Sociálna práca v treťom sektore

1. Sociálna práca v treťom sektore

2. Sociálna práca ako rozporuplná profesia • Prvý rozpor - už v jej začiatkoch sa prihlásila k problematickému normatívnemu prístupu, od ktorého potom rovnako problematicky ustupovala, • - SP v USA - sprostredkovať kultúrne hodnoty životný štýl strednej vrstvy prisťahovalcom, • 20 st.- marxizmus chápe SP ako prípravu robotníkov na prevzatie politickej moci

3. DRUHÝ ROZPOR SP • Vyplýva z nárastu nápomocných služieb v moder.spoločnostiach, ktoré v záujme racionalizácie a efektívnosti robia z jednotlivcov, rodín i spoločenstiev objekt organizovaný, financovaný štátom a skúsenosti ukázali zvýšenú potrebu soc.pracovníkov a nárast financií.

4. TRETÍ ROZPOR SP • Je závislá na občianskom povedomí o tom, čo sú sociálne problémy a ako by sa mali riešiť. • Z tohto povedomia sa odvodzuje sociálna politika a voľba jej nástrojov. • 70-80 roky 20 st.- hranica finančných možností, u nás pád socializmu, demotivujúci vplyv soc.dávok, v USA nárast výdavkov na zdr.starostlivosť.

5. Charakteristika a druhy SP • Cieľ SP –zmena jednania klientov • Pôsobnosť SP – ťažisko v mikrosociálnej úrovni – domáce prostredie • SP v užšom poňatí –priamy, zámerný a pripravený kontakt soc.prac. s klientom za účelom stanovenia soc.diagnózy a uskutočnenia soc.terapie • SP v širšom poňatí poskyt.dávok a služieb,vyprac.posudkov, služby 3 sektoru.

6. Sociálna práca preventívna • Sociálna prevencia znamená predchádzať vzniku nežiadúcich spoločenských situácií včasným odstraňovaním ich príčin. • Soc.prevenciu možno považovať za najvyšší princíp SP. • Súčasný stav – nedostatok finančných prostriedkov na prevenciu a financie sa vynakladajú skôr na riešenie problémov.

7. Sociálna práca kuratívna • Zaoberá sa zmierňovaním, neutralizovaním a odstraňovaním už vzniknutých dôsledkov negatívnych sociálnych javov. • Príliš vysoký počet klientov - malý počet pracovníkov, trestná činnosť, rozvodovosť, • Drogová závislosť, deti v DD

8. Sociálna práca ako umenie jednať s ľuďmi • Soc. pracovník musí vedieť svoje odborné a praktické skúsenosti tvorivo aplikovať, • Vyžaduje to mať prirodzený takt, • Byť citlivý, ľudský, tvorivý, flexibilný, komunikatívny , empatický, musí mať sociálne cítenie a sa prosociálne správať. Napr. pracovník na Úrade práce

9. Metódy SP • Metóda vo všeobecnom význame predstavuje spôsob ako dosiahnuť istý, vopred stanovený cieľ, prostredníctvom plánovitej činnosti. • Metóda SP s jednotlivcom /prípadová/ • Metóda SP so skupinou,/ skupina nez.) • Metóda SP s komunitou

10. Základné etapy metodiky SP sa týkajú všetkých 3 metód • 1.Etapa sociálnej evidencie (oboznámenie sa s problémom klienta) • 2.Etapa diagnostická (identifikácia problému) • 3.Etapa navrhovaní riešení a návrh terapie • 4.Etapa terapie (proces o zmenu jednania) • 5.Etapa overovania výsledkov • 6.Etapa dokumentácie

11. Princípy vzťahu soc.prac.- klient • Individualizácia – uznať klienta ako jedinečnú osobnosť • Uznať klientovi potrebu komunikovať aj vtedy, keď je jeho problém emocionálny • Akceptácia - klienta chápať takého, aký je • Neodsudzujúci postoj ku klientovi • Uznať klientovi robiť vlastné rozhodnutia • Zachovávať dôvernosť informácií

12. Základná charakteristika tretieho sektoru • Tretí sektor pôsobí medzi štátom a podnikateľským prostredím. Nazýva sa aj sektor dobrovoľnícky,(vyzdvihuje podiel dobrovoľníkov), neziskový/cieľom nie je vytváranie zisku) alebo nezávislý./relatívne, pretože je podporovaný štátom i súkromným sektorom) Organizácie sa zvyknú nazývať mimovládne, neziskové, charitatívne, filantropické, humanitárne, dobročinné.

13. Dva základné teoretické prístupy k tretiemu sektoru • Prístup sociálnej ekonomiky (Francúzsko) zahrňuje vzájomne prospešné organizácie, Štrukturálno-operatívny(Saloman-Anhaier) s kritériami inštitucionalizácie, neziskovosti, neštátnosti, samosprávnosti, dobrovoľnosti – jeho výhoda je jednoduchosť a využiteľnosť v rozdielnych podmienkach • spolky,nadácie

14. Cieľ mimovládnych organizácií • Utváranie, rozširovanie a reprodukovanie 3 druhov špecifického spoločenského bohatstva • Kognitívne (koncepty,stratégie a prístupy globálneho charakteru (enviromentálne) • Bohatstvo praktických skúseností, zručností zvládať komplik. životné situácie • Bohatstvo vzorov správania,-solidarita,obetavosť, nezištnosť,svojpomoc

15. Dôvod vzniku tretieho sektoru • V Európe je rozvoj spojený s krízou sociálneho štátu. Ich výhodou je flexibilita, rýchlosť reakcie, ochota podstúpiť a niesť riziko. • Voľný trh, globalizácia si vyžiadali potrebu takej vízie, ktorá by bola spoločná a komplexná pre všetky rozvojové krajiny a zahrnula by kultúrne, sociálne aj územné aspekty

16. Poslanie mimovládnych organizácií • Tretí sektor je a má byť protiváhou, prirodzenou bariérou proti rozpínavosti štátu a dravosti súkromného sektoru. Má byť kritikom, doplnkom aj akousi konkurenciou štátu v oblasti realizácie záujmov občanov a soc. služieb. Angažovaním sa ľudia získavajú skúsenosti so združovaním, poznávajú svoje práva. Tretí sektor vypĺňa medzery do ktorých štát nemôže dosiahnuť.

17. Funkcie mimovládnych organizácií 1.Advokačná funkcia sa chápe ako obhajovanie alebo presadzovanie práv, záujmov a konkrétnych skupín občanov. Na Slovensku patrí medzi najvýznamnejšie. Je vyjadrená ako formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadaviek občanov, prostredníctvom ich aktívnej účasti. 2.Uchovávanie a rozvoj rôznorodosti, plurality.

18. 3.Mienkotvorná funkcia • Mimovládne organizácie rozširujú informácie o alternatívnych pohľadoch na rôzne otázky. • 4. Funkcia pôsobenia v prospech spoločenskej integrácie/ jednotlivci aj skupiny sa začleňujú do spoločenského života a tak sa zmierňuje napätie medzi inak súťažiacimi a zápasiacimi skupinami ľudí, najmä na miestnej úrovni.

19. 5.Funkcia spoločenskej socializácie • Prostredníctvom MO si občania osvojujú demokratické princípy, môžu byť účastníkmi legislatívneho procesu. Na Slovenku je veľmi dôležitá, pretože minulý režim potláčal pocit zodpovednosti občanov za život v obci .Doteraz nízky rozsah právomocí samospráv tento ľahostajný priestor výrazne nezmenil, preto je tu ešte veľký priestor pre MO.

20. 6. Kontrolná funkcia • MO dozerajú na dodržiavanie demokratických pravidiel hry. Spolu s médiami a politickými stranami poskytujú určitú základňu pre obmedzovanie štátnej moci a slúžia ako včasné varovné mechanizmy pred negatívnymi tendenciami. • 7.Servisná funkcia – služby humanitárne, sociálne, vzdelávacie, informačné, právnické.

21. 8.Funkcia sociálnych inovácií • MO ponúkajú overené sociálne inovácie, z ktorých si štát môže vybrať a inštitucionalizovať ich. • 9. Funkcia prevencie a riešenia konfliktov. Táto sa týka hlavne etnických a rasových konfliktov. • 10.Rozmnožovanie spoločenského bohatstva/bohatstvo kognitívne, bohatstvo praktických zručností a bohatstvo prosociálnych druhov správania - solidarita,dobročinnosť)

22. Typológia MO • 1.Subjektové kritérium vychádza zo základného členenia subjektov práva na fyzické a právnické osoby. Právnické osoby sa ďalej členia na združenia osôb(politické strany, cirkvi, občianske združenia) a združenia majetku na nadácie a fondy.

23. 2.Ústavné kritérium • Vychádza z platnej ústavy, ktorá predpokladá konštituovanie určitých typov neziskových organizácií a to • Spolkové, ku ktorým možno priradiť aj nadácie(čl.29 Ústavy SR) • Straníckopolitické (čl.29 Ústavy SR) • Náboženské (čl.24 Ústavy SR) • Odborové(čl.37 Ústavy SR)

24. 3.Zákonné kritérium • Vychádza z aktuálnej právnej normy. tak môžeme členiť MO na tie, ktoré: • Upravuje Občiansky zákonník (záujmové združenia právnických osôb § 20 a nasledujúce) • Upravujú všeobecné zákony • Upravujú osobitné zákony

25. Na základe všeobecných zákonov sú upravené • Občianske združenia, spolky,zväzy,kluby, hnutia(zákon č.83/1990 Zb. o združovaní občanov) • Odborové organizácie (zákon 83/1990 Zb. o združovaní občanov) • Nadácie (zákon č.354/2002 Z. z.) • Politické strany a hnutia (zákon č.424/1991 Zb.) • Náboženské spoločnosti (zákon č.308/1991 Zb.) • Neziskové organizácie (zákon č.213/1997 Z. z) • Neinvestičné fondy (zákon 147/1997 Z. z) • Organizácie s medzinárodným prvkom (zákon č.116/1985 Zb.)

26. Na základe osobitných zákonov sú zriaďované osobitné inštitúcie ako • Výbor OSN pre ľudské práva • Slovenský rozhlas a Slovenská televízia • Slovenský Červený kríž • Protidrogový fond • Profesijné komory • Neprofesijné komory • Poľovnícke a rybárske zruženia

27. 4.Kritérium verejnej prospešnosti • Ich účelom je slúžiť verejnosti alebo jej časti. • Možno ich chápať v praxi ako škálu, kde na jednej strane stoja čisto verejnoprospešné • ( napr. OSN pre ľudské práva) • a na druhej strane vzájomne prospešné • (napr. organizácie pre občanov s nejakým druhom postihnutia) Medzi týmito krajnými pólmi sa vyskytuje spektrum organizácií, pri ktorých dochádza k rôznej kombinácii oboch účelov.

28. 5.Kritérium prevažujúci typ aktivít • Servisné organizácie (poskytujúce služby) Napr. Občianske združenie Nádej deťom poskytuje rómskym aj deťom v hmotnej núdzi servis v oblasti voľnočasových aktivít, vzdelávania, letné tábory. Organizácie zamerané na obhajobu záujmov. Napr. Občianske združenie Návrat pomáha prispievať k vytváraniu tolerantnej občianskej spoločnosti, v ktorej bude systém starostlivosti o opustené deti postavený na rodinných modeloch. (profesionálna rodina)

29. 6. Kritérium podpora a priama realizácia. • Grantové organizácie (ich úlohou je poskytovať finančnú alebo materiálnu podporu pre iné organizácie, skupiny alebo jednotlivcov, ktoré realizujú svoje aktivity. • Organizácie realizujúce programy, ktoré realizujú vlastné programy

30. 7.Kritérium adresát činnosti • Organizácie, ktoré slúžia priamo verejnosti, čiže adresátom sú jednotlivci, skupiny alebo komunity(napr. životné prostredie, zvieratá, pamiatky a pod.) • Organizácie poskytujúce služby iným organizáciám (napr. Centrum vzdelávania neziskových organizácii poskytuje vzdelávacie služby aj iným neziskovým organizáciám, ale aj verejnej správe a pod.)

31. 8.Kritérium samostatnosti • Organizácie, ktoré predstavujú samostatné nezávislé subjekty z hľadiska svojich programov, financovania a rozhodovania. • Organizácie, ktoré vytvárajú strešné organizácie a siete. Napr. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, charitatívna a humanitárna organizácie, ktorá poskytuje svoje služby prostredníctvom krajských stredísk vo viacerých mestách Slovenska.

32. 9.Kritérium formalizovanosti • MO, ktoré prešli formálnym registračným procesom. • MO, ktoré neprešli formálnym, registračným procesom – teda neformálne skupiny bez právnej subjektivity.(napr. rodičia detí na sídlisku sa spoja a spoločnými silami vybudujú detské ihrisko)

33. 10.MO podľa podielu dobrovoľníkov na činnosti organizácie • MO, ktoré fungujú na čisto dobrovoľníckom princípe (dobrovoľnícke organizácie). • MO, ktorých činnosť zabezpečujú predovšetkým zamestnanci a dobrovoľníci sú využívaní iba na niektoré činnosti napr. pôsobia v správnej rade, poradnom výbore a pod.

34. 11.MO podľa činnosti(medzinárodná klasifikácia MO) • 1.kultúra a rekreácia, 2.vzdelávanie a výskum. 3.zdravotná starostlivosť, 4.sociálne služby, 5. životné prostredie, 6. komunitný rozvoj a bývanie, 7.obhajoba práv skupín a jednotlivcov, 8.filantropia a dobročinnosť, 9.medzinárodné organizácie,10. cirkvi a náboženské spoločnosti,11.podnikateľské združenia,odbory,12.ostatné(nezaradené)

35. MO na území Slovenska pred r.1939 • Myšlienka nevládnych, neziskových organizácií nie je u nás novinkou, ktorú sme spolu s Coca-Colou a MsDonaldom exportovali z USA. Naopak zrodili sa v Európe a charakterizujú európsku kultúru. Prvé príklady 13.-17.st. boli lazarety, chudobince, špitály. Spolky –bratstvá, remeselnícke cechy, učené spoločnosti, robotnícke spolky a pod.

36. MO od r.1939-1969 • Obdobie Slovenského štátu 1939-1945 boli rozpustené, alebo sa rozpadli. • Po r.1945 svoju činnosť obnovilo asi 10 000 združení. Mohli existovať iba tie, ktoré povolil režim a to Matica slovenská, Živena, hasičské spolky. ROH, Sokol. Po r.1948 boli všetky začlenené po Národný front . Na základe zák.č.68/1951 sa už nemohlo hovoriť o treťom sektore, pretože stratil svoju základnú charakteristiku –nezávislosť.

37. MO v období r.1969-1989 • I napriek uvoľneniu režimu rozvoj spolkov nebol výrazný. Napriek tomu vznikla Charta 77. • Významné boli tajné aktivity katolíckej charity, • Slovenského zväzu ochrancov prírody a Socialistického zväzu mládeže napr. Strom života.

38. MO po r.1989 • Od r.1989 prešiel tretí sektor významným kvantitatívnym i kvalitatívnym rozvojom. Významným prvkom bolo prijatie zákona o združovaní občanov v marci 1990. V Stupave SAIA zorganizovala po prvýkrát konferenciu českých a slovenských mimovládnych organizácií, bolo zvolené Grémium tretieho sektoru (G3S), časopis NonProfit, Kampaň OK pre spravodlivé voľby, Nadácia otvorenej spoločnosti, a pod. Po.r.1998 Slovensko opustili západné nadácie, čo sa citeľne dotklo 3.sektoru.

39. Platné právne normy upravujúce činnosť neziskových organizácií • občianske združenia (v súčasnosti asi 20 000 t.j. 95% zo všetkých MO. • zákon č.83/1990 v znení neskorších predpisov – občania môžu zakladať spolky, zväzy, kluby na realizáciu svojich záujmov. Zákon nevymedzuje povolené účely, ale vymedzuje činnosti za účelom ktorých sa nemožno združovať. Je právnickou osobou a vzniká registráciou na Ministerstve vnútra.

40. Ako založiť občianske združenie • Návrh na založenie môžu podať najmenej traja občania ( tzv. prípravný výbor) • Prípravný výbor musí predložiť na MV SR + stanovy OZ, návrh na registráciu a správny poplatok vo výške 66 Euro, podpisy členov prípravného výboru.. • Stanovy musia obsahovať názov OZ, sídlo, cieľ činnosti, orgány OZ, zásady hospodárenia a názov OZ, ktorý nesmie byť totožný s názvom právnickej osoby, ktorá už na území SR v tomto smere svoju činnosť vyvíja.

41. Organizácie s medzinárodným prvkom • Ich činnosť sa riadi zákonom č.116/1985 Zb. v znení neskorších predpisov • Ide o medzinárodnú mimovládnu organizáciu alebo organizáciu, ktorá zastupuje slovenské záujmy v medzinárodnej mimovládnej organizácii. • Žiadosť o povolenie činnosti sa predkladá na Ministerstvo vnútra.

42. Záujmové združenia právnických osôb • § 20 f až 20 j zák.č.40/1964 Zb. v Základný právny predpis – Občiansky zákonník znení neskorších predpisov. • Účel združovania – ochrana svojich záujmov • Vznik – registrácia na OÚ 1/ zakladateľská listina 2/ schválenie združenia na členskej schôdzi

43. Nadácie • Zákon o nadáciách č.34/2002 Z. z považuje nadáciu za účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu a to: • Rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, • Ochrana ľudských práv, životného prostredia, prírodných hodnôt, práv detí, rozvoja vedy, vzdelania, telovýchovy a humanitnej pomoci pre postihnutých živelnými pohromami.

44. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby • Zákon č.213/1997 Z. z. v znení zák.č.35/2002 o neziskových organizáciách. Základným pravidlom je, že zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani zamestnancov, ale v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb./humanitárna pomoc, sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, ochrana životného prostredia.

45. Neinvestičný fond • Zákon č.147/1997 Z z. ho definuje ako neziskovú právnickú osobu, ktorá združuje finančné prostriedky na všeobecne prospešný cieľ alebo individuálnu pomoc pre ľudí, ktorí sa ocitli v ohrození života. Zákon zakazuje použiť prostriedky fondu na podnikanie a financovanie činnosti politických strán a hnutí.

46. Politická strana a náboženská spoločnosť • Združovanie v politických stranách a hnutiach upravuje zákon č.424/1991 Zb • Registráciu cirkví a náboženských spoločností upravuje zákon č.192/1992 Zb. K registrácii na Ministerstve kultúry je potrebné priložiť petíciu s aspoň 1000 podpismi.

47. Právna úprava MO má 3 základné úrovne • Ústavnú • Zákonnú • Podzákonnú (niektoré vykonávacie vyhlášky) • Zákonná úroveň má 3 podúrovne • najvšeobecnejšiu,( obsiahnutá v Obč. zák. pri úprave tzv. právnickej osoby) • všeobecnú(právne normy, ktoré upravujú činnosť politických strán a cirkví), • osobitnú (špeciálne zákony, ktoré upravujú činnosť profesijných komôr, SČK, a pod.)

48. Ústavná právna úprava MO • Právo tvoriť spolky zaručovala už Ústava z roku 1920, • Zhromažďovacie, spolčovacie právo taktiež zaručovala Ústava prijatá v r.1939, • Ústava z roku 1948 zaručila spolčovanie iba za určitých podmienok ( ak nenarúša zriadenie a verejný pokoj) • Ústava z roku 1960 združovanie a spolčovanie nedovolila.

49. Ústavný zákon č.23/1991 Zb. t.j. Listina základných práv a slobôd • Právo sa slobodne združovať v spolkoch, • Občania majú právo zakladať politické strany a sa v nich združovať. • Výkon týchto práv možno obmedziť ak je to nutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku a predchádzaniu trestných činov. • Politické strany sú oddelené od štátu.

50. Medzinárodne záväzné dohovory • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z r.1976 • Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd od.r.1992 (k tomuto Dohovoru existuje aj bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý toto ustanovenie spresňuje voči MO) • Na ustanovenia Dohovoru nadviazala aj naša Ústava, ústavný zákon č.460/1992 Zb. .