Obyvateľstvo sveta

1. Obyvateľstvo sveta

2. 1.Vývoj obyvateľstva • počet obyvateľov sa spočiatku zvyšoval pomaly ( cca do r. 5000 p.n.l.) • 1 zmena : neolitická revolúcia – stále osídlenie obrábanie pôdy, chov zvierat, patriarchát ( na Zemi asi 15 -20 mil. obyvateľov ) – rast počtu obyvateľstva • až do 17 st. počet obyvateľov sa zvyšuje opäť pomaly ( na prelome letopočtu – 250 mil. obyvateľov, v r. 1750 – 730 mil. obyvateľov ) • 2 zmena : populačná explózia – prudké zvýšenie počtu obyvateľov ( 18 -20. st. ) • mala 2 fázy : 1.) 18. st. – súvisí s priemyselnou revolúciou, prejavuje sa hl. v európskych krajinách (industrializácia, pokrok v poľnohospodárstve, koloniálna expanzia obohatila európske krajiny o nové plodiny – kukurica, zemiaky, ..., pokrok v medicíne – očkovanie proti infekčným chorobám, znižovanie úmrtnosti, predlžovanie dĺžky života, rozvoj dopravných prostriedkov, zvyšovanie materiálneho blahobytu) • 2.) 19 – 20.st. : populačná explózia sa prejavila postupne aj vo všetkých menej vyspelých krajinách ( predchádzal jej zánik kolónií, vznik nezávislých štátov, využívanie účinných prostriedkov proti nákazlivým chorobám, ...)

3. kým v Európe sa rast počtu obyvateľstva spomalil ( pokles pôrodnosti a úmrtnosti na rozhraní 19 a 20.st. ), v menej vyspelých krajinách tento rast pokračuje a spôsobuje jeden z najväčších globálnych problémov súčasnosti • prognózy : 1. ďalšie rozpory medzi rýchlym rastom obyvateľstva a zdrojmi rozvoja (poľnohospodárska pôda, výroba potravín, voda, energia ) 2. dôsledky na životnom prostredí 3. problémy bytové, so vzdelávaním, zamestnanosťou, zdravotníckou starostlivosťou, ... Počet obyvateľov na našej Zemi je v súčasnosti asi 6,8 mld . Stabilizácia by mala nastať okolo r. 2200, a to na počte 10 – 11 mld. Po stabilizácii sa budú rozvíjať hlavne kvalitatívne znaky obyvateľstva – vzdelanie, úroveň bývania, kultúrna úroveň,... Podľa prognóz prírastok obyvateľstva rozvinutých krajín vzrastie iba o 5%, na rozvojové krajiny pripadne 95 % prírastku – veľká regionálna rozdielnosť.

4. na raste počtu obyvateľov sa okrem prirodzeného prírastku bude podieľať aj predlžovanie strednej dĺžky života ( na začiatku letopočtu : 20 - 40 rokov, v 19.st. : 30 - 40 rokov ) • v menej vyspelých krajinách sa pohybuje okolo 50 – 65 rokov, v rozvinutých 70 - 80 rokov • predpokladá sa vyrovnávanie týchto úrovní koncom 21. st. na 75 – 85 rokov • Slovensko : M – 70 rokov, Ž – 78 rokov • Japonsko : M – 78, Ž – 85 • Island : M – 77. Ž – 82 • Sierra Leone : M – 39, Ž -42

5. 2.Rozmiestnenie obyvateľstva • nerovnomerné: • prejavuje sa to medzi kontinentmi( Eurázia – 75%, Afrika – 11%, J.Amerika – 8%, S.Amerika – 5%, Austrália a Oceánia – 1% ) • vnútri kontinentov • medzi jednotlivými štátmi • v rámci štátu • aj medzi s. a j.pologulou (90% - 10% ), medzi v. a z. pologulou(80% -20%) • ekumena – obyvateľstvom osídlená a hospodársky využívaná časť Zeme – 43% súše • anekumena – neosídlené, nevyužívané oblasti – 19% súše

6. Na rozmiestnenie obyvateľstva vplývajú : 1. prírodné faktory 2. socioekonomické ( spoločenské) faktory - vzdialenosť od pobrežia ( do 50 km žije asi 30% obyv.) - nadmorská výška ( 50% obyv. žije v nížinách) - podnebie ( mierne p. pásmo – 50% ) - výhodná dopravná poloha - poľnohospodárska pôda - nerastné suroviny, ... Priemerná hustota obyvateľstva na Zemi - 49obyv./km2 - nízku hustotu majú oblasti s chladným, suchým, horúcim ale vlhkým podnebím - extrémne vysoké hodnoty majú malé štáty, napr. Monaco-15 000, Gibraltar- 4891, Honkong – 6 210 obyv./km2

7. Hustota obyvateľstva podľa štátov (rok 2006)

8. Hlavné zoskupenia obyvateľstva ( hustota vyššia ako 100 obyv./km2 ) • Východná Ázia • Južná Ázia • Európa • východné pobrežie S. Ameriky V dvoch ázijských zoskupeniach žije skoro polovica ľudstva, obyv. sa sústreďuje v dolinách riek a na pobreží, väčšina žije na vidieku, pracuje v poľnohospodárstve (Čína, India, Japonsko, Bangladéš, Pakistan) Tretie a štvrté zoskupenie sa vyznačuje vysokou urbanizáciou - asi 75% žije v mestách, pracuje v nevýrobnej sfére a v priemysle Menšie oblasti koncentrácie obyvateľstva : údolie Nílu, jv Brazílie, Jáva, jv Austrália, pobrežie Guinejského zálivu, ... Štáty s počtom obyvateľov nad 100 mil. obyvateľov: Čína – 1,4 mld., India – 1,2 mld., USA, Indonézia, Brazília, Pakistan, Bangladéš, Nigéria, Rusko, Japonsko, Mexiko

9. 3. Dynamika obyvateľstva( pohyb) • Socioekonomický pohyb • Prirodzený pohyb • Mechanický pohyb 1.Socioekonomický pohyb – zahŕňa presuny obyvateľstva medzi jednotlivými sociálnymi skupinami ( zmeny v štruktúre obyv. podľa vzdelania, zamestnania, ...) 2.Prirodzený pohyb – charakterizujú ho populačné procesy ( pôrodnosť a úmrtnosť ) 3. Mechanický pohyb – zahŕňa všetky priestorové presuny obyvateľstva

10. 2. Prirodzený pohyb • k populačným procesom patrí :1. pôrodnosť – natalita 2. úmrtnosť – mortalita • pôrodnosť– počet narodených detí v prepočte na 1000 obyvateľov za rok, udáva sa v promile - ‰ • má klesajúcu tendenciu, hodnota – 20 ‰, vyrovnávajú sa rozdiely medzi vyspelými a menej rozvinutými krajinami ( Afrika, L.Amerika, j. a jv. Ázia – 30-50 ‰ ,Európa, S.Amerika, Austrália, Japonsko – menej ako 15 ‰ ) • ovplyvňujú ju napr. : úroveň vzdelania, postavenie ženy v spoločnosti a rodine, životná úroveň, vidiecke – mestské osídlenie, náboženstvo, ... • úmrtnosť– počet zomrelých na 1000 obyvateľov za rok, udáva sa v promile • má tiež klesajúcu tendenciu, hodnota – 8 ‰ , vysoká je na území Afriky, j. a jv. Ázie ( 20-30 ‰ ), Európa – nízka (6-15 ‰ ) • ovplyvňuje ju kultúrna vyspelosť obyvateľstva, vedecký pokrok, životná úroveň, ...

11. prirodzený pohyb obyvateľov – je rozdiel medzi počtom narodených a zomretých, ak je natalita väčšia ako mortalita - prirodzený prírastok ( 12 ‰), ak je to opačne – prirodzený úbytok obyvateľstva • ročne pribudne asi 80 mil. ľudí, prírastky – Afrika, Ázia a L.Amerika – Afganistan, Burkina, Niger, Somálsko, Uganda,...,niektoré štáty v Európe a S. Amerike dosiahli úbytok obyvateľstva ( Luxembursko, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko, Chorvátsko ...) • podľa pôrodnosti a úmrtnosti môžeme štáty rozdeliť do 3 hl. skupín : 1. vysoká p., vysoká ú. = neveľký p.prírastok 2. vysoká p., nízka ú. = najvyšší p. prírastok 3. nízka p., nízka ú. = nízky p. prírastok až úbytok obyvateľstva Vývoj každej populácie prebieha podľa určitých zákonitostí. Spočiatku prebieha rozmnožovanie pomaly, neskôr sa prírastky zväčšujú. V ďalšom vývoji sa rast spomalí a neskôr sa populácia stabilizuje ( fáza mladosti, dospelosti a staroby). Tento vývoj sa označuje ako demografický cyklus.

12. Fázy demografického cyklu

13. 3. Mechanický pohyb • ide o veľké množstvo typov pohybov, kt. sa odlišujú dĺžkou trvania, vzdialenosťou, príčinami, početnosťou skupín, ...Patrí tu : • 1.Migrácia = sťahovanie – obyvateľ mení trvalé bydlisko, tento pohyb spôsobuje zmeny v priestorovom rozmiestnení obyv., emigrácia=odsťahovanie, imigrácia=prisťahovanie, faktory migračných pohybov, reemigrácia • Najviac imigrantov prichádza do USA, Kanady, V.Británie, Španielska, Talianska, Nemecka, Austrálie, Francúzska, najviac emigrantov pochádza z Mexika, Číny, Indie, Filipín, Pakistanu, Indonézie • 2.Dočasná zmena pobytu – obyvateľ zmení bydlisko na určitý čas, trvalé bydlisko sa nemení • 3.Dochádzka do zamestnania a do škôl – pravidelný pohyb po väčšinou rovnakej trase, zúčastňuje sa ho väčší počet obyvateľov • 4.Nepravidelné dočasné pohyby = turbulencia – pohyby za účelom cestovania na dovolenku, služobné cesty, ... • Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom prirodzeného a migračnéhopohybu

14. Typy migrácií

15. 4. Štruktúra obyvateľstva • udáva zloženie obyvateľstva podľa rôznych znakov, hodnotiace znaky sú : 1.biologické – pohlavie, vek, rasa, ... 2.ekonomické – povolanie, zamestnanie, odvetvová štruktúra, ... 3.kultúrne – vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo, ... Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia – vyjadruje sa % podielom Ž a M z celkového počtu obyvateľov ( napr. Slovensko : 51,4%Ž a 48,6% M), alebo počtom Ž pripadajúcich na 1000 M ( popr. opačne). Na Zemi sa rodí viac chlapcov (1,07:1,00), ženy sa však dožívajú vyššieho veku. Prevahu M má jedine Ázia, vyrovnané ukazovatele sú v Afrike, Oceánii a L.Amerike. Na svete je mierna prevaha M – o asi 30 mil. Veková štruktúra obyvateľstva – vyjadruje zastúpenie jednotlivých vekových skupín z celkového počtu obyvateľstva, udáva sa v %, na zobrazenie vekovej a pohlavnej štruktúry sa používa veková pyramída

16. Veková pyramída – Slovensko (r. 2001)

17. Typy vekových pyramíd

18. medzi týmito štyrmi typmi vekových štruktúr je určitý vývojový vzťah, v menej rozvinutých krajinách prevláda mladá populácia – pyramída typu A, v priebehu vývoja sa premieňa na stacionárny typ, neskôr sa mení na typ C – regresívny ( proces starnutia obyvateľstva – prináša problémy, napr. financie pre dôchodkové zabezpečenie, pracovné uplatnenie dôchodcov, požiadavky na ubytovanie, stravovanie, zdravotné zabezpečenie starého obyvateľstva, ...) • Predproduktívny vek : 0-14 rokov – asi 27% , tu prevládajú muži • Produktívny vek : 15 – 64 roční, rovnováha M-Ž, dôležitý z hľadiska ekonomickej činnosti • Poproduktívny vek : nad 65 rokov, prevládajú ženy

19. Rasová štruktúra obyvateľstva • rasa je biologická kategória, sformovala sa v dlhodobom vývoji ľudstva, jednu rasu spája mnoho spoločných znakov, určujúce znaky sú : farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty tváre, farba a tvar vlasov, stavba tela a jeho výška, populačno-genetické znaky • rozlišujeme tri veľké rasy :1. europoidná ( biela )rasa – 43% 2. mongoloidná ( žltá )rasa – 19% 3. ekvatoriálna ( čierna )rasa – 7% • na miestach, kde sa veľké rasy stretajú, vznikli prechodné a zmiešané formy, majú typické znaky pre obe rasy ( mestici, mulati, zambovia ) • všetky rasy sú si rovné - intelektuálne, povahové,....charakteristiky nezávisia od príslušnosti k rase

20. ekvatoriálna rasa mongoloidná rasa europoidná rasa

21. mulati (biela rasa + čierna rasa) mestici(biela rasa + indiánske obyvateľstvo)

22. Jazyková a národnostná štruktúra • národ – spoločenstvo ľudí, kt. má spoločný historický vývoj, jazyk, územie, kultúru, spôsob života – na Zemi je asi 2000 národov ( Číňania, Hindustánci, Američania, Rusi, Bengálci, Japonci ) • národnosť – vyjadruje príslušnosť k určitému národu • najpočetnejším národom bez vlastného štátu sú Kurdi • jazyk spolu s jeho písomným prejavom(literatúrou) sú dôležitým prvkom národa, príbuzné jazyky sa zoskupujú do jazykových rodín, tie sa ďalej členia na jazykové skupiny a podskupiny. Rozlišujeme asi 30 jazykových rodín – indoeurópska (47%obyvateľstva) a čínskotibetská (22% obyv. ), konžsko-kordofánska, semitsko-hamitská • v Európe sú 4 jazykové rodiny : indoeurópska, uralská, altajská, baskická • najpoužívanejšie rodné jazyky sú: čínština,angličtina,ruština,hindština, španielčina,arabčina,bengálčina,portugalčina,japončina,nemčina,fran- cúzština • najpoužívanejším svetovým jazykom je v súčasnosti angličtina

23. Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania • pri hodnotení obyvateľstva podľa úrovne vzdelania sa najčastejšie používajú údaje o najvyššom ukončenom vzdelaní : základné, stredné vysokoškolské ( rôzne štáty majú rozdielne školské systémy ) • podľa odhadov UNESCO je v súčasnosti asi 850-890 mil. osôb analfabetov, z toho sú 2/3 ženy • rozmiestnenie negramotného obyvateľstva je nerovnomerné : asi 75% - Ázia, 15% - Afrika, 6% - L.Amerika

24. Náboženská (religiózna) štruktúra obyvateľstva • s náboženstvom sa spájajú isté kultúrne a spoločenské hodnoty, tradície a niekedy aj politické postoje • svetové náboženstvá sa rozdeľujú na 2 veľké skupiny: monoteistické – s vierou v jedného boha a polyteistické • vzhľadom na priestorové rozšírenie a početnosť obyvateľstva rozhodujúce postavenie majú : kresťanstvo (asi 2 mld. ľudí)- Európa S. a J. Amerika, Austrália, islam (1,8 mld. ľudí)- JZ Ázia, S. a V. Afrika, časti J., str. a JV Ázie, hinduizmus – India, Nepál, Bali, budhizmus – V. Ázia, Zadná India – tieto náboženstvá vyznáva 90% veriacich obyvateľov sveta • ďalšie náboženstvá sú : čínske relígie, judaizmus, ... • ateisti a bez vyznania – asi 800 mil. obyvateľov • Kresťanstvo: rímskokatolícke – 1,1 mld. ľudí – JZ a Str. Európa, Latinská Amerika, Filipíny,...protestantizmus – S Európa, V.Británia, S. Amerika, Austrália,...pravoslávie – V a JV Európa, S Ázia, Zakaukazsko,... • náboženstvo ovplyvňuje správanie, morálku, ovplyvňuje kultúru, populačné procesy, dáva do pohybu veľké počty obyvateľstva, môže byť aj motívom rozporov medzi národmi a často aj vojnových udalostí

25. Vatikán Mekka Jeruzalem Varanasi - Ganga