Organizačné formy a metódy výučby

1. Organizačné formy a metódy výučby PhDr. Eva Fülöpová, CSc.

2. Teoretické východiská v pedagogike Humanistická pedagogika - individuálny prístup, partnerský vzťah, tvorivosť, samostatnosť a aktivita, dôvera a spolurozhodovanie, Otvorené vyučovanie - výchova celistvej osobnosti, schopnej slobodného sebarozvoja, kvalitná komunikácia na základe partnerstva, Globálna výchova - celistvosť v procese výchovy a vzdelávania, Tvorivo-humanistická výchova - tvorivý a ľudský prístup k výchove žiaka a potom aj k jeho vzdelávaniu.

3. Modernizáciu školského vyučovania chápeme komplexne, nestačí zmeniť len jeden prvok, je potrebné uskutočniť zmeny v základných prvkoch výchovno-vzdelávacieho procesu (ďalej VVP): • modernizácia cieľov VVP – kľúčové kompetencie, • modernizácia obsahu vzdelávania, • modernizácia foriem a metód vzdelávania, • modernizácia materiálno technickej stránky výučby.

4. V teórii vyučovania rozlišujeme tieto hlavné oblasti: • organizačné formy výučby • metódy vyučovania • didaktické prostriedky.

5. Organizačné formy a metódy vyučovania 1. vzdelávacie metódy vo VVP 2. učebné štýly žiakov a učebné štýly učiteľov 3. učebné stratégie 4. formovanie triednej klímy

6. Kategorizácia a klasifikácia metód výchovno-vzdelávacej činnosti Vzdelávacie metódy systematicky triedime podľa: • zdroja poznania a druhov poznatkov • aktivity a samostatnosti účastníkov • logických postupov • fáz vzdelávacieho procesu • podľa spôsobu interakcie

7. 1. vzdelávacie metódy podľa zdroja poznania a druhu poznatkov členíme na: I. a/ Slovné metódy – monologické (výklad, prednáška, inštruktáž, vysvetľovanie) a dialogické (rozhovor, diskusia, dramatizácia) b/ Písomné – písomné práce, práca s textom II. Demonštračné metódy III. Praktické metódy - nácvik zručností

8. 2. Podľa aktivity, resp. miery samostatnosti učiaceho sa žiaka v procese výučby: Ide o metódy výhradne realizované pedagógom až po metódy autodidaktické, kde je najvyššia miera samostatnosti žiaka: • oznamovacie • problémové • tvorivé napr. Brainstorming a jeho 12 možných variant, Naivné otázky, Záujmoví experti, Myšlienkové mapy, Asociačné učenie, Učenie štruktúrovaním, Učenie vhľadom,

9. 3. Logické postupy • používajú sa metódy logiky – induktívne, deduktívne, analytické, syntetické

10. 4. Podľa fáz vyučovacieho procesu • metódy motivačného charakteru, • fixačného charakteru, • expozičného charakteru, • diagnostické metódy

11. 5. Podľa spôsobu interakcie • metódy frontálne, • skupinové a  • individuálne

12. Motivácia V rámci výchovy a vzdelávania hrá dôležitú úlohu motivácia k učeniu, ktorú podporujú: • vhodné učebné prostredie, • vhodné a primerané učebné pomôcky, • striedanie foriem a metód výučby, • osobnosť učiteľa a učiaceho sa.

13. Hodnotenie Pedagogické zásady pri konkrétnych formách hodnotenia: • Zásada pozitívnosti • Zásada netransparentnosti • Zásada individuálneho prístupu • Zásada novosti Konkrétne formy hodnotenia: • slovné, • znakové, • bodové.

14. 2. učebné štýly žiakov a učebné štýly učiteľov • Učebné štýly žiakov - vizuálne, akustické a motorické • Iné delenie štýlov učenia sažiakov: Imaginatívny štýl,Analytický štýl, Praktický štýl, Dynamický štýl • Žiaci podľa druhov inteligencie

15. Učebné štýly učiteľov 8 typov  nepokojných učiteľov: • Hypermotorický učiteľ • Vnútorne napätý učiteľ • Úzkostlivý, bojazlivý a neistý učiteľ • Agresívny, strach šíriaci učiteľ • Vnútorne neprítomný učiteľ • Nepripravený, nepozorný učiteľ • Učiteľ uprednostňujúci výkon • Preťažený a preťažujúci učiteľ

16. Iné štýly učiteľov: • Učiteľ „úradník“ • Učiteľ „dozorca“ • Učiteľ „tyran“ • Učiteľ „predstierajúci prácu“ • Učiteľ „falošný priateľ“ • Učiteľ „starý chytrák“ • Učiteľ „majster – odborník“ • Učiteľ „priateľ“ • Učiteľ „sprievodca“ • Učiteľ „rodič“ • Učiteľ „dobrý ujo“ alebo „dobrá teta“

17. 3. učebné stratégie 1.Kognitívne učebné stratégie 2. Metakognitívne učebné stratégie 3. Automanagerské stratégie - SQ4R 4. Pamäťové stratégie 5. Kompenzačné stratégie 6. Afektívne učebné stratégie 7. Voľné učebné stratégie 8. Sociálne komunikatívne stratégie 9. Stratégia EUR

18. 4. formovanie triednej klímy Podľa výchovných štýlov rozlišujeme: - autoritatívnu školskú klímu – chladné vzťahy medzi žiakmi a učiteľom, napätá atmosféra, - liberálna školská klíma – nízka osobná angažovanosť učiteľa, nízka miera disciplíny, nedostatočné požiadavky na žiaka v rámci výučby, nezodpovedný postoj žiakov k vlastnému učeniu, - demokratický typ školskej klímy – dobrý vzťah žiakov k učiteľovi, dôvera, primeraná dávka tolerancie, vzájomný rešpekt a objektívne hodnotenie. Ide o vysokú mieru spolupatričnosti medzi žiakmi, podporuje sa ich spolupráca a upevňujú kladné vzájomné vzťahy, eliminovaný je stres aj u žiakov aj u učiteľa.

19. Podľa cieľového zamerania školy rozlišujeme:- školská klíma s výchovno-vzdelávacím cieľovým zameraním- škola s kustodiálnymi cieľovými aspektami Podľa správania sa učiteľov v konflikte so žiakmi rozlišujeme: • konzervatívna školská klíma • progresívna školská klíma

20. Metódy na rozvoj školskej optimálnej a tvorivej klímy Niektoré aktivity, hry alebo cvičenia, pomocou ktorých môžeme vytvoriť v skupine pozitívnu alebo tvorivú klímu: ☺ Pravidlá v skupine ☺ Vytváranie menších skupín ☺ Vzájomné ocenenie

21. Pedagóg ovplyvňuje svojich žiakov, s ktorými pracuje aj bez toho, aby si to uvedomoval. Mladí ľudia sú k opakovaniu svojich vzorov veľmi vnímaví, hoci nie sú vždy schopní rozlišovať vzory pozitívne a negatívne. Učiteľ, pedagóg, vychovávateľ, formuje, rozvíja svoje pedagogické spôsobilosti celý svoj profesionálny život. Vychovávať a vzdelávať môže najprv seba a potom tých, ktorých mu zverila spoločnosť.