Právo Európskej Únie 3. časť

1. Právo Európskej Únie3. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM

2. Program seminára • Symboly Európskej únie • Hospodárska a menová politika EÚ • Štrukturálna politika EÚ • Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ • Spolupráca v oblasti justície a vnútra

3. SYMBOLY EURÓPSKEJ ÚNIE

8. HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA EÚ

9. Základné ciele hospodárskej politiky • Dosiahnutie stabilných cien (nízka miera inflácie) • Zdravé verejné financie a menové podmienky • Udržateľná hladina platobnej bilancie

10. Menová únia Prezentácia prechod na Euro

11. ŠTRUKTURÁLNA POLITIKA EÚ

12. Štrukturálna politika CIEĽ: zníženie rozdielov v hospodárskom rozvoji a sociálnej vyspelosti medzi najrozvinutejšími a menej rozvinutými členskými štátmi

13. HDP na osobu podľa jednotlivých regiónov

14. Štrukturálna politika Nástroj štrukturálnej politiky: štrukturálne fondy Nariadenie Rady č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde

15. Štrukturálna politika Zásady poskytovania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov: • Doplnkovosť – predpokladá spolufinancovanie zabezpečené prijímateľom podpory • Konzistentnosť – podpora musí byť konzistentná s prioritami a politikami ES

16. Štrukturálna politika Zásady poskytovania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov: • Koordinácia – Komisia a členské štáty zabezpečujú koordináciu medzi pomocou zo štrukturálnych fondov a inými druhmi finančnej podpory. • Legalita – operácie financované zo štrukturálnych fondov musia byť v súlade s ustanoveniami ZES a právnych aktov prijatých na jej základe

17. Štrukturálne fondy v prog.období 1999-2006 • Európsky fond regionálneho rozvoja • Európsky sociálny fond • Finančný nástroj na podporu rybolovu • Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond Kohézny fond – nepatril medzi štrukturálne fondy, bol zameraný na vybudovanie dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti životného prostredia v Španielsku, Grécku, Írsku a Portugalsku

18. Štrukturálna politika Európsky fond regionálneho rozvoja: • účel: podpora znižovania regionálnych rozdielov v rámci ES • Zameriava sa na najviac znevýhodnené regióny, najmä upadajúce priemyselné regióny, geograficky alebo prírodne znevýhodnené oblasti

19. Štrukturálna politika Európsky sociálny fond: 4 kľúčové oblasti: 1. Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov • Zlepšenie prístupu k zamestnanosti a účasti na trhu práce • Posilnenie sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb • Potláčanie diskriminácie Ďalej: podpora znižovania nezamestnanosti, podpora pracovnej mobility, vzdelávacie programy

20. Štrukturálna politika Kohézny fond: Cieľ: dosiahnutie ekonomickej a sociálnej súdržnosti Spoločenstva • Poskytuje finančnú podporu na projekty podporujúce ochranu životného prostredia a na projekty transeurópskych dopravných sietí a infraštruktúry • Prostriedky sú určené najmä členským štátom, v ktorých úroveň HDP na obyvateľa nedosahuje 90% komunitárneho priemeru

21. Predvstupová pomoc Tri základné nástroje predvstupovej pomoci: 1. PHARE (Poland and Hungary Assistance for Restructuring of the Economy) • ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession) • SAPARD (Special Accession Programme for Agriculture and Rural Development)

22. Predvstupová pomoc PHARE: • Najväčší program predvstupovej pomoci pre krajiny strednej Európy • Cieľom bola podpora predvstupového procesu prostredníctvom poskytnutia pomoci pri budovaní inštitúcií a investičnej podpory • Z prostriedkov sa financoval rozvoj regiónov, cezhraničná spolupráca, reštrukturalizácia priemyslu a ochrana životného prostredia

23. Predvstupová pomoc ISPA: • Podpora rozvoja infraštruktúry a ochrany životného prostredia kandidátskych krajín • Pomoc smerujúca do ochrany životného prostredia pomáhala kandidátskym krajinám pri zosúlaďovaní tejto oblasti s kritériami ustanovenými komunitárnym právom životného prostredia

24. Predvstupová pomoc SAPARD: • Súčasť predvstupovej pomoci zameranej na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka • Finančné prostriedky smerovali do diverzifikácie ekonomických činností, podpory infraštruktúry, zalesňovania, obnovy obcí a ochrany kultúrneho dedičstva

25. Etapy regionálnej politiky • O rozpočte a pravidlách ich využívania rozhoduje Rada a Európsky parlament na základe návrhu Komisie. • Komisia navrhuje „strategické usmernenia Spoločenstva v oblasti kohézie“, stanovené v úzkej spolupráci s členskými štátmi. • Počas stálej diskusie s Komisiou a v súlade so strategickými usmerneniami pripraví každý členský štát „národný strategický referenčný rámec“(NSRR). Po prijatí strategických usmernení má každý členský štát päťmesačnú lehotu na odovzdanie svojho NSRR Komisii. Po prijatí NSRR má Komisia tri mesiace na jeho pripomienkovanie a prípadné vyžiadanie ďalších informácií.

26. Etapy regionálnej politiky • Komisia čiastočne schváli NSRR, ako aj každý operačný program (OP). Operačné programy predstavujú priority štátu (a/alebo regiónov) a spôsob, akým bude viesť svoj rozpočet. • Po rozhodnutí Komisie o operačných programoch je úlohou členského štátu a jeho regiónov uplatňovať programy, teda vybrať tisícky projektov, ktoré každoročné vznikajú, kontrolovať ich a hodnotiť. • Komisia prijme rozpočtové záväzky na výdavky, s cieľom umožniť členskému štátu začať s realizáciou programov.

27. Etapy regionálnej politiky 7. Komisia uhradí výdavky potvrdené členským štátom. 8. Komisia sa podieľa na sledovaní každého operačného programu zároveň s členským štátom. 9. Komisia a členské štáty predkladajú strategické správy počas celého programového obdobia 2007 - 2013.

28. Slovensko a regionálna politika • SR prvýkrát čerpala eurofondy v rokoch 2004-2006 • V rokoch 2007-2013 bude môcť SR využiť viac ako 11,3 mld. Eur z fondov EÚ • SR musí predložiť na začiatku tohto obdobia Komisii rámcový programový dokument – Národný strategický referenčný rámec – manuál, ktorý fondy správne naprogramuje a rozplánuje

29. Slovensko a regionálna politika Horizontálne priority NSRR 2007-2013: • Marginalizované rómske komunity – zvýšenie zamestnanosti, vzdelanostnej úrovne a životných podmienok B. Rovnosť príležitostí – predchádzanie rôznym formám diskriminácie C. Trvalo udržateľný rozvoj – zabezpečenie enviromentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu D. Informačná spoločnosť

30. Slovensko a regionálna politika

31. Slovensko a regionálna politika Cieľ Konvergencia: • Pomoc zaostávajúcim regiónom, t.j. dobudovanie stále chýbajúcej základnej infraštruktúry alebo podpora investícií v obchodno-ekonomickej činnosti

32. Slovensko a regionálna politika Cieľ Konkurencieschopnosť a zamestnanosť: • Pomoc zameraná na modernizovanie systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti

38. SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA

39. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika • Ciele prvýkrát vymedzené v Maastrichtskej zmluve (vytvorenie druhého piliera) • Vytvorené predpoklady na to, aby EÚ mohla vstúpiť na medzinárodnú scénu ako globálny aktér, a aby mohla vyjadrovať svoje postoje vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom, dodržiavaniu ľudských práv vo svete a pod. • Zriadená funkcia Vysokého predstaviteľa pre SZBP – Javier Solana Madariaga

40. Tri piliere Európskej únie Európska únia III. Pilier Spolupráca v oblasti justície a vnútra II. Pilier Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika I. pilier ES EURATOM (Európske spoločenstvá)

41. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika CIELE: • Ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov, integrity a nezávislosti EÚ v súlade s princípmi vyjadrenými v Charte OSN • Posilnenie bezpečnosti EÚ • Ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti • Podpora medzinárodnej spolupráce • Rozvoj a upevnenie demokracie a právneho štátu, vrátane rešpektovania ľudských práv a základných hodnôt

42. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika NÁSTROJE: • Diplomatické: využívanie spolupráce diplomatických a konzulárnych misií • Právne: uzatváranie medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami, a prijímanie unilaterálnych právnych aktov

43. Právne nástroje SZBP • Všeobecné usmernenia – prijíma Európska rada, sú záväzným právnym aktom, ktorý obsahuje základné úlohy a ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky • Spoločné stratégie – prijíma Európska rada na odporúčanie Rady v oblastiach, ktoré sú predmetom dôležitých záujmov členských štátov. Rada potom spoločné stratégie implementuje prostredníctvom prijímania spoločných postupov a spoločných postojov

44. Právne nástroje SZBP • Spoločné postoje – prijíma ich Rada, definuje sa nimi stanovisko EÚ ku konkrétnym tematickým otázkam medzinárodných vzťahov. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby ich zahraničná politika bola v súlade so spoločným postojom • Spoločné postupy – prijíma ich Rada vo vzťahu ku konkrétnym situáciám, ktoré si vyžadujú operatívne kroky členských štátov EÚ. Spoločné postupy sú záväzné

45. Právne nástroje SZBP • Rozhodnutia – Rada nimi implementuje spoločné postoje a spoločné postupy. Pre členské štáty sú záväzné • Deklarácie – vyjadrujú sa nimi postoje, požiadavky, alebo očakávania EÚ vo vzťahu k určitej medzinárodnej otázke alebo k tretiemu štátu • Medzinárodné zmluvy – Rada ich môže uzatvárať v mene EÚ s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami.

46. Európska bezpečnostná a obranná politika • V súčasnosti SBOP neposkytuje garancie kolektívnej obrany • Celkovo je SBOP konštruovaná tak, aby bola v súlade s postupmi prijímanými v rámci NATO • Článok 17 zmluvy o EÚ: Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zahŕňa všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie vrátane postupného určovania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť k spoločnej obrane, ak tak rozhodne Európska rada

47. Európska bezpečnostná a obranná politika Petersberské úlohy – úlohy krízového riadenia: • Humanitárne a záchranné úlohy, • Úlohy smerujúce k zachovaniu mieru, • Úlohy bojových jednotiek v rámci krízového riadenia, vrátane úloh smerujúcich k obnoveniu mierového stavu.

48. Európska bezpečnostná a obranná politika • Záväzok poskytnúť národné jednotky sa zakladá na suverénnom rozhodnutí členských štátov • Slovensko vytvára bojovú skupinu s Českou republikou s príspevkom do 300 osôb a bojovú skupinu s Poľskom, Nemeckom, Lotyšskom a Litvou s príspevkom do 250 osôb

49. Európska bezpečnostná a obranná politika Priority SBOP v civilnej oblasti: • Policajná spolupráca (rýchle nasadenie policajných zložiek do krízových oblastí za účelom znovunastolenia poriadku, vzdelávanie, výcvik lokálnych policajných zložiek), • Posilnenie právneho štátu (vzdelávanie sudcov, prokurátorov a príšlušníkov policajných zložiek)

50. Európska bezpečnostná a obranná politika Priority SBOP v civilnej oblasti: c) Verejná správa (poskytnutie odborných tímov na zabezpečenie priebehu volieb, odborná pomoc v oblasti zdaňovania, vzdelávania, logistiky a pod.), d) Civilná ochrana (včasná pomoc pri humanitárnych a záchranných akciách)