1 / 21

KOL CIK ROM CIK

ion
Télécharger la présentation

KOL CIK ROM CIK

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


    1. KOLCIK ROMCIK Obcasnk pre iakov pecilnych tried, ucitelov i rodicov 4/2009

    2. Mil kolci a kolcky, ucitelia i rodicia! Po letnch przdninch sme tu opt oddchnut a pln sily a elnu do novho kolskho roka. To sa prejavilo aj na vaej tvorivosti a ikovnosti, kede ste do tohto csla casopisu KOLCIK ROMCIK prispeli mnostvom novch zaujmavch prspevkov. Tak si ich podme rchlo prezriet. Mgr. E. Filickov, PaedDr. T. Reetrov

    3. MISS RMA 2009

    4. Tajn disciplna: Vystrihovanie koruniek krsy

    5. Vyrobme si obal na zoity Mil iaci, ak aj vy chcete, aby vae zoity vyzerali zvonku pekne acisto, njdite si chvlku apodte si snami vyrobit obal podla vlastnej fantzie. Stac iba trochu chute idobrej nlady aobal sa iste bude pcit vm ikamartom. Na vrobu obalu budeme potrebovat: baliaci papier, pastelky, nonice, pravtko, ...... Obal si vyrobme takto: Na baliaci papier polome zoit. Papier obstrihme okolo obvodu otvorenho zoita vrovnakej vzdialenosti asi tri centimetre. Ak sme u papier obstrihali, vyberieme si ho spod zoita na dalie pravy. Pomocou pravtka aciernej pastelky narysujeme na papier rzne ciary tak, aby nm vznikli velijak tvary. Jednotliv tvary alebo casti, ktor rozdeluj ciary potom vyplnme farebnmi pastelkami. Obal si vak mete vymalovat a ozdobit aj podla vlastnej fantzie. Po dokoncen doterajieho postupu obal obrtime vyzdobenou stranou na stl apolome nan zoit ako na zaciatku, ked sme obal (papier) obstrihvali. Precnievajce strany obalu zohneme zarovno podla okrajov zoita. Najprv ohneme dlhie strany, teda horn adoln, potom kratie strany, lav aprav. Zoit potom vyberieme. Prv aposledn stranu zoita zasunieme do okrajov obalu.

    6. Takto si s radostou vyrbali obaly na svoje iacke kniky iaci 7. pec. triedy.

    7. Ako mete vyuit star noviny..... ...Aj ako vianocn darcek.

    8. 2. MORENIE RULICIEK Rulicky si polome v jednej vrstve na igelit. Cast ruliciek si pridrme rukou a druh polovicu natierame, mierne ich pootocme adonatierame aj biele nenatret casti. Otocme a natrieme aj druh polovicu ruliciek rovnakm spsobom. Prelome na such noviny alebo kartn a nechme vysuit.

    9. 4. DNNAKOKY Dno ndoby, ktor chceme opletat, si obkreslme ceruzkou na kartn a vystrihneme 2 rovnak tvary. Rulicky nalepme na dno vo vzdialenosti 1,5 - 2 cm od seba. Prilome jednu rulicku navye, ktorou potom zacneme opletat (obr.c.1). Nalepme vrchn dno rovnakho tvaru (obr. c. 2). Priloenou rulickou obtocme dno z kartnu popod vetky rulicky, aby kartn nebolo vidiet (obr. c.3).

    10. Co je lska ? Takto otzku sme poloili aj naim iakom druhho stupna pecilnych tried. A co nm odpovedali? Ctajte! Lska je cit medzi dvomi ludmi, ktor je velmi pekn a romantick. Rbert Peta, 9. p. Lska je vetko mon. Naprklad, ked m priatelku a miluje ju. Lska je, ked mm rd svojich rodicov, aj svojich kamartov. Pre lsku me dat ivot. Rastislav Peta, 8. p. Lska je, ked sa niekto zalbi. Naprklad moja kamartka sa zalbila do mjho bratranca a s pekn prik a s tastn, lebo sa lbia. Daniela Kovcov-Petov, 8. p. Lska je, ked dedko maluje babke nechty, lebo sa babka neme zohnt, lebo ju bol chrbt. Luk Cervenk, 6. p. Lska je, ked sa chlapcovi pci dievca, pozve ju na rande a bud jest a rozprvat sa. Jitka Petov, 6. p. Lska je, ked dedo m rd svoju manelku, v noci jej rob caj s medom. Ak babku bol chrbt, dedko jej ho vdy masruje. Petra Petov, 7. p. Ja si myslm, e lska je ndhern. ked sa niekto zalbi, tak je to lska. Barbara Rajzov, 7. p.

    11. Ako zistm, e mm chrpku? prudk nstup ochorenia shorckou, zimnica alebo triaka, casto tak kael, niekedy krabanie vhrdle, ndcha alebo upchan nos, vrazn bolesti celho tela, nava, hnacka, vracanie. Ako sa mm liecit? - odpocinok vposteli, prijmat dostatok tekutn, jest lahk stravu avitamny, dostatocne vetrat, uvat lieky predpsan lekrom.

    12. U 11. rocnk tejto detskej vtvarnej stae pre deti so zdravotnm alebo mentlnym postihnutm vyhlsila Nadcia SPP, Zdruenie korytnacky, Slovensk paralympijsk vbor, Magistrt hlavnho mesta SR Bratislavy a redakcia casopisu Fifk. Pre tento rocnk boli vyhlsen tieto tmy: 1. Vianoce s za dverami 2. ivot v rozprvke 3. Draky v rozprvkovom svete 4. Bratislava - nae hlavn mesto 5. Dinosaury a in zvieratk 6. Maskot na zimn Paralympijsk hry Vancouver 2010 7. Potov znmka.

    14. Bsnicky o zime

    15. Zimn hdanky Ked mrzne, je leskl, hladk ako zo skla. A kto na nu vylezie, zadarmo sa odvezie. Co je to? (akcazlk) 2. Biela perina chladn ako lad, predsa zohrieva polia, hory, sad. Co je to? (anirep vohens) 3. Je to chladn voda, tvrd ako skala, zima nm ju na hry, poteenie dala. Co je to? (dal) 4. Dve doticky na noicky, dolu brehom letm, coe je to za vynlez, uhdnite, deti. Co je to? (eyl) 5. Tucn pnko v bielom rchu s gombkmi na kouchu. Poznaj ho vade, s metlou stoj v sade, nebva mu zima, Kmotrou je mu Meluzna. Co je to? (kailuhens) 6. Dolu brehom letia ako strela, ale iba vtedy, ked je snehu vela. Co je to? (eyl)

    16. Prprava na Vianoce (malovan ctanie) a dostali adventn kalendr. Kad den na nom otvoria okienko a urobia jeden dobr skutok. Chystaj pre , a kamartov. ozdobuje . m nov tepluck . Vetci maj Vianoce velmi radi. a pripravia . a lovia vo vani. Odniekial sa objav , akoby ho niekto vycaroval. Cez noc stromcek skrsnie a zaiaria na nom . Vetci sme tastn, e konecne s tu opt Vianoce.

    17. Zbystrite hlavicky! JE TU STA! Mil iaci druhho stupna pecilnych tried, zapojte sa do stae MALOVAN CTANIE. Tmy: 1. Moje najkrajie Vianoce 2. Mikul 3. Vianocn stromcek 4. Pani Zima 5. Vlastn tma Vo vaich prcach budeme hodnotit predovetkm vau snahu, vtipnost, zaujmavost, originlnost, formt, pravopis, zhodu obrzka a slova. Tvorit ich mete individulne alebo kolektvne, mu byt zhotoven aj v poctacovej podobe. Prce odovzdajte pani ucitelke Mrii Gerntovej do 20.1.2010. Najlepie prce bud odmenen a vyvesen na velkej kolskej chodbe. Ukku malovanho ctania si mete pozriet na predchdzajcej strane.

    18. ADVENT MIKUL Viete, co je to advent? Adventn obdobie sa zacna 4 nedele pred tedrm dnom a prve na tedr den konc. Samotn slovcko advent" znamen v preklade prchod. Symbolizuje zrodenie Jeika. Kad nedela v obdob adventu m svoj pecifick liturgick vznam. Prv nabda na bedlivost, druh je v znamen poknia, tretia sa nesie v znamen radosti. Hoci pre advent je typick fialov farba, prve v tretiu adventn nedelu ju nahrdza veselia ruov. Akoby u tto farba zvestovala a nabdala k oslavm a radosti. tvrt adventn nedela hovor o udalostiach bezprostredne pred narodenm Jeika. V tedr den napoludnie zacnaj Vianoce. Klasickm symbolom adventnho obdobia je adventn veniec. Prprava na prchod Jeia Krista spocva v pokn, sebazapieran a horlivejej zbonosti, preto sa predvianocn obdobie nazva aj malm pstom. Do adventu spad aj Sviatok svtho Mikula, ktor sa svt 6. decembra. Tento jeho zvyk sa pripomna v predvecer jeho sviatku, ked rodicia v jeho mene dvaj detom potajomky darceky. Viete, kto v skutocnosti bol sv. Mikul? Rodicia sv. Mikula boli vzneenho pvodu, no dlho boli bezdetn. Preto sa modlili kPnu Bohu, aby im poehnal dieta. Pn Boh ich prosbu vyslyal anarodil sa im chlapec, ktormu dali meno Mikul. Bolo to asi vroku 270. Mikula rodicia vychovvali kposlunosti, lske, zbonosti atedrosti. Po ich smrti pocas morovej epidmie, rozdal Mikul cel majetok chudobnm. Jeho tedrost vzrstla, ked sa stal biskupom. Asi najznmejm skutkom sv. Mikula bol ten, ked zachrnil tri chudobn dievcat. Nemohli sa vydat, pretoe ich otec nemal peniaze na veno. Sv. Mikul im vtedy dal vnoci tri mece speniazmi, aby sa mlad devy mohli vydat. No pe sa aj oinch skutkoch sv. Mikula naprklad oslobodil nevinnch, na smrt odsdench dstojnkov, od mesta odvrtil hlad. Sv. Mikul bol mimoriadnou osobnostou apreto sa cta k nemu velmi rozrila. Bol patrnom nmornkov, rybrov a prievoznkov. Zomrel okolo roku 345. Jeho telesn pozostatky s uloen vjuhotalianskom meste Bari.

    19. Bsnicky o zime

    20. Vianocn zvyky v rmskych rodinch Vianocn zvyky v rmskych rodinch s podobn naim. Na tedrovecernom stole nechba kapustnica, rezne so altom, zkusky, boblky, ovocie a zelenina. Vianocn stromcek je vyzdoben okrem vianocnch gl aj cukrkmi, sladkostami a ovocm. Zaujmavm zvykom je to, e dospel rozhadzuj pred vecerou mince do ktov izby. lohou det je nazbierat ich co najviac, aby bola ich rodina bohat.

    21. Pozor, pozor ! Sta o najkrajieho, najvcieho a me aj najvtipnejieho snehuliaka! Ak sa budete nudit, postavte si spolu snehuliakov, hoci aj na triednickch hodinch. Nezabudnite si ho odfotit, a pre tch naj... stavitelov pock sladk odmena! Termn: cel zima

    22. PRAJEME VM VESEL VIANOCE A TASTN NOV ROK 2010

More Related