpustenie penlov Zainteresovanie najvcch veritelov do procesu obnovy

    68. Manament pohladvok Rieenie pohladvok po lehote splatnosti Uplatnenie zaistovacch nstrojov Dohody o splaten podporen zaistovacmi nstrojmi Notrska zpisnica Zlon prvo Zmenka aj avalovan Postpenie pohladvok profesionlnym organizcim pre vymhanie pohladvok Zpocet pohladvok Sdne vymhanie

    69. Manament pohladvok Obnovenie rentability Redukcia nkladov Predaj nevyuitelnho, alebo neefektvneho investicnho majetku Krtenie vdavkov, ktor neslia obnoveniu ivotaschopnosti podniku Selekcia zamestnancov Redukcia osobnch vdavkov Rokovanie s dodvatelmi a bankami o znen cien Selekcia vrobnho programu Riadenie zsob

    70. Manament pohladvok Prevencia vzniku pohladvok po lehote splatnosti Sprvne nastavenie platobnch podmienok zlat bilancn pravidlo Vyuitie irokej kly zaistovacch nstrojov Prieben monitorovanie platobnej disciplny dlnkov Klasifikcia dlnkov podla disciplny Vcasn upozornenie na splatnost Vyuvanie psychologickch nstrojov

    71. Dalie nstroje obnovenia likvidity Predaj prebytocnho majetku Prenjom nevyuvanho majetku Sptn leasing

    72. Riadenie vyuvania kapact Hodnotenie efektvnosti zabezpecovania podpornch cinnost vlastnmi kapacitami Koopercie Outsourcing Spin - off

    73. Financovanie rehabilitcie podniku Obvykle kritick miesto Vlastn zdroje uvolnen z vntornch zdrojov Rieenie padku v ktorom sa ete nemanifestuj znaky padku navonok Zlepenie cash-flow Znenie nkladov Zlepenie obchodnej situcie

    74. Financovanie rehabilitcie podniku Participcia cudzch zdrojov pri zachovan scasnej vlastnckej truktry Existuje jasn vntorn potencil pre zlepenie ver, resp. retrukturalizcia veru Retrukturalizcia pohladvok obchodnch veritelov Emisia dlhopisov alebo inch cennch papierov Venture capital rescue capital Prevzatie spolocnosti inou firmou a posilnenie financnch zdrojov

    75. Prvny aspekt rieenia padku Mimosdne rieenie padku (sanacn proces) Vntornou reorganizciou bez vonkajieho zsahu prava vlastnho imania o straty Kapitlov navenie Vntorn retrukturalizcia firmy Dohoda s veritelmi dobrovoln vyrovnanie Kapitalizcia Retrukturalizcia dlhu Rieenie za casti sdu Konkurz Vyrovnanie

    76. Podmienky pre rieenie za vonkajej casti Mimosdne rieenie Dobrovoln cast veritelov Vzjomn dvera dlnka a veritelov Rieenie za casti sdu Splnenie kritri definovanch v Zkone o konkurze a retrukturalizcii c.7/2005, v znen 15 noviel

    77. KONKURZ AKO METDA RETRUKTURALIZCIE

    78. Defincia padku v slovenskom prve 3,ods.1 : Dlnk je v padku ak je platobne neschopn alebo predlen. Ak dlnk pod nvrh na povolenie retrukturalizcie alebo nvrh na vyhlsenie konkurzu rozumie sa tm, e je v padku 3,ods.2 : Platobne neschopn je ten, kto m viac ako jednho veritela a nie je schopn plnit 30 dn po lehote splatnosti viac ako jeden penan zvzok. Za jednu pohladvku pri posudzovan platobnej neschopnosti dlnka sa povauj vetky pohladvky, ktor pocas 90 dn pred podanm nvrhu na vyhlsenie konkurzu pvodne patrili jednmu veritelovi

    79. Defincia padku v slovenskom prve 1, ods.3 FO, ak je podnikatelom, a prvnick osoba je v padku aj vtedy, ak je predlen Rozumie sa stav, ked m dlnk zporn vlastn imanie (interpretcia jednej skupiny prvnikov) Stav v ktorom aktva s menie ako cudzie pasva V zahranic sa tento stav definuje ako stav v ktorom je hodnota cudzch pasv vcia ako relna trhov hodnota aktv Nov znenie v 3, ods.3 : Predlen je ten, kto je povinn viest ctovnctvo podla osobitnho predpisu, m viac ako jednho veritela a hodnota jeho zvzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri zistovan hodnoty zvzkov a hodnoty majetku sa vychdza z ctovnej hodnoty.

    80. Odlin defincie padku Cesk zkon o KV Dlnk je v padku ak m viac veritelov a nie je schopn plnit svoje splatn zvzky. Ak dlnk zastavil platbu, m sa zato, e nie je schopn plnit svoje splatn zvzky Fyzick osoba, ak je podnikatelom, a prvnick osoba je v padku aj vtedy ak je predlen. O predlenie ide vtedy, ak tto osoba m viacej veritelov a ak jej splatn zvzky s vyie ako jej majetok; do ocenenia dlnkovho majetku sa zahrnie aj ocakvan vnos z pokracujcej podnikatelskej cinnosti, ak je mon dvodne predpokladat e pri pokracujcej podnikatelskej cinnosti prjem prevyuje nklady

    81. Defincia v americkom prve Insolventnost znamen A. podnik vo vztahu k inm subjektom m financn situciu tak, e shrnn dlhy podniku s vcie ako majetok podniku v skutocnej hodnote B. podnik vo vztahu k inm subjektom m financn situciu tak , e shrnn dlhy podniku s vcie ako shrn vetkho majetku podniku v skutocnej hodnote

    82. Defincia v rakskom prve Dlnk je platobne neschopn ak zastav svoje platby. Platobn neschopnost nevyaduje naliehanie veritelov Zkonnm dvodom pre vyhlsenie konkurzu je predlenie Predlenie nie je exaktne definovan a vyaduje tzv. Dynamick posdenie : ci existuj negatvne ocakvania alebo prognzy ohladne pokracovania podniku a ci je nedostatocn majetok dlnka pri likvidcii

    83. Postavenie konkurzu v trhovo orientovanom podnikatelskom prostred Odstrnenie chorch podnikatelskch subjektov, ktor ria nkazu insolventnosti Oivenie podnikatelskch aktivt Elimincia nekvalifikovanch manamentov a nezodpovednch vlastnkov Ozdravenie veritelov

    84. Postavenie konkurznch procesov v slovenskej ekonomike Verejn mienka Konkurz je nieco stran Deformovan podnikatelsk prostredie Nedostatok podnikatelskej etiky Nedostatocn vkonnost konkurznch sdov Nedostatocn vkonnost sprvcov konkurznej podstaty

    85. Vvoj konkurzov na Slovensku

    86. Rieenie konkurzom Inicializcia konkurzu Veritelmi Manamentom Sd me rozhodnt o jednej z foriem konkurzu Dobrovoln vyrovnanie (navrhuje dlnk pred vyhlsenm konkurzu, ale po predloen nvrhu na konkurz) Zastavenie prevdzky a nsledn rozpredaj aktv padcu Pokracovanie prevdzky a predaj celku, alebo jeho prevdzkyschopnej casti Nten vyrovnanie

    87. Priebeh konkurznho konania Nvrh na konkurz Podva dlnk, alebo veritel Dlnk podva nvrh do 30 dn od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovan odbornej starostlivosti mohol dozvediet o svojom padku Veritel je oprvnen podat nvrh na vyhlsenie konkurzu, ak je dlnk voci nemu viac ako 30 dn v omekan a zroven mono odvodnene predpokladat platobn neschopnost tohto dlnka. Platobn neschopnost mono odvodnene predpokladat ak je dlnk viac ako 30 dn v omekan aspon dvoch vykonatelnch alebo uznanch penanch pohladvok aspon u dvoch veritelov napriek tomu, e bol veritelmi tchto pohladvok psomne vyzvan na ich zaplatenie Ak osoba povinn podat nvrh na vyhlsenie konkurzu poru povinnost vcas podat nvrh na konkurz, zodpoved za kodu, ktor im v dsledku toho vznikla, ibae preuke e konala s odbornou starostlivostou

    88. Priebeh konkurznho konania Sd po overen zkonom ustanovench nleitost, najneskr do 15 dn rozhodne o zacat konkurznho konania. Sd nvrh veritela na vyhlsenie konkurzu pred zacatm konkurznho konania dlnkovi nedorucuje ani ho nevyzva k vyjadreniu O zacat konkurznho konania sd vyd uznesenie, ktor bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku Zacatie konkurznho konania m tieto cinky : Dlnk je povinn obmedzit vkon cinnosti len na ben kony Na majetok dlnka nemono nariadit vkon rozhodnutia, viest vkon rozhodnutia, zacat a vykonvat exekciu, u zacat konania sa preruuj Na majetok dlnka nemono pre zvzok dlnka zabezpecen zabezpecovac, prvom zacat, Ani pokracovat vo vkone zabezpecovacieho prva

    89. Priebeh konkurznho konania Ak konkurzn konanie zacalo na zklade nvrh dlnka, sd najneskr do piatich dn od zacatia konkurznho konania vyhlsi na majetok dlnk konkurz, alebo dlnkovi ustanov v rovnakej lehote predbenho sprvcu Ak konkurzn konanie zacalo na zklade nvrh veritela, sd do 5 dn po zacat konkurznho konania doruc do vlastnch rk rovnopis nvrhu spolu s vzvou, aby sa do 10 dn od dorucenia vyjadril k nvrhu a osvedcil svoju platobn schopnost Ak ju osvedc, sd do 5 dn konkurzn konanie zastav Ak ju neosvedc, sd do 5 dn konkurz vyhlsi Ak sd po tom, co ustanovil predbenho sprvcu zist, e majetok dlnka nebude postacovat ani na hradu nkladov konkurzu, konkurzn konanie pre nedostatok majetku zastav.

    90. Priebeh konkurznho konania Ak zoznam zvzkov dlnk nebol scastou nvrhu na konkurz, dlnk je povinn do 15 dn od ustanovenia predbenho sprvcu zostavit tieto zoznamy predbenmu sprvcovi

    91. Nvrh dlnka na vyhlsenie konkurzu Identifikcia dlnka Prehlsenie o tom, e dlnk m majetok postacujci na vkon konkurzu Dvody nvrhu vyhlsenia konkurzu Shrn dlhov Shrn sdnych konan, ktor s veden proti dlnkovi Shrn konan na vkon rozhodnutia, ktor s veden proti dlnkovi Podpis tatutrnych predstavitelov

    92. Nvrh veritela na vyhlsenie konkurzu Identifikcia veritela Identifikcia dlnka Dvody nvrhu na vyhlsenie konkurzu Zoznam pohladvok voci dlnkovi s prlohou, ktor tieto pohladvky dokumentuje Informcia (ak je) o vedench sdnych sporoch voci dlnkovi, ako aj o sprvnych konaniach na vkon rozhodnutia Predpoklad o majetku dlnka, resp. odhad, ci majetok dlnka pokryje nklady konkurzu Podpis veritela navrhovatela mus byt radne overen

    93. Zamietnutie nvrhu na konkurz Ak nvrh na konkurz neobsahuje vetky nleitosti, s konanie zastav Sd zastav konanie aj vtedy, ked majetok padcu nedostacuje na krytie vdavkov konkurzu, vnimkou je vak zloenie preddavku Sd konanie zastav ak navrhovatel vezme svoj nvrh spt. Tento nvrh vak mus byt podan pre vydanm uznesenia o vyhlsen konkurzu. Pokial bolo uznesenie vydan s nvrhom na sptvzatie nvrhu musia odshlasit vetci castnci konkurzu Ak dlnk od vyhlsenia konkurzu preuke, e zaplatil vetky pohladvky veritelov, sd konkurzn konanie bezodkladne zastav

    94. castnci konkurznho konania castnkmi s Dlnk padca Navrhovatel Veritelia

    95. Prihlasovanie pohladvok Prihlku pohladvky podva veritel sprvcovi do 45 dn od vyhlsenia konkurzu Sprvca je povinn najneskr do 3 dn po dorucen prihlky zabezpecit aby rovnopis prihlky bol prstupn padcovi a veritelom, ktor mu dorucili prihlky Veritel zodpoved za nesprvnost dajov uvedench v prihlke. Ak sprvca pohladvku veritela poprie a sd v konan o urcen popretej pohladvky urc e veritel nemal nrok na zaplatenie prihlsenej sumy, veritel je povinn zaplatit v prospech dotknutej podstaty pokutu, ktor urc sd

    96. Prihlasovanie pohladvok Prihlsen pohladvky sprvca priebene zapisuje tak, aby konecn zoznam pohladvok vyhotovil do 10 dn od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohladvok Po vyhotoven konecnho zoznamu sprvca vyzve padcu k vyjadreniu v lehote nie kratej ako 5 dn a nie dlhej ako 10 dn. Nmietky padcu vak nemaj pre zistenie pohladvok vznam. Po uplynut uvedenej lehoty sprvca najneskr do 3 dn doruc zoznam pohladvok na sd Kad prihlsen pohladvku sprvca porovn s ctovnou a inou dokumentciou padcu. Prihliadne pritom k vyjadreniu padcu

    97. Prihlasovanie pohladvok Ak sprvca zist, e prihlsen pohladvka je sporn, je povinn ju popriet. (najneskr do 30 dn od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohladvok)

    98. Veritelsk orgny a sprvca Prv schdzu veritelov zvolva sprvca do 40 dn od vyhlsenia konkurzu Daliu schdzu zvolva sprvca z vlastnho podnetu, alebo na iadost sdu, veritelskho vboru, alebo jednho alebo viacerch veritelov, ktorch hlasovacie prva predstavuj viac ako 10% vetkch hlasovac prv. Schdza veritelov je uznaniaschopn ak je prtomn aspon jeden veritel oprvnen na schdzi hlasovat

    99. Veritelsk orgny a sprvca Na prvej schdzi sa vol veritelsk vbor lohou VV je kontrola cinnosti sprvcu a priebehu konkurzu Do psobnosti schdze veritelov patr aj rozhodnutie o vmene sprvcu Na prvej schdzi veritelov mono vymenit sprvcu bez deklarovanch dvodov na dalch iba vtedy ako sprvca opakovane alebo zvane poruil povinnosti vyplvajce zo zkona Alebo ako sa hlasovacie prva veritelov zmenili tak, e pocet hlasov vetkch veritelov sa zvil aspon o 30% alebo vznikli podmiemenen pohladvky, pri ktorch nebolo mon uplatnit na poslednej schdzi veritelov hlasovacie prva a ktor predstavuj aspon 30% etkch hlasovacch prv

    100. Veritelsk orgny a sprvca Veritelsk vbor je uznania schopn, ak sa zcastn vcina jeho clenov Ak prv schdza nezvol veritelsk vbor, psobnost VV vykonva sd a do zvolenia VV

    101. cinky vyhlsenia konkurzu Oprvnenie nakladat s majetkom padcu predchdza vyhlsenm konkurzu na sprvcu, ktor kon v mene a na cet padcu Nesplaten pohladvky a zvzky padcu, ktor vznikli pred vyhlsenm konkurzu, sa od vyhlsenia konkurzu povauj za splatn Vyhlsenm konkurzu sa vetky sdne a sprvne konania preruuj s vnimkou danovho a colnho konania, ako aj trestnho konania Na majetok podliehajci konkurzu nemono nariadit vkon rozhodnutia, zacat exekciu ani ju vykonvat Vyhlsenm konkurzu zanikaj jednostrann prvne kony

    102. cinky vyhlsenia konkurzu Odporovateln prvne kony Konkurzn veritel alebo sprvca sa mu domhat, aby sd urcil, e dlnkove prvne kony, ak ukracuj uspokojenie vymhatelnej pohladvky konkurznho veritela, s voci konkurznmu veritelovi prvne necinn a to aj v prpade, e kon bol u uspokojen Odporovat mono prvne kony, ktor urobil dlnk v poslednch piatich rokoch pred zacatm konkurzu

    103. Prihlka pohladvky (predklad sa dvojmo) Adrest prslun sd Konkurzn vec padcu Identifikcia veritela Identifikcia pohladvky Vka pohladvky (v Sk) Prvny dvod vzniku pohladvky Prpadn sdne alebo sprvne konanie vo veci pohladvky Uplatnenie oddelenho uspokojenia pohladvky Nzov psomnho prvneho konu o ktor sa pohladvka opiera (vid prloha) Prpadn udelenie plnej moci vo veci zastupovania tejto pohladvky Podpis veritela

    104. Postup sprvcu v priebehu konkurzu Preskmanie stavu padcu Zhodnotenie personlneho stavu a rozhodnutie o vpovediach, alebo novch zmluvch Identifikcia inventarizovanho majetku Vzva dlnkov na splatenie pohladvky Identifikcia vetkch prvnych sporov vedench v zujme padcu Ocenenie majetku pokial bude rozpredvan jednotlivo Analza a prehodnotenie vetkch zvzkovch vztahov padcu

    105. Scinnost padcu padca je povinn poskytnt sprvcovi scinnost Rovnako scinnost mus poskytnt aj tatutrny orgn padcu, odborn zstupca, likvidtor, prokurista, nten sprvca padcu ako aj osoba, ktor vykonvala funkciu tatutrneho orgnu alebo clena tatutrneho orgnu naposledy Ak neposkytn uveden osoby scinnost, sd im me na nvrh sprvcu uloit pokutu a do vky 5 mil.Sk Sprvcovi poskytuj scinnost aj ttne orgny, orgny zemnej samosprvy, exektori, policajn zbor, banky, telekomunikcie, pota, poistovne, dopravcovia,

    106. Spenaovanie majetku Pokyny a odporcania sprvcovi dva prslun orgn Veritelsk vbor Zabezpecen veritel Sd Zvzn pokyn dva prslun orgn sprvcovi ak ide o Spenaenie majetku tvoriaceho veobecn podstatu Spenaenie majetku tvoriaceho oddelen podstatu Odplatn prevod podniku alebo jeho casti Spenaenie majetku odplatnm prevodom na osobu spriaznen so sprvcom Prenechanie celho majetku padcu alebo jeho podstatnej casti do prenjmu

    107. Spenaovanie majetku Prenechanie majetku padcu do njmu osoby spriaznenej so sprvcom, alebo padcom, veritelom padcu alebo podobnej podnikatelskej cinnosti padcu Uzatvorenie zmluvy o docasnom poskytnut penanch prostriedkov v svislosti s prevdzkovanm podniku padcu V inch prpadoch prslun orgn neme sprvcovi uloit zvzn pokyn, ale iba odporcanie Sprvca je povinn v uvedench veciach poiadat prslun orgn o uloenie pokynu

    108. Spenaovanie majetku Bezodkladne po vyhlsen konkurzu sprvca spena majetok, ktor podlieha skaze, zniceniu alebo inmu podstatnmu znehodnoteniu O spenaovan majetku vedie sprvca prehladn evidenciu Sprvca me majetok spenaovat Vyhlsenm verejnej stae Drabou Prostrednctvom obchodnka s cennmi papiermi Ponukovm konanm alebo inm stanm procesom Predajom majetku inm vhodnm spsobom Pri spenaovan nie je sprvca viazan predkupnm prvom, ak oprvnen nevyuije do 60 dn od dorucenia ponuky svoje prvo

    109. Zabezpecen pohladvka Zabezpecen pohladvka sa uspokoj z spenaenia majetku vtaku tvoriaceho oddelen podstatu Ak nie je mon uspokojit zabezpecen pohladvku zabezpecenho veritela v celom rozsahu, vo zvynom rozsahu sa uspokoj ako nezabezpecen pohladvka Po spenaen jednej tvrtiny majetku tvoriaceho oddelen podstatu sprvca bezodkladne priprav rozvrh tohto vtaku Ak zabezpecen veritel nvrh rozvrhu schvli, sprvca bezodkladne uspokoj zabezpecenho veritela

    110. Nezabezpecen pohladvka Uspokoja sa z vtaku spenaenia majetku tvoriaceho veobecn podstatu Po spenaen jednej tvrtiny veobecnej podstaty sprvca bezodkladne priprav pre nezabezpecench veritelov rozvrh vtaku. Tento ciastkov rozvrh sprvca zverejn v Obchodnom vestnku a pred zverejnenm doruc ho clenom VV Ak VV schvli tento ciastkov rozvrh, sprvca bezodkladne uspokoj ciastocne pohladvky nezabezpecench veritelov

    111. Nezabezpecen pohladvka Po plnom spenaen majetku zapsanho do spisu, ukoncen vetkch sporov sprvca bezodkladne priprav pre veritelov konecn rozvrh vtaku

    112. Zruenie konkurzu Sd rozhodne o zruen konkurzu ak zist, e majetok padcu nepostacuje ani na hradu pohladvok proti podstate Sd rozhodne na nvrh sprvcu o zruen konkurzu po splnen konecnho rozvrhu vtaku Ak pocas konkurzu zomrie padca FO, nastupuj na jeho miesto dedicia, prpadne tt, ako dedica niet, alebo dedicstvo odmietli

    113. Mal konkurz Sd uznesenm o otvoren malho konkurzu uzn konkurz za mal, ak je vyhlsen na FO, ktor nie je podnikatelom Podmienkou otvorenia malho konkurzu je aj Ak majetok podliehajci konkurzu pravdepodobne neprevyuje 5mil. Sk Obrat padcu neprevil 10 mil.Sk padca pravdepodobne nem viac ako 50 veritelov V malom konkurze me sd skrtit lehoty

    114. Retrukturalizcia Ak je predpoklad, e sa padca me revitalizovat, veritelia alebo sd me sprvcu poverit vypracovanm retrukturalizacnho posudku Sprvca me odporucit retrukturalizciu dlnka ak Dlnk vykonva podnikatelsk cinnost Dlnkovi hroz padok, alebo je v padku Mono odvodnene predpokladat zachovanie aspon casti prevdzky podniku a V prpade povolenia retrukturalizcie mono odvodnene predpokladat vc rozsah uspokojenie veritelov dlnka ako v prpade vyhlsenia konkurzu

    115. Posudok mus obsahovat Presn oznacenie dlnka Podrobn charakteristiku podnikatelskej cinnosti dlnka Zistenie dvodov padku Podrobn popis opatren prijatch dlnkom na preddenie padku Podrobn opis financnej a obchodnej situcie dlnka Odporucenie alebo neodporucenie retrukturalizcie Zhodnotenie veritelov dlnka z hladiska ich prv a ekonomickch zujmov Podrobn popis predpokladov pre zachovanie prevdzky

    116. Posudok mus obsahovat Podrobn rozbor monch metd retrukturalizcie a podmienok uskutocnitelnosti Vymedzenie prvnych konov dlnka, ktor maj po povolen retrukturalizcie podliehat shlasu sprvcu

    117. Nvrh na povolenie retrukturalizcie Nvrh me podat dlnk alebo veritel Nvrh mono podat ak bol sprvca poveren spracovanm posudku Sd povol retrukturalizciu ak Posudok splna predpsan nleitosti Obsah posudku je jasn a zrozumiteln Posudok vypracoval sprvca zapsan do zoznamu sprvcov Posudok nebol star ako 30 dn Sprvca poveren vypracovanm posudku retrukturalizciu odporucil

    118. Nvrh na povolenie retrukturalizcie Opisn cast plnu obsahuje podrobn opis opatren, najm Zmeny pohladvok veritelov, najm predlenie lehoty ich splatnosti, ale ciastocnho odpustenia Prevod casti podniku alebo jeho casti na in osobu Vydanie akci alebo inch majetkovch cast na dlnkovi alebo za celom ich vmeny za pohladvky alebo za inm celom Pokracovanie v prevdzkovan podniku dlnka Zlcenie, splynutie alebo rozdelenie dlnka, alebo zmena jeho prvnej formy Prevod majetku dlnka Zmena majetkovch prv akcionrov dlnka, zmena stanov ap.

    119. Priebeh retrukturalizcie Dohlad sprvcu Existencie veritelskho vboru Dohlad sdu nad cinnostou dlnka, sprvcu a veritelskch orgnov Retrukturalizacn pln sleduje co najvyie uspokojenie nrokov veritelov Obsahuje opis kritri pre zaradenie jednotlivch pohladvok do jednotlivch skupn za celom hlasovania Pre kad skupinu veobecn porovnanie prvneho postavenia a miery uspokojenie pohladvok alebo majetkovch prv akcionrov dlnka

    120. Nvrh na povolenie retrukturalizcie Na cely hlasovania sa vytvoria samostatn skupiny veritelov pre zabezpecen a nezabezpecen pohladvky, prpadne aj skupina pre majetkov prva akcionrov dlnka Jednotliv skupiny me predkladatel plnu rozdelit na dalie skupiny s rovnakmi ekonomickmi zujmami Pln schvaluje veritelsk vbor, ak ho neschvli, sprvca bezodkladne poiada sd o vyhlsenie konkurzu Schvalovacia schdza veritelov V kadej skupine samostatne mus schvlit pln nadpolovicn vcina

    121. Nvrh na povolenie retrukturalizcie Zvery schdze potvrdzuje sd Retrukturalizciu dozoruje dozorn sprvca

    122. Oddlenie fyzickej osoby FO sa me po zruen konkurzu domhat na sde zbavenia svojich dlhov Sd oddlenie povol, ak zist, e dlnk pocas konkurznho konania riadne plnil svoje povinnosti S povolenm oddlenia sa stanovuje trojrocn skobn obdobie v ktorom dlnk je povinn vynaloit primeran silie na zskanie zamestnania, alebo zacat podnikat. Skobn obdobie dozoruje sprvca, ktormu dlnk je povinn koncom kadho roku poskytnt penan prostriedky v rozsahu stanovenom sdom

    123. Osobitn ustanovenia Zkon pecificky definuje podmienky pre konkurz financnch intitci Cezhranicn konkurzy Zkon vymedzuje aj pouitie Obcianskeho sdneho poriadku Zkon sa nepouije u dlnkov hospodriacich na polnohospodrskej pde v case od 1.aprla do 30.septembra cinnost m nadobudnt 1.jla 2005

    124. Konkurz a trestn zkonnk 256 b Machincie v svislosti s konkurznm a vyrovnacm konanm Kto ako konkurzn veritel v svislosti s hlasovanm o ntenom vyrovnan alebo ako veritel v svislosti s hlasovanm na vyrovnvacom pojednvan prijme alebo d si slbit majetkov alebo in prospech potresce sa na 6mes. A tri roky alebo penanm trestom Rovnako sa potrest, kto ponkne alebo slbi majetkov prospech

    125. Konkurz a trestn zkonnk Kto ako dlnk,padca ako clen tatutrneho orgnu mar konkurzn konanie tm, e Nespln povinnost uloen mu zkonom o konkurznom konan Uvedie nepravdiv daje v zozname aktv a pasv, potresce sa odnatm slobody na 6 mesiacov a 3 roky Kto mar konkurzn konanie tm, e zataj vec patriacu do konkurznej podstaty, znemon aby sa vec zapsala a odhadla, nevyd vec patriacu do konkurznej podstaty, zadr , sfaluje alebo znic zaznamenan daje o majetku alebo financnch aktivitch

    126. skalia konkurznch procesov v SR Dlh doba medzi podanm nvrhu na konkurz a jeho vyhlsenm Nie plne jasn podmienky pre skmanie podmienok pre vyhlsenie konkurzu Snaha po odrovnan konkurenta prostrednctvom nvrhu na konkurz Dlh priebeh konkurzov Povinnost cakania na uspokojenie veritelov a do doby schvlenia rozvrhu (s vnimkou oddelench veritelov)

    127. Prpadov tdia V roku 1992 zacal mlad stolr podnikat v oblasti vroby nbytku. Podnikanie bolo spen a v krtkej dobe zamestnval 50 zamestnancov V r.1998 zaloil s.r.o. s rovnakm podnikatelskm zmerom. Do tejto spolocnosti previedol vetkch doterajch zamestnancov Na zklade dobrch obchodnch kontaktov rozril svoje podnikatelsk aktivity aj do obchodu s drevom. Vraznm obchodnm partnerom sa stala Bucina Zvolen. Obrat spolocnosti postupne narastal a na 250 mil.Sk V roku 1999 sa mu naskytla prleitost odkpit v okresnom meste objekty bvalho okresnho stavebnho podniku za 15 mil.Sk. Od banky si zobral ver vo vke 30 mil.Sk, ktorho rucenm boli objekty a technolgie, ktor z veru nakpil, vetko v radnom odhade

    128. Prpadov tdia Banka trvala na tom, e zlon prvo si uplatn iba voci ivnostnkovi, ktor v dsledku toho vetok HIM previedol na seba. Podiel obchodu s drevom, v spoluprci s Bucinou Zvolen narastal a dosiahol v roku 2000 150 mil.Sk. Toto drevo exportoval do rznych krajn sveta (Japonsko,Rusko) avak s pomerne nzkou marou. Druhou oblastou podnikania boli dodvky dreva a drevench prrezov pre drobnch ivnostnkov. Celkov objem tohto predaja je stabilizovan na rovni 3 4 mil.Sk mesacne. Predaj nbytku, v niej cenovej kategrii, vzrstol v roku 2000 na 60 mil.Sk. Od tej doby vak v dsledku tvrdej konkurencie najm polskch vrobcov, predaj kles. Najvy obrat dosiahol v roku 2000 250 mil.Sk. V tom case zamestnval 120 zamestnancov.

    129. Prpadov tdia V roku 2001 vypovedala obchodn vztahy Bucina Zvolen a podnik sa dostal do znacnch financnch problmov Banke splca iba roky. Banka vak vid ist zdrav priestor pre podnikanie a upravila mu rokov sadzby na 8% (z pvodnch 16%) a je ochotn rokovat o predlen splatnosti veru, ktor platnost konc v r.2004. Podnikatel od roku 2001 vykazuje stratu a v scasnej dobe m zporn vlastn imanie vo vke 500 tis.Sk Pod tlakom klesajceho predaja prepustil 50 zamestnancov. Pre rok 2003 predpoklad predaj vo vke 65 mil.Sk, pricom od zaciatku roku je v strate. Znacn problm mu rob poiadavka dodvatelov hradit dodvky materilu cash. Je to dsledok toho, e m viac ako 3 mil.Sk zvzkov po lehote splatnosti. Dalie zvzky po lehote splatnosti vznikli neuhradenm platieb do Socilnej poistovne (1 mil.Sk) a zdravotnch poistovn (0,5 mil.Sk)

    130. Prpadov tdia V snahe odvrtit problmy s platobnou neschopnostou zacal podnikanie diverzifikovat na ivnost a s.r.o, cm ovem vznikla velmi netransparentn ekonomick situcia Podnikatel je dobr odbornk na prcu s drevom, m ale nedostatocn znalosti z riadenia ekonomiky a obchodu. Z tohto dvodu zamestnva pomerne dost administratvnych pracovnkov z tejto oblasti (6 ekonomickch a 10 obchodnch z toho 6 v predajniach, ktor m v okresnom meste a Bratislave) Banka na podnikatela vyvja znacn tlak a rozhoduje sa o tom, ci pod nvrh na konkurz, alebo bude vymhat pohladvky sdom a nsledne exekciou, ale je zroven ochotn k diskzii o ozdraven. Podnikatel nevie co m robit. Je to poctiv clovek a nechce pouit znme metdy slovenskho ozdravenia firiem.

    131. Prpadov tdia loha : Ste konzultacn firma ktor poiadala banka o posdenie situcie, prpadne aj pomoc pri retrukturalizcii a ozdraven podniku. Pokial posdite monost ozdravenia, je ochotn spolupodielat sa na financovan projektu. Ako budete postupovat ?

More Related