1 / 25

Dubnícke opálové bane

Dubnícke opálové bane. Z dejín ťažby drahého opálu. Základné informácie o opáloch. Opály sú z chemického hľadiska amorfné minerály. Ide o hydratovaný oxid kremičitý – SiO2.nH2O, resp. o gély kyseliny kremičitej obsahujúce vodu.

Télécharger la présentation

Dubnícke opálové bane

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Dubnícke opálové bane Z dejín ťažby drahého opálu

  2. Základné informácie o opáloch • Opály sú z chemického hľadiska amorfné minerály. • Ide o hydratovaný oxid kremičitý – SiO2.nH2O, resp. o gély kyseliny kremičitej obsahujúce vodu. • Formujú sa z ochladených postvulkanických prameňov, kde je voda bohatá na SiO2.

  3. Ďalšie všeobecné informácie • Opály patria do triedy oxidov a hydroxidov • Farba: biela, modrá, žltá, hnedá, červená, fialová; obyčajný opál je čierny, sivý alebo zelený – neopalizuje • Lesk: matný, sklený (priehľadný až nepriehľadný) • Lom: lastúrovitý • Tvrdosť: 5,5 až 6 (podľa Mohsa) • V UV svetle je fluorescentný • Odoláva kyselinám okrem kys. Fluorovodíkovej • Zahrievaním stráca molekuly vody – premena na kremeň • Odrody: drahý opál (harlekýn), ohnivý, mliečny, hyalit, čierny, drevný opál a iné

  4. Vo svete Austrália Mexiko Brazília Honduras Česká Republika Na Slovensku Dubník pri Červenici Herľany Ponická Huta Svätý Anton Krupina Šášovské Podhradie Výskyt opálov

  5. Terminológia • Termín opál pochádza zo staroindického upala (sankrist), čo v preklade znamená drahý kameň • Gemológia – je veda zaoberajúca sa drahými kameňmi. Ide o aplikovanú mineralógiu, ktorá skúma vznik, lokáciu, vlastnosti a technológie spracovania drahokamov a polodrahokamov.

  6. Najstaršie dejiny opálu Opál ako drahokam bol známy už v staroveku, mal veľkú hodnotu a pripisovala sa mu magická sila. O počiatkoch ťažby opálu na území dnešného Slovenska sa nám nezachovali žiadne písomné záznamy. Zmienky o ňom nachádzame v prácach viacerých antických autorov (okolo r. 500 p.n.l.). Vo svojej básni ho spomína grécky básnik Onomakritos, neskôr rímsky filozof Július Solinus vo svojom diele Polyhistor („záhadný kameň 60-tich farieb“). Ešte podrobnejšie o opáli píše Plínius st. v diele Naturalis Historiae Libri XXXVII. Dá sa predpokladať, že veľká časť opálov zo staroveku, najmä z čias Rímskej ríše pochádzala práve z kutísk v oblasti Dubníka.

  7. Plínius st., 55 n.l. o opále píše: „Plochý vzácny kameň, nazývaný opalus, je zo všetkých drahokamov najcennejší, ale dá sa ťažko určiť a popísať. Možno v ňom totiž spoznať rubín, nádherne fialový ametyst i morskú zeleň smaragdu a všetky tieto farby sa v jeho lesku neuveriteľným spôsobom navzájom miešajú.“ Práve magická hra farieb (tzv. opalizácia) bola dôvodom vzniku početných legiend, povestí či rozprávok o tomto drahokame.

  8. Drahý opál

  9. Ohnivý a čierny opál

  10. Variabilita drahých opálov

  11. Geografická charakteristika Ložiská svetoznámeho drahokamu – dubníckeho drahého opálu sa nachádzajú na východnom Slovensku, v severnej časti Slanských vrchov. Samotné banské diela sú situované v širšom okolí osady Dubník, najmä v oblasti Libanky (736 m n. m.), medzi Libankou a Tancoškou, v oblasti Malej Šimonky (865 m n. m.), príp. na iných odľahlejších miestach. Z geologického hľadiska Slanské vrchy predstavujú vulkanické pohorie neogénneho veku (14 až 10 mil. r.), pričom jednotlivé horské celky sú dávno vyhasnuté sopky.

  12. Chronológia ťažby opálu na Dubníku • Najstaršie obdobie do roku 1800 2. Obdobie banských podnikateľov r. 1797 – 1896 3. Erárne obdobie r. 1896 – 1918 4. Záverečné obdobie ťažby v ČSR r. 1918 - 1922

  13. Najstaršie obdobie do r. 1800 Prvá oficiálna písomná zmienka o drahom opáli na našom území pochádza z mája r. 1597, kedy cisár Rudolf II. Vydal povolenie na obhospodarovanie baní na Dubníku pre Alberta Magnusa z Vratislavi. V roku 1603 Rudolf II. vydal reskript adresovaný Štefanovi Kecerovi – majiteľovi pozemkov na ktorých sa bane nachádzali. Požiadal ho podporu a ochranu ťažiarstiev, ktoré tam vtedy ťažili opál. O Dubníckom opáli sa v tom čase (1604-1609) zmieňuje aj Anselmus Boetius de Boodt – osobný lekár a kustód zbierok Rudolfa II. Neobyčajne veľký opál vo svojom cestopise začiatkom 70. rokov 17. st. spomína anglický lekár a prírodovedec Edward Brown, s ktorým sa stretol v cisárskej klenotnici vo Viedni.

  14. V roku 1687, po procese známom ako „Prešovské jatky“, kedy popravili aj dvoch najvýznamnejších členov roku Kecerovcov, skonfiškované majetky, pozemky i opálové bane pripadli eráru. O opálové náleziská sa v polovici 18. st. začal intenzívne zaujímať gróf Jozef Vécsey – predseda Košickej kráľovskej administratívy, ktorý spolu so sekretárom Szuckoviczom začal tzv. všeobecné banské podnikanie. V druhej polovici 18. st. sa ťažba na Dubníku dostala do rúk súkromnej spoločnosti Neumány a Koletsch a následne tam ťažil aj známy viedenský klenotník Jozef Rumpler. Medzníkom v súkromnej ťažbe je prelom r. 1787 a 1788, kedy Dvorská komora vo Viedni poverila Leopolda Antona Ruprechta vypracovaním podrobnej správy o tzv. opálovom pohorí, aby tam mohla začať s ťažbou vo vlastnej réžii. Eráru sa napriek kvalitnej príprave nepodarilo viesť ťažbu efektívne, preto sa v r. 1797 rozhodli vrátiť k pôvodnému prenajímaniu drahoopálového ložiska.

  15. V roku 1771 bol na povrchu, v miestnom potoku nájdený doteraz najväčší známy kus drahého opálu s hmotnosťou 3035 ct (607 g), ktorý pomenovali Harlekýn (Vienna Imperial Opal).

  16. Obdobie banských podnikateľov r. 1797 – 1896 Hneď v r. 1797 sa nájmu ujal už spomínaný klenotník Jozef Rumpler, ktorý dobre poznal riziká ťažby v nálezisku s nepravidelným výskytom opálu, preto preferoval viac-menej náhodné (nesystematické) povrchové vyhľadávanie, ktoré však viedlo k veľkej devastácii porastov i samotnej lokality. Od r. 1809 bol nájomcom Marek Szentiványi, ktorý sa podobne ako jeho predchodca venoval náhodnému vyhľadávaniu. Po vyhodnotení doterajšieho podnikania erárom ako nevhodného, bolo v r. 1817 dobývacie právo vydané Jozefovi Brudernovi, ktorého zmocnencom bol Gabriel Fejérváry. Gabriel Fejérváry, amatérsky geológ a archeológ, povolaním advokát sa následne v rokoch 1830 – 1845 stal priamym nájomcom baní. Práve on začal využívať modernejšie banské technológie a podstatne zefektívnil ťažbu. Dal vypracovať prvé banské mapy pre miestny revír. Položil základy budúcej prosperity pri ťažení drahého opálu. Prvé úradné banské mapy boli vypracované okolo r. 1844 -1845 Moselom.

  17. Na základe dražby sa v rokoch 1845 – 1880 stala nájomcom baní rodina Goldschmidtovcov. Salomon G. – viedenský klenotník a podnikateľ urobil ťažbu ešte efektívnejšou. Po jeho smrti prevzala podnikanie jeho manželka Ema a neskôr syn Adolf Ľudovít. Vtedy získal dubnícky drahý opál absolútny vrchol svojej slávy a bane zažívali nebývalú prosperitu. Za rozvoj baníctva Adolf dokonca dostal šľachtický predikát „Libanka“. V baniach pracovalo do 400 baníkov a banské práce nadobudli svoj najväčší rozsah.

  18. Najintenzívnejšie sa ťažilo na banských poliach Šimonka a najmä Libanka. V b.p. Šimonka boli vyrazené štôlne Goldschmidt, Emília a Šimonka, ale už v r. 1859 boli ložiská na Šimonke považované za vyčerpané a následne uzatvorené. Na banskom poli Libanka boli ďalej rozšírené štôlne Jozef, Ľudovít, Apolónia, Karol a Bučina. Vyrazili sa nové štôlne Fridrich, Paulína a Viliam i šachta Jozef. Rozvíjali sa nové spôsoby ťažby, napr. zostupkovou metódou a pod.

  19. V roku 1880 sa vo výberovom konaní stali nájomcami podžupan Jozef Banó a budapeštianski klenotníci bratia Eggerovci. Banó po šiestich rokoch svoj podiel odpredal, preto sa bane na desať rokov stali opäť rodinným podnikom v rukách Eggerovcov, ktorí na začiatku prevzali 14 „živých“ štôlní. Keďže horné časti ložísk boli zväčša vyčerpané, nevyhnutný bol prechod na hlbinné dobývanie. Stále rastúce náklady na ťažbu, pokles nálezov a konkurencia austrálskych opálov viedli ku kríze.

  20. V tomto období bola postavená aj malá banská železnička v štôlni Viliam a začala sa hĺbiť šachta Fedö. Najntenzívnejšie sa ťažilo v štôlni Viliam a Karol V roku 1889 bolo odkryté doteraz najväčšie známe hniezdo drahého opálu o celkovej váhe viac ako 120 000 ct. Enormné finančné nároky na pokračovanie v ťažbe a insolventnosť Eggerovcov viedli k prevzatiu baní štátom. Tým sa skončila storočná éra banských podnikateľov na Dubníku.

  21. Erárne obdobie r. 1896 – 1918 V tomto období prevzal prevádzku baní erár. Štátne subvencie viedli k opätovnému pozdvihnutiu ťažby, ale zlyhal odbyt vyťaženého opálu čo muselo nutne viesť k stagnácii a akémusi „prežívaniu“. Hoci bane nedosahovali takmer žiadne významnejšie zisky, ostávali naďalej v prevádzke. Dá sa predpokladať, že určitú úlohu tu zohral aj sociálny aspekt, lebo v regióne bol výrazný nedostatok pracovných príležitostí.

  22. Od r.1914 do r. 1918 štát cielene obmedzoval produkciu drahého opálu, lebo prvá svetová vojna narušila svetové trhy a tým aj odbyt opálu. Posledné ťažobné práce boli vykonané práve v r. 1918. Symbolickým koncom tohto obdobia „prežívania“ bol záver prvej svetovej vojny.

  23. Záverečné obdobie r. 1918 - 1922 Po prvej svetovej vojne boli opálové bane v žalostnom stane a štátne orgány dosť dlho otáľali, čo bude s ich osudom. V r. 1918 – 1922 sa neťažilo, realizovala sa len nevyhnutná údržba a zabezpečovanie banských diel. V r. 1922 si bane prenajala francúzska firma Bitter – Belangenay, ktorá ale ešte v tom istom roku nájom vypovedala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na prevádzku.

  24. Na záver Po roku 1922 sa objavilo viacero pokusov o obnovenie ťažby drahého opálu. V rokoch 1936 – 1938 sa o to pokúsilo konzorcium turnovských brusičov a Umeleckej priemyslovej školy v Prahe. Napriek finančnému zabezpečeniu im slovenská autonómna vláda nevydala ťažobné povolenie. V r. 1968 – 1969 sa o obnovenie ťažby pokúsilo združenie austrálskych podnikateľov, ale nestretli sa s kladným ohlasom. V súčasnosti sa o obnovenie pokúša spoločnosť Opálové bane a brusiarne (OBaB, s.r.o.), ktorá získala ťažobné povolenie, ale narazila na odpor spoločností Opálové bane Dubník, a.s. a Nadácie Dubnícke opálové bane, ktoré sa snažia o ochranu lokality ako skanzenu a zimoviska vzácnych netopierov.

  25. P. S. Za pozornosť všetkým zúčastneným ďakuje PhDr. Martin Lipka, PhD. Katedra histórie FF UPJŠ v Košiciach lipkaglobal@gmail.com

More Related