Základy metodológie vedy I.

1. Základy metodológie vedy I. 2. Typy výskumov v športe. Ex post facto výskum. Experiment a jeho druhy. Prípadová štúdia – kvalitatívny výskum. Metódy zisťovania empirických údajov. Pozorovanie, meranie, exploratívne metódy, historická metóda. Klasifikačné metódy a metódy spracovania empirických údajov, Porovnávacia analýza, vzťahová analýza.

2. Typy výskumu v športe

3. Veľmi často uplatňovaným typom je ex post facto výskum, ktorý definujeme ako výskum, v ktorom sa závisle premenná (napr. športový výkon, výkon v teste, štruktúra pohybovej činnosti a pod.) objavili v minulosti a výskumník ju začína pozorovať až po jej vzniku. Pritom existenciu závisle premennej vysvetľuje pomocou nezávisle premenných, ktoré pozoruje retrospektívne. Takýto výskum preto nazývame aj retrospektívny.

4. V športe sa uplatňuje v štrukturálnych a v štrukturálno–genetických prístupoch. Najčastejšie sa využíva pri hľadaní empirických a matematických modelov štruktúry športového výkonu v jednotlivých disciplínach a v dynamike, resp. vo vývojových zmenách tejto štruktúry. Využíva sa pri skúmaní biomechanickej štruktúry pohybovej činnosti v športe, pri hľadaní závislosti medzi výkonnosťou, jej zmenami a úrovňou alebo štruktúrou pohybového zaťaženia, zmenami somatických a iných znakov športovcov. Uplatňuje sa aj v projektoch zameraných na prierezové a vývinové zmeny motorickej výkonnosti v školskej TV a pod.

5. V retrospektívnom type výskumných projektov hľadáme a obyčajne nachádzame nejaké nezávislé premenné (napríklad úroveň stavov športovca podľa Havlíčka, 1998), ktoré sú logicky prijateľné a vysvetľujú existenciu závisle premennej.

6. Napríklad variabilnosť výkonu v behu na 100 m môžeme vysvetliť do značnej miery variabilnosťou v motorických testoch behu na 20 m s letmým štartom, 20 m z nízkeho štartu, testom v behu na 200 m, desaťskokom a reakčnými schopnosťami. Je to logické, lebo šprintérsky výkon je determinovaný akceleračnou, reakčnou, maximálnou bežeckou rýchlosťou, ale aj vytrvalosťou v rýchlosti a prejavom rýchlostno–silových schopností realizovaných v špecifických koordinačných štruktúrach.

7. Ale vzhľadom na nedostatok kontroly nad ostatnými možnými nezávislými premennými nemôže byť potvrdená dôveryhodnosť hypotetického vzťahu medzi závislou a nezávislými premennými na takej úrovni, ako je to napr. v experimentálnom type výskumu. Všeobecne sa konštatuje, že retrospektívny výskum má mnoho výhod (organizácie, širokoškálové zameranie, krátkosť trvania a pod.), ale nevýhoda je v nedostatočnej kontrole podmienok a možných vplyvov, preto sa považuje z hľadiska dôkazu za menej preukazný ako napr. experimentálny.

8. Model hierarchie štruktúry pohybových schopností (MĚKOTA, 2000)

10. Experimentálny výskum • Často využívaným typom výskumu v športe je experimentálny výskum. Experimentom skúmame javy, procesy športu tak, že cieľavedome vstupujeme do ich výskytu. Experimentátor cieľavedome mení nezávislé premenné a sleduje ich vplyv na závisle premenné.

11. Experiment Experiment je špecifický druh ľudskej empirickej výskumnej činnosti, v ktorom sa skúmaný predmet, problém (proces) realizuje vo svojich základných podmienkach a súčasne, ak je to možné, izoluje od vplyvu druhotných, v danej súvislosti nepodstatných okolností.

12. Vedec vo svojich pokusoch a experimentoch už nielenže cieľavedome, systematicky a plánovito pozoruje a meria objekt, ale ho aj cieľavedome mení prostredníctvom experimentálnych činiteľov. Plánovito zasahuje do skúmaných procesov, aby ich lepšie poznal -presne kontroluje podmienky, za ktorých experiment prebieha, -zisťuje, ktorá z možných podmienok je príčinou pozorovaných zmien pre daný proces.

13. Tým, še človek aktívne zasahuje do skúmaného procesu, stáva sa príčinou jeho zmien (podstatných i nepodstatných) a hlbšie preniká do kauzálnych, príčinno-dôsledkových vzťahov prebiehajúcich v samom objekte.

14. Podľa chrakteru podmienok rozlišujeme experiment -prebiehajúci v prirodzených podmienkach (napríklad vo vesmíre) -experiment laboratórny.

15. Podľa charakteru cieľa poznáme experimenty -heuristické (objavné), -overovacie, -meracie, -demonštratívne.

16. Podľa charakteru stratégie uplatnenej v experimentoch existuje -metóda pokusov a omylov, -experiment zalošený na algoritme, -experiment, v ktorom sa prechádza od znalostí funkcie nejakého systému k analýze jeho štruktúry (metóda čiernej schránky“), -experimenty, v ktorých sa naopak prechádza od známej štruktúry nejakého systému k analýze jeho vlastností a funkcií (metóda otvorenej schránky“) atď.

17. Ako príklad môžeme uviesť vplyv krátkoúsekovej, krátkointervalovej metódy na zmeny športovej výkonnosti u bežcov na stredné a dlhé vzdialenosti. Kontrolu pôsobenia experimentálneho činiteľa zabezpečujeme súbežným porovnávaním experimentálnej a kontrolnej skupiny v čase alebo  tzv. jednoskupinovým experimentom. Pri jednoskupinovom experimente sa aplikujú v čase kontrolné podnety a v rovnako dlhom následnom čase experimentálne podnety.

18. Základnou hypotézou takéhoto výskumu je, že zmeny stavov pod vplyvom experimentálneho činiteľa budú významne odlišné od zmien stavov pod vplyvom kontrolného činiteľa. Môžeme povedať, že experimentom sledujeme vysvetlenie príčinných stavov dvoch alebo viacerých javov, z ktorých sú jedny príčinou a druhé účinkom.

19. Ak sa vrátime k nášmu príkladu, dve skupiny sa líšili v rozvoji aeróbnych schopností v jednom zaťažení. Išlo o zaťaženie na úrovni špeciálneho tempa a vyššie. Potvrdilo sa, že krátkoúsekový, krátkointervalový podnet priniesol významne rozdielne prírastky športovej výkonnosti, pričom všetky ostatné podnety boli rovnaké v oboch skupinách. Preto považujeme túto metódu za účinnejšiu ako iné v minulosti používané metódy na rozvoj aeróbnej vytrvalosti.

20. Porovnanie kriviek SF pri tréningovom zaťažení 50 až 110x50m (odpočinok10s) v troch rôznych mezocykloch

22. Experimentálny výskum v športe využívame v troch základných formách: • P o s t u p n ý jednoskupinový časovo nesúbežný experiment, v ktorom je nasledujúca výskumná situácia: V1 – n (S1 – m ) t0 → kontrolný podnet V1 – n (S1 – m) t1 → experimentálny podnet V1 – n (S1 – m ) t2 V1 – n = výber s n cvičencami (športovcami); S1 – m = meriamem stavov (napr. výkony v motorických testochalebošportový výkon) t1 – t0 = t2 –t1pre hypotézu platí : Sk < Se , resp. ŠVkŠVe

23. b) S ú b e ž n ý napríklad dvojskupinový (môže byť aj viacskupnový) Vk (1 – n) (S1 – m ) t0 → kontrolný podnet Vk (1 – n) (S1 – m) t1 Ve (1 – n) (S1 – m ) t0 → exp. podnet Ve (1 – n) (S1 – m) t1 pričom platí: tk = te pre hypotézu platí: Sk < Se alebo ŠVk  ŠVe

24. c) S k r í ž e n ý - je to kombinácia postupného a súbežného experimentu. Skupina, ktorá bola kontrolná, sa v čase t1 až t2 stane experimentálnou a skupina, ktorá bola experimentálna v čase t0 až t1 sa v čase t1 až t2 stane kontrolnou.

25. Okrem experimentálneho výskumu sa v poslednom období objavujú v športe aj podrobné prípadové štúdie (kazuistika). Chápeme ich ako podrobný opis športovca s podrobnou anamnézou, popisom vývoja výkonnosti, zmenami stavov (vyjadrených pomocou motorických, fyziologických, psychologických, biochemických a iných diagnostických postupov), pod ktoré sa subsumujú zmeny tréningového zaťaženia a hľadajú sa medzi nimi paralely. Hovoríme o tzv. kvalitatívnom výskume.

26. Kazuistické prístupy sa uplatňujú najmä vo výskume a v riadení tréningového procesu a tvoria podklad pre výskumnú hypotézu. Využívajú sa napríklad vo vrcholovom športe, kde športovec predstavuje jedinečný systém s individuálnymi danosťami a individuálnymi adaptačnými zmenami na tréningové zaťaženie.

27. Porovnanie zmien štruktúry pohybovej činnosti v čase v kauzistickom type výskumného projektu vysvetľujeme zmenami tréningového zaťaženia v experimentálnom období. Príklad kazuistickej štúdie

28. Obdobie 1999 Obdobie 2001 Obdobie 2003

29. Vedecké pozorovanie Vedecké pozorovanie je geneticky prvotnou formou empirického skúmania. Nie je pasívnym vnímaním materiálu, ale výsledkom činnosti. Predstavuje určitý štatistický proces, na ktorého vstupe je vzájomné pôsobenie fyzického objektu a nervového pozorovateľa systému spravidla sprostredkované vedeckým prístrojom a na výstupe je konceptualizovaný zmyslovo-konkrétny obraz skúmaného objektu (informácia), zafixovaný v jazyku.

30. Priame pozorovanie sa uskutočxuje v bezprostrednom styku s pozorovaným objektom. -Nepriame pozorovanie œ styk s predmetom pozorovania sa sprostredkúva iným pozorovaným objektom.

31. Vedecké pozorovanie má spravidla charakter systematického zhromažďovania empirického materiálu. Od jednoduchého zmyslového vnímania a bežného pozorovania sa odlišuje svojou organizovanosťou, plánovitosťou a cieľavedomosťou. V širšom zmysle sa termín “vedecké pozorovanie“ používa aj na označenie metódy výskumov, v ktorej je systematické a plánovité pozorovanie základným spôsobom získavania informácií.

32. Pri príprave vedeckého pozorovania prihliadame na: -výber predmetu pozorovania, -jeho osvetlenie, -vzdialenosť medzi pozorovaným objektom a pozorovateľom, -výber prístroja vhodného na pozorovanie daného objektu, -optimálna d“ška pozorovania, ako aj počet jednotlivých pozorovaní (pozorovanie toho istého javu v odlišných podmienkach, opakované pozorovanie javu za daných pod mienok) atd.

33. Objektivizácia pozorovania Pripozorovaníživýchobjektovje niekedydôležité, abypozorovateľzostalnepozorovaný, lebo by moholvyvolaťneprirodzenúreakciupozorovanéhoobjektu. V spoločenskýchvedáchtrebavenovaťosobitnúpozornosťtomu, abysapečaťosobnosti, ktorúpozorovateľvtláčapoznaniu, nedostala do rozporu s objektivitousaméhopozorovaniaatď. tzv. slepé pozorovanie (pozorovateľ nie je podrobne informovaný o príslušnosti pozorovaných skupín)

34. Pozorovanie rozdeľujeme podľa: • rozsahu: tematické, problémove • programu: orientačné (predbežné), základné (štandardizované) • formy: vnútorné (sebapozorovanie), vonkajšie • anonymity: skryté, neskryté • času: nepretržité, prerušované, jednorazové, longitudinálne

35. Spôsoby záznamu pozorovania • protokolovanie: písané slovo, stenografovanie, grafické značenie, symboly, schémy, • tabuľky, chronometráž a pod. • audiozáznam: diktafón a pod. • fotografia, videozáznam • záznam pomocou počítačových a informačných technológií (analýza hry, rýchlosť, dĺžka, zrýchlenie, intervaly odpočinku)

36. Meranie je podobne ako pozorovanie tiež formou empirického skúmania. Má takisto charakter osobitého štatistického procesu, na ktorého vstupe sú neznakové procesy a na výstupe je znak nesúci informáciu o skúmanom predmete. skladá sa z troch základných krokov -operácie počítania -škálovania -merania v užšom (striktnom) zmysle.

37. Počítanie predpokladá existenciu mnošiny diskrétnych objektov a spočíva v určení veľkosti tejto mnošiny, v určení vzájomne jednoznačného vzťahu medzi jej prvkami a číslami, pričom čísla sa určujú v poradí 1, 2, 3, ... n.

38. škálovanie predpokladá existenciu kontinuitne premennej vlastnosti objektu alebo procesu (d“ška, hmotnosť, teplota, časové trvanie, rýchlosť) a spočíva v určitom usporiadaní stavov tohto procesu podľa termínov väčší neš“ (,menší než“) a i. Výsledkom škálovania sú také hodnoty, ktoré nás informujú iba o usporiadaní, o stupni rozvoja určitej kvality, nie však o veľkostiach. Príkladom škálovania je usporiadanie minerálov v tabuľke tvrdosti.

39. Meranie v uššom, striktnom zmysle spočíva v tom, še v určitých metrických výrokoch sa objektom (procesom) pripisujú isté veľkosti. Je tu stanovená štandardná a konštantná jednotka merania, umošxujúca poušiť príslušné meracie prostriedky a prístroje. Príkladom merania v striktnom zmysle je meranie priestorových a časových vzdialeností vesmírnych alebo atómových objektov.

40. Meranie vo vedách o športe, napr. somatometrické meranie, meranie v rámci funkčnej diagnostiky, biochemické, psychomotorické, antropometrické. Rozdeľujeme ich na invazívne a neinvazívne a podľa povahy meraných premenných na manifestačné a latentné.

41. Exploratívne výskumné metódy: skúmame názory, postoje. Výhody: dostupnosť, získanie veľkého množstva údajov od veľa respondentov Nevýhody: výrazná subjektivita, nízka validita a reliabilita Dotazník je výskumný (resp. prieskumný) vývinový a vyhodnocovací nástroj na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo postojoch opytovaných osôb k aktuálnej alebo potenciálnej skutočnosti. Obsahuje určujúce a eliminačné otázky; uzavreté, polouzavreté a otvorené otázky; alternatívne a škálované otázky. Môže byť anonymný alebo neanonymný.

42. Rozhovor (Interwiew): riadený (štandardizovaný), voľný (neštandardizovaný) Projekčné metódy: popis predstavy vlastnej budúcnosti, životných cieľov a pod.

43. Historická metóda: Štúdium dobových dokumentov(knihy, noviny, životopisy...) archeologických nálezov. Štúdium tréningových denníkov, záznamov zo súťaží, ročeniek, historických tabuliek športovej výkonnosti a pod.