Právo Európskej únie 4. časť

Právo Európskej únie4. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM

Program seminára • Voľný pohyb tovaru • Voľný pohyb služieb a sloboda podnikania • Voľný pohyb pracovníkov • Voľný pohyb kapitálu

VOĽNÝ POHYB TOVARU

Jednotný európsky trh • Európsky trh – 489 miliónov spotrebiteľov • Princíp jednotného trhu – tovar, s ktorým sa obchoduje na trhu jedného členského štátu Európskej únie môže voľne prechádzať do ostatných členských štátov • Cieľ – zabezpečiť konkurenciu medzi výrobkami z rôznych členských štátov Európskej únie a zabrániť akýmkoľvek opatreniam členských štátov, ktoré obmedzujú objem obchodnej výmeny alebo zvyšujú cenu tovaru

Colná únia • V roku 1958 spustilo 6 zakladajúcich členských štátov dva procesy: • Proces viedol k tomu, aby sa postupne rušili colné platby a kvóty uplatňované vo vzájomnom obchode • V rámci 2. procesu sa začal tvoriť jednotný colný sadzobník, ktorý sa využíval pri dovozoch z tretích krajín • Budovanie colnej únie bolo zavŕšené 1.7.1968, a odvtedy každý nový členský štát prešiel procesom rušenia platieb za prechod tovaru v rámci Spoločenstva

Colná únia • Colná politika je vo výlučnej právomoci ES • Spoločenstvo zastupuje členské štáty aj pri rokovaniach so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a inými medzinárodnými organizáciami • Komisia: • Je zodpovedná za rozvoj colnej politiky vrátane formulovania legislatívnych návrhov • Zabezpečuje koordináciu medzi orgánmi členských štátov • Na úrovni Spoločenstva zbiera a vyhodnocuje informácie získané od podnikateľov

Colná únia • Členské štáty: • Implementujú právne akty prijaté orgánmi Spoločenstva • Sú aktívne pri potláčaní colných deliktov • Zabezpečujú vyberanie cla, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty z dovážaných tovarov • Nesmú prijímať ani opatrenia, ktoré by mali efekt rovnocenný s clom, aby sa tak zabránilo obchádzaniu zákazu vývozných a dovozných ciel

Co-Frutta • ESD posudzoval opatrenie spočívajúce v spotrebnej dani, ktorá sa aplikovala na dovezené i tuzemské banány, čo však v praxi znamenalo, že sa zdaňovali len dovážané banány, pretože v danej krajine sa tento druh ovocia takmer vôbec nepestoval. Túto daň ESD považoval za nepriamu ochranu domácej produkcie s účinkami rovnocennými s clom

Parafiskálne poplatky • Poplatky zaťažujúce domáci aj dovezený tovar rovnakého druhu v rovnakej výške, pričom sú zdrojom príjmu tuzemskej inštitúcie, ktorá z nich financuje opatrenia na podporu výroby a/alebo odbytu tuzemského tovaru • Ak sa zozbierané príjmy z poplatkov použijú pre tuzemských výrobcov tak, že získaná výhoda plne pokryje hodnotu zaplateného poplatku, poplatok sa bude považovať za poplatok s rovnocenným účinkom ako clo

Colná únia • Články 23-25 ZES zakazujúce clá a poplatky s rovnocenným účinkom majú priamy účinok • V prípade zaplatenia protiprávnych ciel a im rovnocenných poplatkov sa možno domáhať ich vrátenia • Ak podnikateľ clo alebo rovnocenný poplatok zakomponuje do ceny tovaru, a tým prenesie bremeno na kupujúceho alebo spotrebiteľa, nemôže sa úspešne domáhať zaplatených súm

Colná únia • Vnútorná zložka colnej únie: zahŕňa obchodnú výmenu tovarov v rámci vnútorného trhu ES • Vonkajšia zložka colnej únie: pre jednotlivé tretie krajiny sú určené pevné sadzby ciel a iných poplatkov spojených s prechodom tovaru cez hranicu Európskej únie

Kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu • Článok 28 a 29 ZES – zakazujú kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu medzi členskými štátmi, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom • Tovar: výrobky, ktoré majú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, a ktoré môžu byť predmetom obchodných transakcií (aj elektrická energia, umelecké predmety, odpad a použité oleje, počítačové programy a nosiče informácií)

Opatrenia s rovnocenným účinkom • Rozdielne aplikovateľné opatrenia opatrenia výhradne zamerané na dovážané výrobky, ktoré spôsobujú otvorenú diskrimináciu (napr. dovozné povolenie, podmienenie dovozu zložením zábezpeky)

Opatrenia s rovnocenným účinkom • Nerozdielne aplikovateľné opatrenia • Opatrenia, ktoré sa síce vzťahujú na domáce ako aj dovážané výrobky, ale v praxi majú reštriktívne účinky na dovozy (napr. údaj o pôvode, požiadavka, aby mal dovozca v členskom štáte zastúpenie) • Opatrenia, ktoré sa síce vzťahujú rovnako na domáce aj dovezené výrobky, ale sú neúmerné sledovanému cieľu (ochrane spotrebiteľa, ochrane zdravia a pod.) a porušujú tým princíp proporcionality

Dassonville • Prípad sa týkal francúzskych obchodníkov so škótskou whisky, ktorí boli v Belgicku stíhaní za trestný čin uvádzania vadných výrobkov na trh • Tovary neboli opatrené belgickými dokladmi osvedčujúcimi právo na ich distribúciu • ESD judikoval, že všetky obchodnoprávne predpisy prijaté členskými štátmi, ktoré priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne bránia obchodu medzi členskými štátmi, sa považujú za opatrenia majúce rovnocenný účinok ako kvantitatívne obmedzenia

Cassis de Dijon • Zásada vzájomného uznávania legislatívy: akémukoľvek tovaru vyrobenému a obchodovanému v súlade s právom v jednom členskom štáte musí byť v zásade umožnený prístup aj na trh iného členského štátu • Skutkový stav: Nemeckej spoločnosti nebolo dovolené doviesť do Nemecka francúzsky likér Cassis de Dijon obsahujúci 15-20% alkoholu, pretože nemecká legislatíva nedovoľovala distribúciu likérov s obsahom alkoholu menším ako 32 percent

Cassis de Dijon • Z odôvodnenia: jednostranné požiadavky ustanovené predpismi členských štátov, určujúce minimálny obsah alkoholu na účely predaja alkoholických nápojov, sú prekážkou obchodu, ktorá je nezlúčiteľná s čl. 28 ZES. Neexistuje preto oprávnený dôvod na to, aby alkoholické nápoje, za predpokladu, že boli v súlade s právom vyrobené a obchodované v jednom členskom štáte, nemohli byť pripustené na trh iného členského štátu.

Keck • ESD riešil otázku, či národné ustanovenie zákazu predaja so stratou (predaj za nižšiu cenu ako výrobné náklady alebo náklady obstarania tovaru) možno považovať za opatrenia rovnocenné s kvantitatívnymi obmedzeniami • ESD vyslovil stanovisko, že cieľom národnej legislatívy, ktorá zakazuje predaj so stratou, nie je regulácia obchodu medzi štátmi. Takáto legislatíva môže obmedziť množstvo predávaného tovaru a v rámci toho aj tovaru z iných členských štátov

Keck • ESD rozdelil vnútroštátne opatrenia obmedzujúce dovozy do dvoch kategórií: a) opatrenia týkajúce sa vlastností výrobkov (napr. označenie, tvar, veľkosť, hmotnosť, etikety, balenie) – nezlúčiteľné s čl. 28 ZES b) opatrenia týkajúce sa spôsobu predaja(napr. obmedzenia týkajúce sa reklamy a marketingu, času predaja, cenových kontrol, kvalifikácie predávajúceho a pod.) – nezákonné len tie opatrenia, ktorých účinkom je rozdielne postavenie domácich a dovážaných výrobkov

Prípustné obmedzenia • Obmedzenia sú prípustné, ak sú odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v článku 30 ZES: a) verejná morálka b) verejný poriadok a bezpečnosť c) ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín d) ochrana národného bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou e) ochrana priemyselného alebo obchodného vlastníctva

Tri základné otázky: • Predstavuje vnútroštátne opatrenie prekážku v obchode s tovarmi medzi členskými štátmi? V prípade, že nie, pôjde o opatrenie, ktoré nemá komunitárnu dimenziu a preto patrí do kompetencie členského štátu. Ak je však odpoveď áno, nastupuje druhá otázka:

Tri základné otázky: 2. Možno vnútroštátne opatrenie odôvodniť na základe jedného z dôvodov uvedených v čl. 30 ZES alebo na základe nevyhnutných požiadaviek definovaných ESD? V prípade zápornej odpovede, je opatrenie v rozpore s komunitárnym právom. V prípade kladnej odpovede, si položíme poslednú otázku:

Tri základné otázky: 3. Je posudzované opatrenie nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa a tento cieľ nemožno dosiahnuť menej reštriktívnymi opatreniami? V prípade kladnej odpovede, je vnútroštátne opatrenie v súlade s komunitárnym právom. V opačnom prípade pôjde o opatrenie, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom, keďže členský štát jeho prijatím porušil princíp proporcionality.

Právne prostriedky nápravy Všeobecný podnet na Komisiu • Osoby, ktoré sa domnievajú, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s ustanoveniami o voľnom pohybe tovaru, sa môžu obrátiť s písomným podnetom na Komisiu • Ak Komisia po preskúmaní okolností dospeje k záveru, že napadnuté opatrenie členského štátu je v rozpore s komunitárnym právom, môže členský štát vyzvať na odstránenie protiprávneho stavu • Ak členský štát v ustanovenej lehote nezosúladí svoj právny poriadok s komunitárnym právom, Komisia sa môže obrátiť na ESD so žalobou

Právne prostriedky nápravy Podnet na zrýchlené konanie • Na základe nariadenia č. 2679/98 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi • Aplikuje sa na prípady, kedy členský štát v rozpore s čl. 28 a 30 ZES svojím konaním alebo nečinnosťou spôsobuje vážne obmedzenia voľného pohybu tovaru, čím podnikateľom vznikajú výrazné škody • Komisia je povinná vydať rozhodnutie adresované členskému štátu, ktorým ho zaviaže odstrániť prekážky • Ak členský štát po opakovanej výzve nesplní v určenej lehote povinnosti uložené v rozhodnutí, Komisia môže proti nemu iniciovať konanie pred ESD

Právne prostriedky nápravy SOLVIT • Online sieť na mimosúdne riešenie problémov, v rámci ktorej členské štáty spolupracujú na riešení praktických problémov, ktoré vznikajú pri nesprávnom uplatňovaní pravidiel vnútorného trhu orgánmi štátnej správy • Centrá SOLVIT sú súčasťou vnútroštátnej verejnej správy – v SR pôsobí pri Úrade vlády SR • Po predložení prípadu fyzickou alebo právnickou osobou SOLVIT preskúma všetky podrobnosti sťažnosti, a zaradí prípad do online databázy • Lehota na nájdenie riešenia problému je 10 týždňov

Harmonizácia legislatívy Základné nástroje na zabezpečenie voľného pohybu tovarov v rámci územia členských štátov EÚ: • Technická harmonizácia legislatívy • Zásada vzájomného uznávania legálne predávaných tovarov • Mechanizmy na zamedzenie vzniku nových obchodných prekážok

Technická harmonizácia • Proces zjednocovania technických právnych predpisov, technických noriem a postupov pre posudzovanie zhody vlastností výrobkov • Cieľom je odstrániť a zamedziť vzniku regulačných obchodných prekážok zbližovaním vnútroštátnej technickej legislatívy • Musí zároveň garantovať vysoký stupeň ochrany zdravia, bezpečnosti a životného prostredia

VOĽNÝ POHYB SLUŽIEB A SLOBODA PODNIKANIA

Voľný pohyb služieb • Sektor služieb vytvára 75 % pracovných miest v EÚ a podieľa sa 2/3 na hrubom domácom produkte EÚ • Služby: priemyselné, obchodné, remeselné a profesijné • Službou môže byť podľa judikatúry ESD aj výkony profesionálnych športovcov, prostitúcia alebo vykonanie umelého prerušenia tehotenstva • Ustanovenia o voľnom pohybe služieb sa použije na nehmotné plnenia alebo výkony, ktoré nepodliehajú pravidlám upravujúcim ostatné tri základné slobody spoločného trhu

Voľný pohyb služieb Článok 49 ZES: • Výslovne zakazuje obmedzenia voľného pohybu služieb v rámci Spoločenstva vo vzťahu k osobám, ktoré majú prevádzku v inom členskom štáte ako príjemca služby

Voľný pohyb služieb • Ustanovenia ZES o voľnom pohybe služieb sa neuplatnia v prípade, ak sa všetky komponenty danej ekonomickej činnosti realizujú v jednom členskom štáte, teda ak nedochádza k cezhraničnému (komunitárnemu) efektu • Podmienka na požívanie tejto slobody – poskytovateľ služieb musí mať zriadenú trvalú prevádzku v niektorom z členských štátov ES

Voľný pohyb služieb Tri situácie s cezhraničným (komunitárnym) efektom: a) Aktívna sloboda služieb – poskytovateľ služby alebo ním poverená osoba sa zdržuje na území štátu príjemcu služby s cieľom poskytnúť službu. Pri službe ide o prechodný charakter poskytovania služby – popri časovom faktore je potrebné skúmať aj ekonomickú povahu danej činnosti a úmysel podnikateľa zotrvať na trhu hosťujúceho členského štátu.

Voľný pohyb služieb Tri situácie s cezhraničným (komunitárnym) efektom: • Pasívna sloboda služieb – príjemca služby sa zdržuje v štáte poskytovateľa služby - zásada voľného pohybu služieb chráni aj práva prijímateľa služby (turisti, pacienti, obchodní cestujúci a pod.) c) Virtuálny pohyb služieb – ak hranice členských štátov prekročí len služba (poistenie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte ako poisťovňa a poistiteľ)

Prípustné obmedzenia voľného pohybu služieb • Členský štát môže voľný pohyb služieb obmedziť vtedy, ak na to existujú prevažujúce dôvody verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany zdravia a verejného záujmu • Verejný záujem: ochrana duševného vlastníctva, ochrana zamestnancov, ochrana spotrebiteľa, zabránenie podvodom, prevencia nekalej súťaže a pod. • Princíp materiálnej diskriminácie: smeruje proti legislatíve členského štátu, ktorá sa síce na prvý pohľad uplatňuje rovnako na domáce, ako aj dovážané služby, ale v skutočnosti poskytovanie služieb z iného členského štátu znevýhodňuje

Prípustné obmedzenia voľného pohybu služieb Náležitosti legálneho obmedzenia voľného pohybu služieb: • Verejný záujem musí byť legitímny a nesmie byť v rozpore s cieľmi Spoločenstva, • Právne normy zakotvujúce obmedzenie sa musia aplikovať rovnako na osoby, ktoré majú prevádzku v danom členskom štáte • Obmedzenie musí uspokojiť kritérium proporcionality, čiže musí byť adekvátne cieľu, ktorý sleduje a tento cieľ nemožno dosiahnuť inými, menej reštriktívnymi prostriedkami

Voľný pohyb služieb • Sekundárne oprávnenie slobody služieb: právo poskytovateľa služieb cestovať do iného členského štátu s úmyslom poskytovať služby, ako aj oprávnenie na pohyb a pobyt v tomto členskom štáte • Smernica č. 2004/38/ES o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov • Vzťahuje sa na osoby v pracovnom pomere a samostatne zárobkovo činné osoby z jedného členského štátu, ktorí cestujú do druhého členského štátu s cieľom pracovať, poskytovať alebo prijímať služby

Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb • Smernica č. 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb • Uplatňuje sa právny poriadok štátu, v ktorom sa služba vykonáva • Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby vysielajúci podnik v súlade s právnym poriadkom hosťujúceho štátu zaručil vyslaným pracovníkom pracovné podmienky týkajúce sa pracovného času, minimálnej dĺžky dovolenky, minimálnych mzdových taríf, podmienok ochrany zdravia a pod.

Poskytovanie právnych služieb • Každý členský štát je povinný na svojom území umožniť poskytovanie právnych služieb právnikom z iných členských štátov, pokiaľ povaha takýchto služieb nemá trvalý charakter • V prípade trvalého charakteru služieb sa musí zaregistrovať na príslušnom orgáne tohto členského štátu (spravidla advokátska komora) • Pri činnosti musia používať titul svojho domovského členského štátu

Sloboda podnikania • Od služieb sa podnikanie odlišuje tým, že sa nevzťahuje na aktivity dočasnej povahy, ale na zariadenia, ktoré sú určené na dlhodobú činnosť sledujúcu hospodársky účel • Komunitárne právo umožňuje: • Primárne usadzovanie: založenie obchodnej spoločnosti alebo začatie podnikateľskej činnosti • Sekundárne usadzovanie: zakladanie dcérskych spoločností, pobočiek a organizačných zložiek, vytváranie nesamostatných súčastí podnikov ako sú sklady

Sloboda podnikania Komunitárne právo garantuje slobodu podnikania: a) Právnickým osobám, ktoré boli založené za účelom podnikania podľa práva niektorého z členských štátov a majú sídlo v rámci ES • Občanom EÚ, ktorí majú záujem začať alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť v rámci EÚ • Adresátmi zákazu vytvárať prekážky slobode podnikania sú členské štáty, vrátane obcí, vyšších územných celkov, verejnoprávnych inštitúcií

Sloboda podnikania Hlavné legislatívne úlohy Spoločenstva: • Vydávať smernice o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení o skúškach a iných dokladov o kvalifikácii; • Koordinovať právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú začatia a výkonu samostatnej profesijnej činnosti; • Harmonizovať právo obchodných spoločností

Prípustné obmedzenia slobody podnikania • Činnosti spojené s výkonom verejnej moci (napr. notári, exekútori, lesná a rybárska stráž, niektoré činnosti veterinárov a pod.) • Obmedzenie z dôvodu verejného poriadku, bezpečnosti alebo ochrany verejného zdravia; • Dôležité požiadavky verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, kultúrneho a historického dedičstva a pod.)

VOĽNÝ POHYB PRACOVNÍKOV

Voľný pohyb pracovníkov • Jedno z práv, ktoré vyplýva z občianstva Európskej únie • Jeden zo základných nástrojov vnútorného trhu • Predpokladom na jeho uplatnenie je zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti • Voľný pohyb pracovníkov nie je ešte v EÚ v plnom rozsahu zabezpečený, najmä vzhľadom na: • Existujúce právne, administratívne a faktické prekážky • Uplatnenie prechodných období vo vzťahu k novým členským štátom

Právny základ • Právny základ – články 39 až 42 ZES • Čl. 39 ods. 1 ZES zaručuje právo na voľný pohyb pracovníkov = zákaz adresovaný členským štátom obmedzovať vstup a pobyt štátnych príslušníkov iných štátov na svojom území • Vzťahuje sa len na situácie s cezhraničným elementom (napr. ak sa miesto výkonu práce nachádza v inom členskom štáte, ako je sídlo zamestnávateľa alebo bydlisko zamestnanca)

Právny rámec • Nosným právnym rámcom je nariadenie Rady č. 1612/68 o voľnom pohybe pracovníkov v rámci Spoločenstva – bližšie rozvádza a špecifikuje jednotlivé primárne a sekundárne oprávnenia pracovníkov a ich rodinných príslušníkov

Obsah Rada môže vydávať smernice a nariadenia, ktorými sa naplní konkrétny obsah slobody voľného pohybu pracovníkov prostredníctvom: • Spolupráce medzi národnými úradmi práce členských štátov, • Zrušenia všetkých administratívnych konaní, opatrení a kvalifikačných lehôt, ktoré predstavujú prekážku liberalizácie voľného pohybu pracovníkov; • Mechanizmov, ktoré uľahčujú fungovanie trhu práce (dosiahnutie rovnováhy na strane dopytu a ponuky na trhu práce)

Obsah • Základným obsahom slobody voľného pohybu pracovníkov je zákaz akejkoľvek diskriminácie pracovníkov založenej na štátnej príslušnosti • Komunitárne právo zakazuje otvorenú aj skrytú formu diskriminácie • Diskriminovať na základe štátnej príslušnosti nemožno v zamestnávaní, odmeňovaní, ani vo vzťahu k iným pracovným podmienkam • Platí národný režim – migrujúci pracovníci z iných členských štátov majú rovnaké postavenie ako tuzemskí pracovníci

Obsah Sekundárne oprávnenia: • Právo na voľný pohyb • Právo na pobyt v rámci ES za účelom zamestnania, • Právo na vstup a pobyt na území členského štátu za účelom aktívneho hľadania zamestnania • Právo zotrvať na území členského štátu po skončení zamestnania

Právo Európskej únie 4. časť