Download
1 / 10
E N D
1. ivotne prostredie a jeho znecistovanie M.Macova.9.C
2. ivotn prostredie je prostredie, ktor umonuje zkladn prejavy a funkcie ivch organizmov. Je to vetko, co cloveka v jeho ivote obklopuje. Je to neiv a iv prroda i vetky vtvory, ktor clovek sm utvoril - obytn budovy, hospodrske zariadenia, dopravn prostriedky, ale aj ostatn ludia a vztahy k nim atd. Je to vetko, co cloveku poskytuje prostriedky na ivot, kde pracuje a odpocva. ivotn prostredie sa neustle men psobenm prrodnch zkonov a samotnou cinnostou lud.
3. Znecistovanie ivotnho prostredia
Znecistenie ivotnho prostredia je problm, ktor sa tka ns vetkch, a tak by nm nemal byt lahostajn. Je dleit, aby sme sa tejto problematike venovali u dnes a nie ked bude neskoro. Ludia si dnes klad vysok nroky na seba, na okolie ale hlavne na Zem. Nie je zl, e sa chce ludstvo vyvjat, ale je potrebn aby sa vyvjalo na kor naej planty? Zem a aj ivotn prostredie zanechvame naim potomkom a oni zasa svojim. A tak sa zamyslime, ako sa sprvame k naej plante a ci sa nae sprvanie ned zlepit.
Zemsk atmosfra si svoj vyven stav udriavala po stovky tisc rokov, ale dnes vdaka ludskej cinnosti je tento zdroj ivota a ochrany vne ohrozen. S pojmom atmosfra sa spjaj hrozby ako sklenkov efekt, globlne oteplovanie, jedovat splodiny, kysl dade, alebo miznca oznov vrstva. Rozvoj priemyslu na celom svete nara vyven pomer plynov dleitch pre atmosfru. Medzi kodliviny zaradujeme exhalty, pesticdy, freny, vfukov plyny, oxid uhlicit, plyny vznikajce pri spalovan a mnoho inch.
4. Znecistovanie ivotnho prostredia Plyny v zemskej atmosfre zadruj teplo zo slnecnch lcov, ktor sa odrazili od zemskho povrchu. Bez nich by bola Zem chladn a vetko iv by zomrelo. Ak sa podiel takzvanch sklenkovch plynov zvi psobenm znecistovania ovzduia, zadruje sa prli vela tepla a Zem sa zacne oteplovat. V dsledku oteplovania sa roztpaj ladovce a zvyuj sa hladiny mor. Kysl dade vznikaj, ked sa oxid siricit a oxid duska spoja v atmosfre s vodnmi parami a vytvoria kyselinu srov a kyselinu dusicn. Kysl dade zabjaj rastliny a zvierat. S nimi nicen pralesy. Ak kysl dade stec do jazier a riek prenaj svoj jedovat nklad dalej a zabjaj aj tie najmenie formy ivota. Toto bol len jeden z mnohch problmov naej planty. Medzi dalie problmy patr znecistovanie mor, divok skldky, alebo vrub stromov z pralesov, ktor s zdrojom kyslka pre cel Zem. Neuvedomujeme si, e nicenm prrody nicme seba, ludstvo a cel plantu. Naruenm rovnovhy v prrode cak n svet mnoho prrodnch katastrof, ako naprklad nadmern such a zplavy, zemetrasenia, zosuvy pd a mnoho inch.
5.
Kad vtazstvo nad prrodou sa nm vracia v podobe neocakvanej odplaty. Spalovanie ropnch produktov v tomto smere nie je iadnou vnimkou ale skr pravidlom. Odhaduje sa, e celosvetovo dosahuj emisie z vfukov motorovch vozidiel a 10 milird metrov kubickch kad rok. Pozoruhodn je, e i napriek zlepeniu cinnosti cistenia spaln dochdza, v dsledku narastajceho poctu vozidiel na cestch a ich castejieho pouvania, k celkovmu zvyovaniu emisi. Doprava sa stala najvcm znecistovatelom ivotnho prostredia v mestch. Emisie zo spalovania benznu a nafty maj vplyv na vetky iv organizmy. Okrem bezprostrednho vplyvu na zdravie ldi resp. vegetcie, maj emisie vplyv aj na globlne klimatick zmeny, ktorch dsledky sa bud prejavovat ete po mnoho rokov. Najdleitejmi kodlivinami, ktor s produkovan pri premvke motorovch vozidiel s tuh castice, Oxid uholnat (CO), uhlovodky (HC), tekan organick ltky (VOCs), Oxidy duska (NOx), Oxid sricit (SO2), tak kovy (napr. olovo), a z hladiska globlnych klimatickch zmien aj Oxid uhlicit (CO2). Podiel dopravy na celoeurpskych emisich Oxidov duska v scasnosti predstavuje a 63%, pre organick ltky (napr. benzn) je to 47%, tuh castice 10-25% a Oxid sricit 6,5%. V mestskch aglomercich, kde v scasnosti ije a 70% populcie, s tieto prspevky ete vyie. Naprklad podiel dopravy na koncentrcii tuhch castc v przemnej vrstve atmosfry v Londne predstavuje a 80%, co je spsoben hlavne naftovmi vozidlami. V inch velkomestch to nie je o nic lepie. Koncentrcia kodlivn vo vzduchu vak bva v niektorch castiach miest ovela vyia ako priemer. Takmi s napr. run kriovatky, cesty s hustou premvkou, podzemn parkovisk, tunely alebo miesta v tesnej blzkosti cerpacch stanc, kde znecistenie me byt a 40 krt vyie ako mestsk priemer. Jednm z takchto horcich miest je aj automobil samotn. V autch je roven koncentrci Oxidu dusicitho alebo tekavch organickch ltok 3 a 6-krt vyia ako s okolit rovne. Scasn roven kvality vzduchu v eurpskych mestch je nzka. Podla tdie Eurpskeho centra kvality vzduchu a 70% miest vykazuje minimlne raz do roka vskyt tzv. zimnho smogu, ktor je charakterizovan zvenmi koncentrciami tuhch castc, SO2 a NO2. Navye vo vetkch krajinch E sa vyskytuje tzv. letn smog, pri ktorom koncentrcie przemnho oznu prekracuj limity ochrany zdravia.
6. Oxidy duska Napriek tomu, e roven motorizcie na Slovensku ete nedosiahla roven najvyspelejch krajn, s emisie kodlivn z dopravy vznamn aj u ns a maj podobne ako v ostatnch vyspelch krajinch rastci trend. 1. OXIDY DUSKA
Napriek tomu, e a tyri ptiny vzduchu predstavuje dusk, mu emisie Oxidov duska (NO, N2O a NO2) vznikajce pri spalovan palv predstavovat riziko pre ivotn prostredie a organizmy. Ku vzniku Oxidov duska dochdza vdy pri zohriat vzduchu, ktor nastva pri spalovan palv. Jeho mnostvo zvis na teplote procesu - cm je teplota vyia, tm vyia je tvorba. V motorovch vozidlch dochdza k tvorbe Oxidov duska v dsledku vysokho tlaku a teploty v motore, pri ktorej reaguje dusk s kyslkom. Viac ako 90% Oxidov duska je emitovanch vo forme Oxidu dusnho (NO). Vo vzduchu sa vak tento plyn rchlo men na Oxid dusicit (NO2). NO2 sa men na kyselinu dusicit , ktor sa spja so vzdunou vlhkostou a vedie ku vzniku tzv. kyslch dadov, ktor maj negatvny vplyv na organizmy a materily. Emisie N2O nicia oznov vrstvu a predstavuj tie tzv. sklenkov plyn spsobujci klimatick zmeny. Cestn doprava sa podiela celosvetovo a 51% na emisich Oxidov duska. V E je tento podiel takmer dve tretiny, zvyok pochdza z vroby elektriny a tepla. V krajinch strednej a vchodnej Eurpy je to opacne. Ete stle vcina emisi duska pochdza z vroby elektriny a tepla. Celkov emisie duska v Eurpe vzrstli z 22 mil. ton v roku 1980 na 25 mil. ton v roku 1989. V dsledku realizcie medzinrodnch zvzkov sa vak podarilo tieto emisie znit do roku 1994 na 20 mil. ton. Emisie NOx je mon vrazne znit pouitm trojcestnch katalyztorov vo vozidlch, ktor menia NOx na dusk.
7. Ozn Ozn (O3) je dal plyn, ktorho koncentrcie v atmosfre s vznamne ovplyvnovan stupnom motorizcie. Je to plyn, ktor sa vyskytuje tak v stratosfre (vo velkch vkach) ako aj v troposfre (pri zemi). Z tohto dvodu je dleit chpat rozdiely vo vzname prtomnosti oznu v jednotlivch vrstvch atmosfry. Km v stratosfre, ktor sa nachdza vo vke 15 a 40 km nad Zemou, m ozn ochrann funkciu a chrni ns od nepriaznivho cinku ultrafialovho iarenia, v przemnej vrstve maj zven koncentrcie oznu kodliv vplyv na ludsk organizmus. V dsledku ludskej cinnosti dochdza k dvojakmu ovplyvnovaniu koncentrcie oznu. Pouvanie niektorch chemickch ltok (napr. frenov v chladiacich zariadeniach) vedie k pokodzovaniu prirodzenej vrstvy oznu v stratosfre a vzniku tzv. oznovej diery, co sa me prejavit zvenm vskytom napr. rakoviny koe u lud.
8. Clovek a ivotn prostredie ivotn prostredie cloveka tvor ten ivotn priestor, v ktorom clovek ije, pracuje, realizuje svoje biologick, materilne, socilne a kultrne potreby.
9.
Foslne paliv vrtane ropy sa vytvorili v dvanej minulosti z organickej hmoty (z odumretch rastln a ivocchov) obsahujcej uhlk. Mnoho milin rokov boli ukryt pod zemskm povrchom. Clovek tm, e tieto paliv ta a spaluje spsobuje emisie uhlka vo forme CO2 do atmosfry a naruuje rovno-vnu koncentrciu sklenkovch plynov v nej. Napriek tomu, e zastpenie tchto plynov predstavuje len jednu tiscinu objemu atmosfry (21% pripad na kyslk a 78 % na dusk), sklenkov plyny (Oxid uhlicit, metn, Oxid duska a vodn para), ktor s prirodzen zloky atmosfry, maj pre ns nesmierny vznam. Ich koncentrcia v atmosfre bola v rovnovhe, nakolko v prrode prebiehali len procesy s prirodzenm kolobehom uhlka, a tak nedochdzalo k jeho hromadeniu v iadnej zloke biosfry. Uvolnovanm stle vcieho mnostva sklenkovch plynov vak neustle zvcujeme schopnost atmosfry pohlcovat infracerven iarenie. Naruujeme tak rovnovhu medzi dopadajcou a vyarovanou energiou, co m za nsledok zvyovanie priemernej teploty na Zemi. Scasn koncentrcia CO2 v atmosfre je o 30% vyia ako v case pred priemyselnou revolciou, ktor odtartovala proces spalovania foslnych palv. Tento proces sa stle zrchluje. V dsledku ludskej cinnosti boli pribline 2/3 Oxidu uhlicitho v atmosfre nahromaden od obdobia skoncenia druhej svetovej vojny. Ak bude scasn trend emisi pokracovat, potom k zdvojnsobeniu predindustrilnej koncentrcie CO2 v atmosfre djde v rokoch 2025-2050. Problmom je aj ivotnost CO2 v atmosfre, ktor je pribline 50-200 rokov. Znamen to, e ak by sa dnes okamite znili vetky emisie CO2 na nulu, v roku 2100 by sa v atmosfre nachdzala stle ete polovica emisi CO2 pochdzajca z ludskej cinnosti. Podla mnohch svetovch klimatolgov zmeny v zloen atmosfry spsoben clovekom pravdepodobne u prispeli k pozorovanmu nrastu teploty na Zemi za poslednch 150 rokov. Rok 1997 bol podla americkho radu National Oceanic and Atmospheric Administration z hladiska povrchovej teploty kontinentov najteplejm rokom tohto storocia. Priemern celosvetov teplota v tomto roku dosiahla 16,9 st. Celzia , co je o 0,4 stupna viac ako je priemer z obdobia rokov 1961 a 1990. Teploty na pevnine sce v roku 1997 neprekonali rekord z roku 1990, ale k absoltnemu rekordu prispela teplota nad ocenmi a vrazn zvenie cinku El Nino (zohrievanie sa irokho prdu ocenu). Scasne tento rad oznmil, e 9 z uplynulch 11 rokov bolo najteplejch od doby, odkedy sa priemern celosvetov teplota vbec meria.
10. Podla niektorch meteorolgov nrast teploty mor o 3 a 4 stupne ako vyplva z atmosferickch modelov, me spsobit nrast nicivho potencilu huriknov a o 50 % a vyvolvat pravideln brky, v ktorch rchlost vetra bude dosahovat aj 350 km/hod. Topenie ladovcov a tepeln zvcovanie objemu morskej vody me spsobit nrast morskej hladiny a ohrozenie nzko leiacich oblast. Predpoklad sa, e oteplovanie atmosfry me do roku 2030 spsobit nrast hladiny mor o 18 cm, pricom rchlost tohto nrastu u dnes predstavuje 3 a 10 mm za rok. Ak bude scasn trend v emisich sklenkovch plynov pokracovat dalej, ocakva sa e hladina mor sa zvi o 65 cm do roku 2100. Situcia je o to zvanejia, e aj keby dolo k stabilizcii koncentrcie sklenkovch plynov v atmosfre, vzhladom na velk zotrvacnost celho klimatickho systmu, hladina mor bude nadalej stpat ete niekolko desatroc. Zmenu klmy potvrdzuj aj merania zo Slovenska. V Druhej nrodnej sprve o klimatickch zmench vypracovanej ministerstvom ivotnho prostredia v roku 1997 sa uvdza, e z analzy doterajieho vvoja a zmien klmy na Slovensku vyplva, e:
Trend priemernej rocnej teploty vzduchu u ns je vznamne rastci. V Hurbanove vzrstla priemern teplota o 1 st. Celzia od roku 1901 s maximom rastu v poslednch 7 rokoch. Podobn trendy boli zaznamenan aj na inch miestach Slovenska. Trend rocnch hrnov zrok je vznamne klesajci. V Hurbanove predstavuje pokles zrok asi 90 mm od roku 1901 (co je 17% z normlu 1961-1990) s minimom v poslednom 14-rocnom obdob. Trend odparovania vody z pdy je vznamne rastci s maximom v poslednom 7-rocnom obdob. Priemern vlhkost pdy je vznamne klesajca od roku 1901. Na juhozpadnom Slovensku je tento pokles vy ako v inch oblastiach Slovenska. Vskyt mimoriadnych hodnt v obdob 1981-1994 je ovela castej ako pred rokom 1981.
