1 / 15

Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov

Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov. Sr. Sára Salkaházi 11. mája 1899 27. decembra 1944 „ Aleluja, Hľa tu som Pane, pošli mňa.“. Rodina po predčasnej smrti otca. Charakteristika:

Télécharger la présentation

Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov

  2. Sr. Sára Salkaházi • 11. mája 1899 • 27. decembra 1944 „Aleluja, Hľa tu som Pane, pošli mňa.“

  3. Rodina po predčasnej smrti otca.

  4. Charakteristika: Veselé dievča, výmyselníčka duchaplných žartíkov s pevnou vôľou, chlapčenským temperamentom, rozhodným vystupovaním, s hlbokou sociálnou spiritualitou, vernou avytrvalou povahou. Vzdelanie: Získala učiteľský diplom v Košiciach, kde aj pôsobila ako učiteľka, no kvôli politickým pomerom iba rok. Neskôr pracovala v klobučníctve a zároveň sa stala pravidelnou korešpondentkou rôznych periodík. V roku 1919 získala novinársky preukaz.

  5. Hotel Schalkhaz dnešný hotel Slovan. Miesto, kde bývala a neskôr stretávala s novinármi. Ona sama charakterizovala svoj život novinárky takto: „Samostatnosť, cigarety, kaviareň, túlanie sa svetom s rukami vo vreckách, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba,...“

  6. 1922-23 bola zasnúbená – no zistila, že jej cestou nieje stať sa vidieckou dámou a preto vrátila snubný prsteň. Začala sa viac zamýšľať nad tým, že má život a čo s ním? V jej denníku môžeme čítať: !Čo ak si ma vyvolil pre seba Pán? Prvé slovo už odznelo a ty si ho začula, a predsa si nerozhodná, nepokojná, hľadajúca, trápiaca sa! Alebo je voľačo prečo si neodpovedala,... možno je to zamestnanie, v ktorom nachádzaš toľko radosti, možno niekoľko halierové cigarety, ktorých dym ťa zahaľuje tak nepreniknuteľne“ Boj o povolanie zvádzala 10 rokov Keď čítame jej denník , vnímame ako hlboko bola odhodlaná ísť za láskou. V každej chvíli sa snažila konať s láskou a pre lásku. Ak sa niečo zomlelo, snažila sa urobiť zmenu najprv u seba. Láska mala pre ňu veľkú hodnotu, rovnako ako záchrana duší. „ Náš rozum je potrebné kŕmiť slovom Kristovým – Pravdou. Potravou našej mysle nech je Jeho myšlienka. Nech nás jeho láska učí láske,... . Záchrana duší si vyžaduje mnoho lásky a obetí. Možno si vyžiada aj život.“

  7. 1927 - zoznámila sa so Sociálnymi sestrami a absolvovala nimi usporiadaný kurz o sociálnej práci. 1929 - podala prihlášku do Spoločnosti a nastúpila do noviciátu. 1930 - skladá prvé sľuby jej motto je „Aleluja.“ Neraz ju nechápali a dívali sa na ňu cez objektív jej minulosti. Bola nútená svoju inteligenciu potláčať. O tomto období píše“ Musela som sa prebrodiť cez seba, aby som sa striasla samej seba, aby som v tej pokore poznala samú seba. Na inom mieste píše: „ Iba Kristus vie pochopiť dušu a nik iný. Kriste môj ty vidíš moju dušu tak, ako ju ja nedokážem. Ty, to pravda vieš, že Teba chcem, Teba hľadám! Najskôr som skúšala cez srdcia ľudí smerovať k Bohu. Teraz chcem, aby som sa cez srdce Krista dostala k ľuďom.“

  8. Jej apoštolátom bolo vedenie charity a ubytovne pre núdznych, vyučovanie náboženstva, vedenie obchodu s liturgickými predmetmi, redigovanie novín a vedenie združenia kresťanských žien a dievčat.

  9. Turice 1940 sr. Sára skladá večné sľuby a svojím novým mottom vyjadruje odhodlanie k neustálej zmene a vydaniu života. Hľa, tu som, pošli mňa! Zakladá domy pre pracujúce dievčatá, naďalej organizuje kurzy o sociálnej práci. Jej srdce je pohnuté prenasledovaním židov. Sestry otvárajú domy, aby poskytli bezpečie prenasledovaným židom. Chce byť verná v málom – bojuje v sebe s túžbou po sebarealizácii a dávaní Bohu čosi špeciálneho, no vníma, že Boh chce jej srdce nie výnimočnosť. Takto premieňaná Sr. Sára ide ďalej. Rozhodne sa pre akt obety, v ktorom za prítomnosti svojho duchovného otca a generálnej predstavenej na jeseň 1943, vedome daruje svoj život za sestry, utláčaných a prenasledovaných.

  10. V jej srdci horelo misionárske povolanie • Benediktíni v Brazílii oslovili sestry o pomoc • Sára dostala schválenie a tak odchádza na prípravu do materinského domu v Budapešti • Vojnové roky komplikujú odchod

  11. Miesto zavŕšenia darovania života 27. december 1944 ...jedno z dievčat zradilo, že sr. Sára ukrývala v dome židov; vojaci obkľúčili dom,...Sára prišla až neskôr – mohla sa zachrániť, rozhodla sa zachrániť iných. Vojaci ju zobrali a spolu s ďalšími podozrivými osobami ešte v ten večer vyzlečenú donaha odstrelili do Dunaja. Tesne pred smrťou si podľa očitého svedka pokľakla a prežehnala sa pre ňu tak typicky veľkým krížom. Pán prijal jej obetu života.

  12. Miesto odhalenia pamätníka sr. Sáre na brehu Dunajav Budapešti

  13. Mozaika novodobých mučeníkov v Krakove

  14. ...a skvie sa ďalšia hviezda

More Related