1 / 37

Ministério da Defesa Escola Superior de Guerra Brasil

Ministério da Defesa Escola Superior de Guerra Brasil. POLÍTIKA NASIONAL. INTRODUSAUN POLÍTIKA POLÍTIKA X PÓDER POLÍTIKA X ÉTIKA POLÍTIKA NASIONAL POLÍTIKAS ESTADO NIAN NO POLÍTIKA GOVERNO NIAN POLÍTIKA X ESTRATÉJIA KONKLUZAUN. SUMÁRIU. OBJETIVU. KOMPREENDE POLÍTIKA NASIONAL

mahsa
Télécharger la présentation

Ministério da Defesa Escola Superior de Guerra Brasil

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Ministério da Defesa Escola Superior de Guerra Brasil

  2. POLÍTIKA NASIONAL

  3. INTRODUSAUN POLÍTIKA POLÍTIKA X PÓDER POLÍTIKA X ÉTIKA POLÍTIKA NASIONAL POLÍTIKAS ESTADO NIAN NO POLÍTIKA GOVERNO NIAN POLÍTIKA X ESTRATÉJIA KONKLUZAUN SUMÁRIU

  4. OBJETIVU KOMPREENDE POLÍTIKA NASIONAL NUDARPROSESU GLOBAL NEBE´É ITA BELE IDENTIFIKA OBJETIVU FUNDAMENTAL SIRA; NO MOS, LIUHUSI POLÍTIKA ESTADO NIAN NO POLÍTIKA GOVERNO NIAN, ITA BELE ESTABELESE OBJETIVU SIRA NE´É.

  5. OBJETIVU NASIONAL SIRA PÓDER NASIONAL KONSEITO FUNDAMENTAL SIRA POLÍTIKA NASIONAL ESTRATÉJIA NASIONAL

  6. EXEMPLO OBJETIVU GOVERNU NIAN 2 – Haminus 5% ihaíndisihosi ema sira nebe´éanalfabetu. ASAUN ESTRATÉJIKA SIRA OG 2 AE2.1 – Hari´i 01 (ida) eskolaba1000 aluno sira. AE2.2 – Halo reabilitasaunbaeskola02 (rua). AE2.3 – Sosamóbiliáriuno ekipamentu sira. AE2.4 – Halo investimentuihaformasaun, hodi aumenta no hadiakjestaunrekursohumano sira nian. PÓDER NASIONAL - Enjeñeiro, téknikokonstrusaunnian, pedreiru, tijolos, rai-henek, simentu, besi, etc.

  7. POLÍTIKA

  8. 3 DEZENVOLVIMENTU INTER-DEPENDÊNSIA NIAN UNIDADE FUNSIONAL 1 DIVIZAUN SERBISU NIAN AUMENTU KAPASIDADE ATU HALO PREVIZAUN KONA-BA KOMPORTAMENTO EMA SIRA NINA NÍVEL ORGANIZASAUN 4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . DISTRIBUITAREFA SIRA . . . . . . . . . . . . . . . . 2 AGREGADO TEMPU

  9. DEZENV. INTERDEP. UNIDADE FUNSIONAL DIV. SERBISU NIAN AUM. PREVIS. COMPORT. INDIV. DEZENVOLVIMENTU KONSIÉNSIA SOSIAL (UNIDADE PSIKOLÓJIKA) A DISTR. TAREFAS SOSIEDADE

  10. POLÍTIKA ARTE IDA NEBE´É ESTABESE OBJETIVU SIRA NO FÓ ORIENTASAUN OINSÁ ITA UTILIZA MEIU SIRA NEBE´É NESESÁRIU ATU BELE HETAN OBJETIVU.

  11. PRESUPOSTU SIRA IHA ASAUN POLÍTIKA OBJETIVU ATU HETAN MEIU ATU UTILIZA

  12. KONSEITO SIRA POLÍTIKA NIAN ARTE IDA KONA-BÁ BUAT NEBE´É POSIVEL. ARTE IDA NEBE´É HALO POSÍVEL BUAT NEBE´É NESESÁRIU. ARTE IDA KONA-BÁ KONVENSIMENTU. ARTE IDA KONA-BÁ HETAN PÓDER.

  13. Polítikuhanesan: prosesu, asaun/instituisaun no konseito sira nebe´é defini hopolémika ordem ida nebe´érelasionahoconvivénsianebe´ébukalorImaiba realidade konseitudiakbahotu-hotu(públiku). Buatnebe´é defini polítika/polítikula´oselementuida-idak, maibeekilíbriu entre sira: - diakbahotu-hotu, - karáterpolêmikukahokonflituhosiasaunnebe´ébukaninianrealizasaun, - intervensaunhosiajénsiapódernian (estadu).

  14. Kestaun ida nebe´é sai polítikabainhiraihakaráternebe´épolêmiku, no niniasatisfasaunnasaunhare´éhanesandiakbahotu-hotu (públiku), nebe´éajensiapódernianbukasatisfás no fóapoiu. - Atividadi ida nebe´élahetaninfluénsiahosi norma jurídika sira. Niakria, foorijembamudansa, inovasaun, no buatnebe´élaiha ita niaprevizaum. Ezemplu sira; - Sidadaumnebe´évota; - Imprensa nebe´éfókomentáriu ruma kalahátuduinformasauntomak; - Grupu sira nebe´ékokoihainfluénsia; no - Ema hosi governante nebe´é halo proposta balei.

  15. Atividade polêmika, kadesizaunnebe´é atende pozisaunsnebe´élahanesan/xokemalu. Ida ne´émaihosi nível liberdade nebe´é atividade polítikaiha. Asaunpolítikapugna por desizaunfoun, kahato´o sira. Ne´ésignifikakatak, opozisaun importante tebesihapolítika.

  16. POLÍTIKA X PÓDER

  17. POLÍTIKA NO PÓDER LA´OS … FORSA ... FORSA EMA ATU HALO BUAT RUMA ... INFLUÉNSIA ... AUTORIDADE ... LEJITIMIDADE ... DEIT

  18. POLÍTIKA X ÉTIKA

  19. Polítika x Étika • Étikahanesansiénsia ida konabákomportamentu moral hosi ema sira ihasosiedade ida. • Étikahanesankonjuntohosi norma komportamentunian, no modo de vida liuhusinebe´é ema sira hetan realiza valor hosidiak. • Étika individual no étikapolítikatenkelaohamutuk. • Dahulukhenesanétikanebe´ébazeiabaconviksaun sira. Dahuruahanesaétika responsabilidade nian.

  20. OBJETIVU NASIONAL SIRA FAZE HOSI DESTINO FINALIDADE APLIKASAUN PODER NIAN FAZE ARKITETURA EFISIÊNSIA ESTADU ASESU BA PÓDER FAZE KOMPETISAUN KONSENSU NASAUN

  21. POLÍTIKA NASIONAL KONJUNTU HOSI OBJETIVU FUNDAMENTAL SIRAI NO ORIENTASAUN ATU APLIKA PODER NASIONAL, HALAO TUIR NO KONFORE NASAUN NIA HAKARAK.

  22. POLÍTIKA ESTADU NIAN KONJUNTU HOSI OBJETIVU ESTADU NIAN, NO ORIENTASAUN ATU APLIKA PODER ESTADU NIAN, HALAO TUIR NO KONFORME INTERESE NASAUN NIAN NEBE´É RELEVANTE.

  23. POLÍTIKA GOVERNU NIAN KONJUNTUO HOSI OBJETIVU GOVERNU NIAN, NO ORIENTASAUN ATU APLIKA EMPREGO DO PODER NACIONAL, HALAO TUIR NO KONFORME KONJUNTURA.

  24. BUAT NEBE´E MAI HOSI POLÍTIKA GOVERNO NIAN POLÍTIKA DEZENVOLVIMENTU NIAN KAMPU POLÍTIKA DEFESA NIAN POLÍTIKA INTERNU NÍVEL POLÍTIKA EXTERNU POLÍTIKA GOVERNU “A” NIAN TEMPU POLÍTICA GOVERNU “B” NIAN

  25. POLÍTIKA DEFEZA NIAN POLÍTIKA ESTADU NIAN NO GOVERNU NIAN BA SETOR POLÍTIKAS DEZENVOLVIMENTU NIAN BA REJIAUN ESPESÍFIKU

  26. BA SETOR PolítikaGovernunian Agrikultura Saneamentu Básiku Saúde Edukasaun

  27. BASETOR PolítikaGovernunian Transportasaun Sosial Enerjia

  28. BA REJIAUN PolítikaGovernunian Nordeste Norte

  29. ESPESÍFIKA PolítikaGovernunian Enerjia Nuklear Kultura vejetal Bukaikan

  30. POLÍTIKA X ESTRATÉJIA

  31. POLÍTIKA • ARTE KA SIÊNSIA ATU GOVERNA. • KONSEITO MODO ATU GOVERNA ESTADU. ESTRATÉJIA • ARTE ATU HALAO POLÍTIKA. • ASAUN KA ASAUN SIRA NEBE´É NESESÁRIA ATU HETAN OBJETIVU HOSI POLÍTIKA. Gen MEIRA MATTOS

  32. KONKLUZAUN Polítika • Prosesuglobal • IdentifikaOF no estabeleseOE/OG • Polêmika– ordem hovinkulu– diakbahotu-hotu

  33. DESAFIU BOOT LIU BA SIRA NEB´É LAKOHI FÓ INTERESSE BA POLÍTIKA MAKA SIRA IHA GOVERNASAUN HOSI SIRA NEBE´É FÓ INTERESSE. Arnold Toinbee

  34. “LAIHA VENTO NEBE´É AJUDA ITA SE ITA LA HATENE BA PONTIKAIS SAÍDA MAKA ITA BA.” Sêneca – Ano IV a.C.

  35. DISCUSAUN DIRIJIDA TÓPIKU ATU DISKUTE MALU 1. IdentifikarPolítika Setorial sira hosi República Democrática de Timor-Leste. 2. TambasáPolítika importante?

  36. DISKUSAUN DIRIJIDA IdentifikaPolítika Setorial sira. - Ministério da Saúde - Ministério da Educação - Ministério do Economia e Desenvolvimento - Ministério da Agricultura - Ministério da Defesa e Secretaria de Estado

More Related