Download
1 / 112
E N D
1. Socilna pedagogika I sylabus k prednkam letn semester 2005 /06
(2.roc. kombinovan studium)
2. Vznik arozvoj socilnej pedagogiky
Vvoj socilnych nzorov a teri
letn semester 2005 /06
(2.roc. kombinovan studium)
3.
Zcoho vychdzame? Zpojmov anzorov, teri? Co bolo na pociatku? Ak je zmysel ivota? Ako by sme mali it?
4. Zchaosu ksystmu
5. nzor cirkvi - duchovn pohlad
na pociatku bolo slovo ato slovo bolo od Boha ato slovo bolo BOH
6. nzor vedy vedeck pohlad
na pociatku bol Big Ben ansledne na to evolcia : ...... - prvotnopospoln spolocnost - ........
7. Syntzou vytvorme celostn model:
evolcie ludstva (dejiny ludstva)
nzorov na ivot afungovanie sveta a spolocnosti (filozofia, prvo),
na chpanie fungovania prrody ako systmu (prrodn vedy)
na fungovanie apremeny vchovy (pedagogika)
na fungovanie spolocnosti (sociolgia socilna prca).
8. Socilne myslenie Prciny vzniku odpoved na otzky: Proc? Kdy?
Rieenia - odpoved na otzky: Jak?
9.
Mtus alebo od mylienky ku konceptuterii
10. Prvotnopospoln spolocnost komplex vestrannosti, monosti anevyhnutnosti
malby akresby vytvrali symboly (prvotn predstava ofungovan sveta)
symbol bol zaciatkom mtov (boh svetla, tmy apod.)
nebesk entity dostvali dary aboli im obetovan zvierat apod.
12. Star Orient trkovit koncepcie amylienky presahujce rmec nboenskch doktrn, povier,
kastovnctva vznikl na zklade zoveobecnenia ivotnch situci prejavujce sa ako prslovia anvody ucencov,
celostn model socilnej terie nemal ancu uspiet,
13. Konfucius (550 480 p.n.l)
14. nerob inm to co neche, aby in robili tebe
(Doctrine of Confusius )
... vchova amorlka musia byt riadiacim zkladom cty aoddanosti ....
(Doctrine of Confusius )
... ked si ustlime na veci nzor, zskame vedomost. Smer naej vle sa obrti kpravde, e srdce sa stva dobrm. Takto zskan nzory mravnosti zmenme na cnosti....
(Doctrine of Confusius )
15. Socilne myslenie vstarovekom Grcku aRme
16. -vplyv na vznik socilnych teri - kultra, spolocnost, zkony,
- mestsk tty najznmejie Sparta, Atny, Marathon,
- tajomstvo csel Pythagoras zklady astronmie,
- slobodn obcan
-verejn zleitost
- socilne terie sa zaoberaj len plnohodnotnm obcanom - vchodisk s vslobode obcana ait zprce svojich otrokov, kde netreba socilnej garancie.
17. Platn (470 399 p.n.l) ... starajc sa oblaho inch nachdzame svoje vlastn...
.... odptaj celmu svetu, iba sebe nic...
18.
stava (Politeia)
-nvrh idelnej spolocnosti zaloenej na cnostiach,
-spravodliv usporiadanie ttov aich systmov , ktor s vsprve filozofov,
-sebestacnost,
- vzdorovanie osudu,
-odsdenie smtku nad smrtou blzkych,
-opatrovanie chorch azranench len vtedy ak je anca na vyliecenie,
-filozofovia s bez majetku,
19. dielo Zkony
- uznanie nerelnosti ide vdiele stava
- upta od sveta ien,
- vlecenie det kzsadm vchovy
20. Aristoteles (384 322 p.n.l) ... Netreba prijmat dary, ponkan inmi ludmi ato preto, e ich treba vdy oplatit...
...ludia s politick zvierat...
21. Politika
- rozvoj terie na zklade analzy stavu pozorovanej skutocnosti prrody, spolocnosti,
- netvoril idelny tt prerbal zkony existujcich mestskch ttov (158),
- utvranie spolocnosti - pecifickost, povaha, podmienky danho nroda,
- veobecn blaho,
- najvyie dobro je blaenost aje spojen smravnm konanm,
- zklady prvotnej demokracie snaha byt dobrm aprospenm,
22. Cicero (4 p.nl. 65 n.l)
... mdry clovek podva trosecnkovi ruku apomoc prstreka, sstrast je nerest due...
23. Listy Luciliovi,Omilosrdenstve,Okrtkosti ivota
- tt neme zmenit azlepit ivot jedinca,
-zvzok medzi ludmi je zvzkom mravnm pramenom humanity,
-draz na filantropizmus (vo vtedajom pojat milost krla poddanmu) aaltruizmus,
-filantropizmus chpe vo vzname preukzania dobra apomoci vyie postavenho cloveka (zrovnateln svznamom charitas, sprepitn apod.)
24. Helnsky vek Alexander Velk
-tt je dua sveta, -oslobodenie sa od hmoty,
25. Stoicizmus Marcus Aurlius -udalosti sveta s predurcen dogmaticky dan doktrny, -zmena svetskej podoby je dan konanm dobra arovnovhou telesnho aduchovnho (logos)
26. Starovek Rm aGrcko poloili zklady mylienky azklady zpadnho myslenia adali impulz krozvoju vied
27. Ucenia cirkv asocilne mylienky
30. Vchodn nboenstv Hinduizmus Budhizmus Islam
31. Hinduizmus Od Vdy (vedenie) cez vecn cestu (Sanatana Dharma) kspiritualizmu
32. - vyvenost aharmnia, - Vda najstaria indick posvtn kniha, - Zkladn piliera hinduizmu:
Avidj (nevedomost) Vidj (mdrost) Buddhi (osvietenie) Mka (uvolnenie)
33. -kastovn systm prsna socilna hierarchia povolania, snatky, apod. - karma vplyv cinou na ivot odmena za skutky, -reikarncia stahovanie du, -diela: Mahabhrta aRmjana, Vdnta, apod.
34. Buddhizmus
buddha Osvieten,
35. asketick ivot,
-odstranovanie ega meditciou,
-etika ajej naplnanie vedie kslobode,
Thravda, Mahjna, Zenbudhizmus,
36. Islm
Korn
Muhamad
37. -mier apodriadenost - njdenie mieru je zvisl na podriaden sa Bohu,
-Korn prv sra snaha po zjednoten avytvorenie monoteizmu,
-Ilm vedenie kpochopeniu dobra akdobrm skutkom,
-sloboda je zklad zvldnutia vedenia ttu aprce pre jeho ciel podla islamskch princpov,
-islmsky fundamentalizmus vlastn interpretcia jeden nrod, jedna viera, dihd
38. Krestanstvo Od Boha cez Jeia po scasnost
39. pomoc blnemu svojmu ako cnost,
pravidl sprvania sa desatoro boch prikzan
kritika bohatch anemravnch,
zklady socilneho ucenia, socilnej starostlivosti pomoc druhm (Milosrdn samaritn),
spisy Star zkon, Nov zkon,
charitatvna etika podla knihy Mojiovej,
lska je univerzlna,
zmysel pozemskho je vpomoci akonan dobra, spsa due vposmrtnom ivote
40. Star zkon Hlavn premisy
Kritika bohatch amocnch
Charitatvna etika
41. sbor cca 46 knh najznmejie :
- Genezis,
- Exodus,
- Sudcov, almov,
- Knihy prorokov,
43. 1. Ja, ktor som tu, v Boh, vyslobodil som vs z moci temnt a hriechu ! 2. Pnu Bohu svojmu sa bude klanat a jedine jemu bude slit ! 3. Nevyslov meno Pna, svojho Boha, zbytocne! 4. Pamtaj na den odpocinku, aby si ho zasvtil Pnovi, svojmu Bohu ! 5. Cti svojho otca a matku, aby si dlho il na zemi, ktor ti dva Pn, tvoj Boh !
6. Nezavrad ! 7. Nezamor zem nemravnostou a ohyzdnostou! 8. Neukrivd blneho na majetku: krdeou, nsilm, podvodom! 9. Nevyslov kriv svedectvo proti svojmu blnemu ! 10. Nebude svojmu blnemu zvidiet to, co mu patr !
44. Novodob krestansk tradcia
45. Jei Nazaretsk (0 n. l 33) Historick Jei alebo biblick Kristus?
46.
ivot vecn, posmrtn ktormu sa ako hodnote podriaduj ostatn ako zdravie, moc, lska apod.
milovanie seba ablnych zlsky kBohu,
47. Nov zkon
Evanjelium podla Marka,
Evanjelium podla Mata,
Evanjelium podla Luka,
Evanjelium podla Jna,
48. Milnsky edikt 313 Milnsky edikt 313
krestanstvo sa stva ttnym nboenstvom,
49. 1054 rozdelenie cirkvi Vchodn
Zpadn
50. Tolerancn akt 1689 povolenie slobody vyznania v GB - dvaja ppei vatiknsky, angliknsky
rozpor vo vntri crkvi
zaciatok konfliktu aschizmatu (celibt, majetok cirkvi a pod.)
51. Reformn krestansk smery
52. Reforma riei zastaralost anevldnost dogiem aposva veci vpred
53. snaha po socilnej rovnosti, snaha opustit demaggiu, snaha po zmene,
54. Jn Hus (1373 1415)
55. - nboensk otzka presahujca rmec spolocnosti,
- oblast socilna anrodn vychdza srovnosti husitsk hnutie,
- spolocn majetok - spolocn domcnost,
56. Martin Luther (1483 1546)
...nikto medzi krestanmi nem obrat...
57. Ku krestanskej lachte nemeckho nroda
obce sa staraj osvojich chudobnch
58. Scasnost krestanstva
59. scasn socilna politika cirkvi vychdza zo spisov nazvanch encyklika dokument svtej stolice, ktorm sa ppe vyjadruje kproblmom doby
60. Lev XIII 1891 Renum Novarum reakcia na dianie vspolocnosti (Marx aEngels) -vycta, e postavenie robotnkov chc Marx aEngels rieit vzburou chudobnch voci bohatm, -odmietaj toto socilne nsilie,
61.
-tt nesmie zasahovat do rodiny, -tt db oblaho vetkch, -vytvorenie intitci, ktor by sa starali oznevhodnen skupiny,
62. Pius XI 1931 Quadragesimo anno (2. cast Kapitl aprca) - spravodliv mzda,
-stanovenie jej vky,
-za prcu adekvtna odmena,
63. Pius XI - 1963 Pacem in terris
- dodriavanie ludskch prv asnaha po skvalitnen spoluitia obcanov, - prvo na dstojn ivot sapelom na zdravie amorlku,
64. Pavol VI 1967 Populorum progressio - spolocenstvo nrodov (OSN) by malo byt realizovan na bze priatelstva apomoci slabm,
-pomoc detom trpiacim hladom, vytvorenie svetovho fondu na prekonanie biedy,
65. Jn XXIII 1961 Mater et Magistra -nepomer vpolnohospodrstve apriemysle bieda na dedine amigrcia, -odporcania na budovanie infratruktry, kolstva azdravotnctva, -tt m byt racionlnym vstanoven dan, -nadbytok m pomhat nedostatku,
66. Jn Pavol II 1981 Laborem excens - shrn predchdzajcich encyklk, - prejav na zhromaden OSN - ludsk prca,
67. 1987 Sollictudo rei socialis - starostlivost cirkvi osocilne otzky, - aplikovat socilno nielen teoreticky ale iprakticky odkaz na Matku Terezu, - nerovnost medzi rozvinutm hospodrstvom avykoristovanm 3 sveta, - odsdenie terorizmu, ktor je zaloen na idei socilneho blaha (Blzky vchod)
68. 1991- Centesimus annus - socilne otzky v zjednocujcej sa Eurpe - problematika chudoby aprce,
3 piliere cirkvi vsocilnom ucen:
-princp spolocnho dobra asocilnej spravodlivosti, -princp solidarity angaovanost pre spolocn dobro, -princp subsidiarity vzjomn podpora verejnej moci kpomoci skupinm vsocilnych problmoch,
69. Utopizmus idealizmus men doktrny prechod od stredoveku knovoveku,
- renesancia vumen, filozofii,
- rozpor nzorov na vieru,
70. Thomas More (1478 1535)
Utpia socilnopolitick dielo
71. -idelna spolocnost, -spolocn vlastnctvo, -povinnost pracovat (okrem vzdelancov achorch) -neexistuje nezamestnanost, -zlocin je trestan odobratm slobody nie popravou, -chor apostihnut s zvisl na tte ana pomoci inch, -eutanzia vo vzname ...zabite ma nech netrpim anezbedacujem svojich blzkych...
72. Thomas Campanella (1568 - 1639)
Slnecn tt
73. tastn tt je riaden ppeom, ktor vldne spravodlivo lebo je to bo sluha,
vklad ohospodren, politike afilantropii, filantropia nie je len dobr vla ale je vsledkom prebytku vhospodren ak mme prebytok je mon odstrnit chudobu,
- ekonomick determincia rovnosti adobra,
74. Od industrializcie ksystematizci novodobch nzorov na socilnu problematiku aich uplatnovanie v praxi
75. Claude Henri de Rouvroy comte de Saint Simon (1760 - 1825)
... dotovat vedu znamen dotovat reformu pokroku...,
76.
rzne rieenia industrializovanej spolocnosti nesystematicnost sbornho diela,
- nem snahu odstrnit skromn vlastnctvo,
- modern spolocnost je zvisl na vede ajej objavoch,
77. Robert Owen (1771 - 1858) vpraxi realizovan reformy vktskom
New Lanaparku
78. - terie skal uplatnovat vpraxi,
- reforma spolocnosti mus prekonat tri korene zla: 1. skromn vlastnctvo plodiace nerovnost, 2. nboensk doktrny vztah mua aeny, 3. formy rodiny apokrytectvo muskho pohlavia,
79. - spolocn vlastnctvo namiesto nboenstva
- reformn mylienky uplatnil vpraxi:
znil pocet pracovnch dn ahodn,
zakzal alkohol na pracovisku,
prostredie men cloveka,
zvenie mzdy,
vplata,
podpora vnezamestnanosti,
80. Utopizmus postaven na ludskch prvach a spolocenskej zmluve ako zklad liberalizmu
81. John Locke (1632 - 1704)
Dve rozpravy ovlde
82. teria prirodzenho prva aorganizcia ttu,
- ludia sa rodia slobodn,
- rovnost medzi ludmi,
- zklady liberalizmu,
83. Jean Jacques Rousseau (1712 1778)
Opvode nerovnosti medzi ludmi
Spolocensk zmluva
84. - Opvode nerovnosti medzi ludmi spolocensk nerovnost zklad socilneho zla, - odstrnenie majetkovej nerovnosti prinesie socilne blaho,
- Spolocensk zmluva spolocn majetok aprca bude prvm znakom rovnosti, - Liberalizmus zacna kritikou nboenskch dogiem akonc odstrnenm absolutistickho vldnutia republikou,
85. Princp solidarity apozitivizmus
Auguste Comte, Emil Durheim
- krza spolocnosti sa prekon vytvorenm novch podmienok,
-solidarita akolektivizmus (ludsk preitie),
-solidarita organick (delba prce) apodobnosti (originalita nzorov),
-pomer solidart vytvra spolocnost,
86. Evolucn teria men socilne ucenie avytvra podmienky pre vznik koncepci ateri novoveku
87. Socilny darwinizmus -pojatie socilneho ivota je bojom oexistenciu medzi jedincami asocilnymi skupinami, -socilny ivot je vec vvoja avvinu, -Herbert Spencer spolocnost je organizmus, idea socilnej evolcie, -idel je rovnost rovnovha, -Nietzsche nadclovek osdenie morlky, solidarity, humanizmu, -ekonomick atrhov spsob ivota spolocnosti - voln trh,
88. Socializmus a totalitn ideolgie www.totalita.cz www.holocaust.cz
89. od Marxa cez Lenina kHitlerovi
90. Marx aEngels Kritika kapitalistickho ttu,
Socializmus,
Manifest komunistickej strany,
91. vznik socilnej reformy spolocnosti,
- kapitl aekonomika,
- vlastncke vztahy,
- vrobn vztahy generuj triedne nerovnosti,
- Manifest komunistickej strany, Postavenie robotnckej triedy,
92. Socializmus je vybudovan na zkladnch premisch: 1. socilna hodnota rovnost, socilna spravodlivost, 2. vkromn vlastnctvo vedie knerovnosti nutnost kolektivizcie, 3. individualizmus sa mus podriadit kolektivizmu, 4. dokonal spolocnost bude vsledkom rovnosti abeztriednosti,
93. Kritika kapitalistickho ttu: 1. tt presadzuje zujmy zkeho okruhu lud vldnucej triedy, nesli spolocnosti, 2. intervencie vspolocnosti len vzujme kapitalistov, 3. kapitalizmus ademokracia sa vylucuj socilna politika nie je mon,
94. Komunizmus
95. V.I.Lenin, J.V.Stalin radiklny smer socializmu,
- rovnost rovnej ako ostatn,
- po 1945 vcelej strednej Eurpe,
96. Faizmus A.Hitler 1889 - 1945
- anarchistick kritika doby, - nadclovek jednej rasy, - verejnoprospen prce zklad odbrania nezamestnanosti, - rasistick diferencicia,
97. Social welfare ateria socilneho ttu lord Wiliam Beveridge - socilne poistenie anadvzujce sluby, - socilna politika orientovan na socilnu ochranu abezpecie, Gunnar Karol Myrdal - vdska rodinn politika
98. Novodob dejiny socilnej pedagogiky
99. Socilna politika vhistorickom pohlade
100. Socilna politika
- vztah jedinca asocilnych podmienok,
- silie obudovanie audranie socilneho systmu,
- transformcia systmu,
- vykonvatel tt, socilne subjekty,
- socilnorozvojov asebarealizacn rozmer cloveka,
101. paternalizmus
102. rezidualizmus zvykov systm,
-poskytnutie starostlivosti osobm vypadncim zo systmu cirkvi, zdruen apod.
-Liberalizmus, socializmus:
-nettne subjekty,
-rodina,
103. intitucionalizmus shr vztahov medzi ludmi upraven prvnymi normami,
intitcia je zklad spolocenskho vvoja (USA koniec19. st.),
pomoc inm intitcim vspolocnosti u primrne,
104. statick podoba:
1. aspekt pomoci aintegrcie postihnutch jedincov do tandardnho prostredia,
2. pasvne prvky pomoci clovek je objektom starostlivosti,
105. dynamick podoba: 1. stanovenie princpov aprort, 2. aktvna pomoc formou reintegrcie do pracovnho pomeru, prostredia apod. 3. program socilnej starostlivosti je zameran na potencil cloveka, 4. rovnak ance pre vetkch,
106. Osobnosti socilnej politiky
107. Otto von Bismarck - socilne poistenie,
razov poistenie,
starobn ainvalidn poistenie,
108. lord Wiliam Beveridge socilne poistenie anadvzujce sluby,
- socilna politika orientovan na socilnu ochranu abezpecie,
- komplexn auniverzlne dvky
110. Gunnar Karol Myrdal vdska rodinn politika,
111. populacn krza sa d vyrieit nasledovne:
1. matersk prspevok,
2. detsk prdavky,
3. prspevok na bvanie,
4. zdravotn starostlivost,
5. osveta vo vive azdrav,
6. bezplatn kolstvo astravovanie vkole,
112. Mgr. tefan Chud, Ph.D. chudy@uni.utb.cz
UNI PV
UTB Zln
