Joseph Heller

1. Joseph Heller Hlava XXII Bibiána Ondášová, III.B

3. Život J. Hellera • Narodil sa v ruskej židovskej prisťahovaleckej rodine 1.mája 1923 v Brookline, NY • Abraham Lincoln High School • 10 mesiacov pilot bombardér – 60 missí v B-25 (Taliansko, Severná Afrika) • Po demobilizácii sa oženil, začal študovať na New York University, neskôr na Columbia University a chvíľu na Oxforde

4. 1950 – 1952 učiteľ angličtiny na Pennsylvania State University • Times • Do 1975 pracoval na City College v NY ako mimoriadny profesor angličtiny • December 1981 – Gullianov-Barreho syndróm, ochrnul • 1986 - Shirley, s ktorou mal dcéru Eriku a syna Teda, sa s ním rozviedla • oženil s Valeriou - jeho bývalou ošetrovateľkou • 1999 - 76-ročný zomrel na infarkt doma v East Hampton v NY

5. Romány • 1953-1961 – Hlava XXII (Catch 22) • 1974 - Niečo sa stalo (Something Happened) • 1979 – Gold nad zlato (Good As Gold) • 1984 – Boh vie (God Knows) • 1988 – Namaľujte si to (Picture This) • 1995 – Záverečná! (Closing Time) - voľné pokračovania Hlavy XXII • 2000 – Portrét starého umelca (Portrait Of The Artist As An Old Man)

6. Autobiografie • 1986 – Nebolo mi do smiechu (No Laughin Matter) • 1998 – Teraz a vtedy (Now And Then)

7. Divdelné hry • 1967 – Bombardovali sme New Heaven (We bombed in New Heaven)

8. Zákon „Hlava XXII“ • povinnosti vojaka • dá sa interpretovať podľa vôle veliteľa, nie v prospech vojakov • „…všemocná Hlava XXII má v rukách všetky dni a všetky činnosti vojaka…“

9. vojak, ktorý je psychicky na dne natoľko, že vyhlasuje o sebe že je blázon, nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: „Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.“

10. Hlava XXII • satirický, protivojnový román • 42 kapitol • dej - Pianosa, Stredozemné more • rozprávač– 3. os.j.č. • Idea: nezmyselnosť vojny, ironický pohľad dovnútra vojenskej mašinérie • Jazyk : expresívne výrazy, vulgarizmy

11. O diele… • humor, paradox, absurdita, situačná komika • menej lichotivé stránky americkej armády , napr. administratívne omyly a neschopnosť veliteľstva priznať si ich • zámer vyznieva drsne, pre mnohých až neľudsky • názor - vojna je nezmysel • výčitky za protiamerickosť • napádanie za výsmech hrdinstva účastníkov II. sv. vojny

12. Hrdina… • existenciálny strach zo smrti • utkvelé predstavy, že sa ho niekto pokúša zabiť • pud sebazáchovy mu káže opustiť miesto, kde mu hrozí smrť • črty postáv - hyperbolizované, silný reálny základ

13. Hlavná postava • Yossarian – 28 ročný vojak americkej armády - vojnu považoval za hnusnú - silný pud sebazáchovy - pokoruje ho, že o sebe počas vojny nerozhoduje a že je iba v rukách náhody

14. problémy zvládnuť záťaž častých náletov • predstiera bolesť pečene (neskôr aj bláznovstvo), aby mohol byť v nemocnici (sestrička Drucettová)

15. Yossarianove výroky • „Chcú ma zabiť,“ vyhlásil Yossarian pokojne.„Nikto ťa nechce zabiť,“ kričal Clevinger. „Tak prečo na mňa strieľajú?“ namietal Yossarian.„Strieľajú na každého,“ odvetil Clevinger, „Chcú zabiť všetkých.“„A aký je v tom rozdiel?“

16. „Nenávidia ho preto, lebo je Asýrčan. Lenže naňho sú krátki, vysvetľoval Clevingerovi, pretože má v zdravom tele zdravého ducha a silu ako býk. Sú naňho krátki, pretože on je ozajstný Tarzan, koreň mandragory a Bleskový Gordon. Je Vilo Shakespeare. Je Kain, Odysseus a Bludný Holanďan; je Lót v Sodome...“

17. Postavy • Plukovník Cathcart - riadi sa hlavou XII • zvyšuje počet náletov (z 30 na 80) • snažil získať povýšenie od Dreedla • stelesňuje negatívne vlastnosti veliteľa • + Korn - pasca na Yossariana • Harvermeyer - vedúci bombometčík, ktorý vždy zasiahol cieľ • major Major Major - spoločnosť ho odmieta

18. dôstojník Milo - obchodník s armádnymi zásobami • neúspešný letec • čierny trh - profitujú aj dôstojníci • „Ošmeknúť každého, kto sa dá, vôbec nie je hriechom.“

19. Clevinger –„...bol jeden z tých, čo majú plnú hlavu múdrosti a ani zamak rozumu…“ • Aarffy - znásilnil a vyhodil z okna mladé nepríťažlivé dievča – zatkli Yossariana (nemal priepustku) • DoktorDaneeka – sebecký, egocentrický hypochonder • DoktorStubbs – protiklad doc Daneeku

20. HladnýJoe – vycivený, ustavične si obhrýzal nechty, zajakával sa, škriabal sa, potil sa, slintal, poskakoval sem a tam ako pomätený • nebol schopný znášať čakanie na prepúšťací rozkaz • McWatt –„…bol zrejme najväčší blázon z celej letky, pretože bol celkom normálny a predsa sa mu vojna ešte nezhnusila...“

21. KaplánTappman – sympatická postava príliš zakríknutého anabaptistu • stráca vieru • bojí sa  o svoju ženu • Poručík (generál) Scheisskopf -  jediné, čo ho zaujímalo boli vojenské prehliadky • charakterizuje ho meno • brali len ako hlupáka - nakoniec všetkým velí a nariadi pochodovať

22. Nately– chlapec bohatých rodičov • najprv sa mu na Pianose nepáči, ale potom spozná prostitútku, do ktorej sa zaľúbi • ona + kapitán Black

23. Dunbar – má zaujímavé teórie o dĺžke života • najlepší Yossarianov priateľ • KapitánBlack – škodoradostný protivný muž

24. Dej • Yossarian – nemocnica • cenzurovanie listov („Irving Washington“ ) • do izby priviezli Texasana a bieleho muža (takmer nasmrť popálený vojak v obväzoch) kt. nakoniec zomiera • návrat z nemocnice - plukovník zvýši nálety na 50 • vojaci čakajú na rozkazy odvelenia domov

25. nemocničná starostlivosť Gusa a Wesa (38,8) • zisťovanie kto je T. S. Eliot • nálet na Bolognu (odkladal viac ako 6 týždňov) • Yossarian posunul čiaru bombardovania za Bolognu, mal prsty aj v hnačkovej epidémií, priotrávil letku, na odovzdanie medaily za statočnosť prišiel nahý, začal kvílenie na predletovej príprave

26. Lekári vymenili karty na posteliach – iný vojak domov namiesto Yossariana • zvrat v Natelyho ľúbostnom živote (vyslobodí svoju pobehlicu z „práce“ ) • Yossarian si užíva so Zuzanou Ducketovou • McWatt – nízsky let – smrť Kida Sampsona

27. Yossarian - Rím - povedať o Natelym jeho pobehlici - dokaličila ho • Yossarian chce zachrániť jej malú sestru – neúspešne • naturalistické obrazy života v Ríme (chlapec v košieľke, bez topánok, bledý, smutný…) • Aarfy znásilní a vyhodí z okna dievča

28. polícia ide po Yossarianovi • Cathcart - zámienka (úpadok morálky) na zatknutie • Cathcart + Korn – kompromis pre Yossarina (prijal) • Natelyho pobehlica prezlečená za vojaka • v nemocnici ho skoro zabili muži vypočúvajúci kaplána kvôli Irvingovi W.

29. Yossarianove spomienky - čo sa stalo Snowdenovi • Kaplán + Yossarian v nemocnici • Útek

30. Hlavný kontrast je v Yossarianovej túžbe po živote, snahe utiecť z toho pekla a zdanlivej apatii ostatných • Niektorí sú z vojny dokonca šťastný, horia za jej ideály (Clevinger), či ju berú ako povinnosť • Yossarian, blázon, sa teda prejavuje ako jediný normálny človek so zdravým pudom sebazáchovy.

31. Citát • "Vari nemôžete preradiť blázna k pozemnej službe?" • "Ale áno. Práve, že musím. Existuje predpis, podľa ktorého musím preradiť každého, kto je blázon." • "Tak prečo nepreradíte mňa? Ja som predsa blázon. Spýtajte sa Clevingera." • "Clevingera? A kde je Clevinger? Nájdite mi ho a ja sa ho spýtam." • "Tak sa spýtajte, koho chcete. Všetci vám povedia, aký som blázon." • "Oni sú blázni." • "Tak prečo ich nepreradíte?" • "A prečo ma o to nepožiadajú?" • "Pretože sú blázni, to je predsa jasné." • "Pravdaže sú blázni," zopakoval doktor Dneeka. "Veď vám to predsa hovorím, či nie? A predsa by ste nenechali bláznov rozhodovať o tom, či ste blázon, alebo nie, nemám pravdu?"

32. Yossarian sa naňho vážne pozrel a skúsil to z iného konca. "Je Orr blázon?" • "Pravdaže je, " prisvedčil doktor Daneeka. • "Môžete ho preradiť?" • "Pravdaže môžem. Ale najprv ma musí o to požiadať. To je predpis." • "Tak prečo vás o to nepožiada?" • "Pretože je blázon," vysvetľoval doktor Daneeka. "Musí byť blázon, keď doteraz neprestal s bojovými letmi, hoci toľkokrát vyviazol len o vlások. Pravdaže, môžem Orra preradiť. Ale najprv musí o to požiadať." • "To je všetko, čo musí urobiť, aby ho preradili?" • "Všetko. Stačí o to požiadať." • "A potom ho už preradíte?" spýtal sa Yossarian. • "Nie. To nemôžem urobiť." • "Chcete povedať, že je v tom nejaký háčik?" • "Pravdaže je v tom háčik," prisvedčil doktor Daneeka. "Hlava XXII. Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon."

33. Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum. Hlava XXII stanovovala, že starostlivosť o vlastnú bezpečnosť tvárou v tvár bezprostrednému a ozajstnému nebezpečenstvu je prejavom zdravého rozumu. Orr bol blázon a mohli by ho preradiť. Stačilo iba požiadať o to; ale len čo by to urobil, nebol by viac bláznom a musel by si odkrútiť ďalšie nálety. Orr by bol bláznom, keby išiel na ďalšie nálety a bol by normálny, keby  tak neurobil; ale ako normálny by si ich musel odlietať. Ak by lietal ďalej, bol by blázon a potom by už nemusel lietať; lenže ak by to nechcel robiť, bol by normálny, a teda by musel lietať ďalej.

34. Koniec Ďakujem