K R M O V I N Á R S T V O

1. K R M O V I N Á R S T V O MVDr. N A Ď P a v e l, PhD. Katedra výživy, dietetiky a chovu zvierat

2. Organizácia predmetu • Jedno semestrálny predmet • 13 týždňový cyklus • Predpokladané znalosti • absolvovanie predmetu biológia • základné znalosti anatómie živočíchov • základné návyky pre prácu v laboratóriu • Podmienky absolvovania predmetu • absolvovaný zápočet (písomný i praktický test) • záverečná ústna skúška

3. Tematické okruhy • Pôda • Rastlinná bunka a biochemické deje • Jednoročné krmoviny • Viacročné krmoviny • Jedovaté rastliny • Konzervovanie a uskladňovanie

4. Literatúra • Základy rastlinnej výroby a krmovinárstva, 1988, Zubrický,J. a kol. • Krmovinárstvo,1983, Lichner,S a kol. • Návody na cvičenia z rastlinnej výroby a krmovinárstva, 1991, Baran,L.-Šelepcová, Ľ Doporučená literatúra • Jedovaté rastliny, 1990, Frantová E. a kol. • Fyziológia rastlín, 1981, Švihra J. a kol.

5. Základné pojmy v krmovinárstve • Krmovinárstvo - špec. odvetvie poľ. zaoberajúce sa opisom, biológiou, agro(prato)technikou, plánovaním a organizáciou výroby krmovín, technológiou ich konzervovania a využitia • Krmovina - rastlina rastúca na ornej pôde, alebo v trávnom poraste, šťavnatý zelený krm • Krmivo - krmovina upravená pre kŕmne účely

6. Krmoviny • Prednosti krmovín - vysoký obsah biologicky aktívnych látok - ľahká stráviteľnosť - bôbovité – bohaté na bielkoviny - vysoký obsah biologicky viazanej vody - poskytujú veľa hmoty a sú pomerne lacné • Rozdelenie - jednoročné (ozimné, jarné) – obilniny, strukoviny, olejniny, okopaniny, trávy, ďatelinoviny, miešanky - viacročné – trávy, ďatelinoviny, ďatelinotráv. miešanky

7. Základné hospodárske krmiva seno slama rezky suché objemové krmoviny siláž okopaniny šťavnaté Zakl. hosp. kr. obilniny strukoviny koncentrované jadrové

8. Pôda • Definícia pedologická - živý, premenlivý, prírodný útvar, ktorý vznikol zvetrávaním zemskej kôry a z organických zvyškov rastlín a živočíchov • Definícia poľnohospodárska - povrchová vrstva zeme, ktorá svojou úrodnosťou môže byť stanovišťom pestovaných rastlín, alebo sa dá pre tento účel prispôsobiť

9. Pôdotvorné činitele • Fyzikálne (mechanické) – mechanický rozpad materskej horniny na skaly, skalky, kamene, piesok • Chemické – rozpúšťanie a zrážanie, hydratácia, oxidácia, redukcia, karbonizácia, sulfurizácia • Biologické – pôsobenie mikroorganizmov a výlučkov koreňov vyšších rastlín • Klimatické – intenzita zrážok, teploty a výpar

10. Zloženie pôdy • Tri rozdielne fázy: tuhá – minerálny podiel, pôdne častice, organický i anorganický podiel kvapalná – vodné pôdne roztoky, spodná voda, zrážková voda plynná – pôdny vzduch (málo O2, CO2, indol, metán)

11. Pôdne horizonty O – plytký povrch pôdy,tmavý detritus org. časti, rozklad A – ornica, drobnohrudkovitá vrstva, tmavšia než spodné vrstvy, organická hmota, korene rastlín, edafón, B – podorničie, svetlejšia časť, nenej org. časti, akumulácia živín vyplavený z horných horizontov, prechod medzi materskou horninou a ornicou C – materská hornina . .. .. .. .. ..

12. Pôdne druhy • Ľahké pôdy – piesočnaté, sypké, pórovité, slabá súdržnosť a väzkosť, dobrá priepustnosť pre vodu, ľahko obrábateľné • Stredné pôdy – hlinité, stredne veľká zrnitosť pôdnych časti, optimálne fyzikálne vlastnosti, najvyššia prirodzená úrodnosť • Ťažké pôdy – ílovité, jemná pórovitosť, malá priepustnosť vody a vzduchu, ťažko obrábateľné

13. Pôdne typy • Čiernozem – v územiach s n.v. do 200 m, málo zrážok, najúrodnejšia pôda, neutrálne pH, veľký výpar vody, nasýtený sorpčný komplex, ľahko obrábateľné • Hnedozem – n.v. 300-400 m, zrážky mierne prevládajú nad výparom, prirodzená úrodnosť nižšia, slabo kyslé až neutrálne • Podzol – n.v. nad 400 m, zrážky prevládajú nad výparom, nedostatok humusu, menej úrodne

14. Úrodnosť pôdy • Schopnosť pôdy poskytovať rastlinám optimálne životné podmienky pre ich rast a vývoj • Pôda sa vo výrobnom a pracovnom procese neopotrebúvavá, ale naopak, obrábaním sa jej úrodnosť zvyšuje • Kyslosť pôdy – optimálna pôdna reakcia 6,5-7,5 pH,

15. Sorpčný komplex • Ilovitohumusový koloidný komplex nenasýtený nasýtený

16. Živá zložka pôdy pôdy • korene vyšších rastlín, edafón – baktérie, huby, riasy, červy, člankovce

17. Mikrobiológia pôdy • Plesne a baktérie –aminokyseliny, sacharidy, jednoduché proteíny (nitrifikačné, rhizobiálne) Rhizobiálne baktérie

18. Mikrobiológia pôdy • Aktinomycéty – tuky, vosky,ligín

19. Mikrobiológia pôdy • Aspergillus, Penicillium, Verticillium - rozklad čerstvých zvyškov organickej hmoty Penicillium spp. Aspergilus flavus

20. Mikrobiológia pôdy • Mucor,Rhizopus - pokročilejšie štád. rozk. Mucor spp. Rhizopus spp

21. Mikrobiológia pôdy • Alternaria - ťažko rozložiteľné lig. časti Alternaria alternata

22. Vplyv pH pôdy na využitie živín

23. Výživa rastlín - hnojenie • Organické hnojiva - maštaľný hnoj (kravský, konský, ovčí, prasačí, hydinový) - hnojovica - močovka - humus - zelené hnojenie

24. Maštaľný hnoj Zmes tuhých a tekutých výkalov, podstielky, vody, zvyškov krmiva Zastúpenie jednotlivých zložiek (v %) Obsah živín (v%)

25. Uskladnenie maštaľného hnoja Straty – hnojovka 8-20%, 50% pôvod hmoty, 25%N, 10%P, 15%K

26. Uskladnenie maštaľného hnoja Straty – vyše 60%

27. Hnojovica Vyzrievanie - min. 3 mesiace Straty na hmote a N – 15% Homogenizácia pred aplikáciou Zloženie hnojovice HD Ošípané Hydina Sušina 7,7 6,4 17,1 Organické lát. 5,7 4,8 11,4 Celkový N 0,3 0,5 1,2 Amoniakálny 0,11 0,29 0,57 P 0,06 0,11 0,28 K 0,24 0,17 0,42 Ca 0,12 0,16 1,10 Mg 0,03 0,04 0,06

30. Kompostovanie Proces založený na aktivite mikroorganizmov a pôvodných živočíchov v aerobnom prostredí Materiál – organická hmota a zemina (mikroorganiz., viazanie vlhkosti a zápachu, drobnohrud. štr.) Kompostovanie - prevzdušnenie 1-2x ročne prekopať, teplota 40-60 oC. Doba zrenia - 6-12 mesiacov

31. Kompost

32. Zelené hnojenie – vhodná náhrada maštaľného hnoja– zlepšuje pôdne podmienky a úrodnosť pôdy– zamedzuje vyplavovaniu živín – chráni pôdu pred eróziou– obmedzuje rast burín Rastliny na zelené hnojenie: Horčica (Sinapis); Repka (Brassica); Vika (Vicia); Pohánka (Fagopyrum); Bôb (Faba), Hrach, Peluška (Pisum); Lupina (Lupinus), Ďatelina (Trifolium); Vičenec (Ligrus).

33. Krmoviny na zelené hnojenie horčica pohanka

34. Krmoviny na zelené hnojenie Hrach (peluška) Vičenec

35. Význam používania hosp. hnojív • Univerzálne hnojiva – organické látky, mikroorganizmy, biologicky účinné látky, nízky obsah živín, vysoký obsah vody • Podmieňujú biologickú činnosť pôdy • Zlepšujú agrochem. vlastnosti pôd – sorpčné a iontovýmenné procesy, schopnosť viazať vodu, drobnohrudkovitu štruktúru, • Detoxikácia cudzorodých prvkov

36. Priemyselné hnojivá Podľa zloženia - jednozložkové (jedná hlavná živina) - viaczložkové (dve a viac hlavných živín) Podľa skupenstva - kvapalné (jedno i viaczložkové, ako číre roztoky, alebo suspenzie) - tuhé (práškové, častice < 1mm, kryštalické, alebo granulované,častice>1mm)