Download
1 / 7
E N D
Organické farbivá Organické (prírodné) farbivá vznikajú v živých bunkách rastlín a živočíchov (pigmenty rias, lišajníkov, mikroorganizmov, karamel, sladový extrakt, meďnaté komplexy chlorofylu, anorganické pigmenty, Fe2O3, TiO2). Z týchto farbív sú používané najmä karotenoidy. Ďalšie prírodné farbivá na rybie a hydinové výrobky, napr. kurkumín, riboflavín, antokyaníny, chlorofyly a xantofyly. Používanie umelých farbív v potravinárstve je rádovo lacnejšie a jednoduchšie, ako farbív prírodných, ale práve umelé farbivá môžu predstavovať pre zdravie človeka rôzne riziká, napr. mnohé z nich sú karcinogénne. Egypťania i Rimania používali farbivá indigo a alizarín nachádzajúce sa v rastlinách. • Rozdelenie podľa štruktúry : • dusíkaté heterocyklické zlúčeniny – deriváty pyrolu, indolu, pyrimidínu, • flavónu,... • kyslíkaté heterocyklické zlúčeniny – flavonoidy (antokyán) • fenoly, chinóny • terpenoidy (karotenoidy)
Zdroje týchto farbív Organické farbivá sa získavajú extrakciou a najčastejšie sa pri tomto procese postupuje podľa nasledujúcej schémy. Rozpustením rozdrvenej rastliny v rozpúšťadle, napr. acetóne, alebo v benzíne , (záleží od typu farbiva) , následným zahriatím a nakoniec filtráciou. Niektoré z organických farbív sa dajú získať aj umelo, hovorí sa im tiež prírodno identické.
Podľa niektorých štúdií skonzumuje priemerný Američan 5 kg aditív za rok, Angličan 3 kg a predpokladá sa, že spotreba aditív u nás za rok nie je ďaleko od týchto čísiel. Medzi aditívne látky pridávané v značnom množstve do potravín patria aj potravinárske farbivá, ktoré podľa pôvodu delíme na prírodné, prírodne identické a umelé. Označenie farbív je E100 – E199. Používanie umelých farbív v potravinárstve je rádovo lacnejšie a jednoduchšie, ako farbív prírodných, ale práve umelé farbivá predstavujú širokú paletu rizík pre zdravie človeka. Okrem potravinárstva sa organické farbivá využívajú aj v kozmetike, či vo farbách na vlasy, ako menej škodlivá alternatíva pre syntetické farbivá. Takéto uplatnenie sa našlo napríklad pre henu.
Betakarotén Betakarotén (tiež provitamín A) je významný karotenoid (teda izoprenoid), ktorý mnohým organizmom slúži buď ako žltočervené farbivo, alebo u živočíchov ako prekurzor vitamínu A. Z jednej molekuly betakaroténu vznikajú dve molekuly vitamínu A. Zdravie Betakarotén v ľudskom tele funguje ako antioxidant. Pri jeho nedostatku sa zvyšuje riziko rakoviny a klesá celková obranyschopnosť organizmu. Pokiaľ nieje telu dodávaný ani vitamín A, nemá sa tento vitamín z čoho vyrábať a to so sebou prináša významné zdravotné riziká. Pri predávkování betakaroténom (na rozdiel od vitamínu A) nehrozia žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Betakarotén obsahuje napríklad mrkva Sumárny vzorec: C40H56
Chlorofyl Chlorofyl je zelený pigment obsiahnutý v zelených rastlinách, siniciach a niekterých riasach. Chlorofyl v priebehu fotosyntézy absorbuje energiu svetelného žiarenia a používa ju k syntéze sacharidov z oxidu uhličitého a vody. Pôsobenie chlorofylu predstavuje prvý krok fotosyntézy, keď pôsobí ako transformátor svetelných kvánt na biologicky spracovateľnú formu, tým, že je schopný ju previest na makroenergickú chemickú väzbu. Tým je uvedená reakcia zdrojom energie pre všetky dalšie biochemické a biologické reakcie na tejto planéte. Absorbčné spektrum pre chlorofil Chlorofyl patrí k fotosyntetickým pigmentom spolu s fykobilinmi a karotenoidmi, ktoré však majú inú farbu a absorbujú energiu z odlišnej časti viditelného svetelného spektra. Chlorofyl je zelený, pretože absorbuje modrú a červenú časť svetelného spektra a ostatné odráža. Tým sa nám javí ako zelený a udává tak základní farbu všetkým fotosyntetizujícím rastlinám. Chemicky sa radí medzi porfyríny obsahujúce horčík. Sú známe chlorofyly: a, b, c, d, bakteriochlorofyl a, b. Molekuly chlorofylu sú na tylakoidných membránach, ktoré sú v rastlinách umiestnené v chloroplastoch, kde s bielkovinami a dalšími pigmentmi tvoria základ fotosystému I a II. 3D model
Melanín Melanín je označenie pre hnedý až čierny pigment, ktorý sa vyskytuje v telách rastlín, živočichov a prvokov. Z chemického hľadiska je odvodený z aminokyselín tyrosinu či tryptofanu, ktoré sú oxidované a zpolymerované. Najbežnejšou formou je hnedočierny polymér eumalanín. Ďalšia bežná forma je červenohnedý polymér feomelanín, ktorý je zodpovedný za hrdzavé vlasy a pehy. Oba majú mierne odlišnú chemickú štruktúru. V ľudskom tele sa vyskytujú nielen v koži, ale napríklad i vo vlasoch či v sietnici. Mimo to sa melanín nachádza v perí vtákov, v pokožke plazov a vo vonkajšej kostre hmyzu Množstvo melanínu v ľudskej koži je v rôznych častiach sveta odlišné Melanín chráni pred poškodením svetlom. Pokožka nesmie byť nadmerne vystavená svetelnému UV žiareniu. Presnejšie sa udáva, že nesmie dochádzať k oxidácii kyseliny listovej v pokožke,ktorá ale potrebuje dostatok svetla na to, aby mohol vznikať vitamín D. Pohlcuje predovšetkým ultrafialové žiarenie, ktoré mení z 99,9% na teplo a tak zabraňuje tvorbe voľných radikálov, tým chrání DNA buniek pred poškodením a vznikom zhubného nádoru - melanómu. V ľudskej koži je tvorba melanínu stimulovaná hlavne v okamihu, ked dôjde k poškodeniu DNA. Pokožka tak pri opaľování hnedne. Rôzné ľudské rasy majú geneticky zakódované odlišné farby pleti, čo zrejme záviselo od toho, v akom intenzívnom slnečnom žiarení sa daná populácia vyvíjala. Bunka zodpovedná za vznik melanínu sa označuje ako melanocyt. Vzácne dochádza aj k prílišnej produkcii melanínu (tzv. melanismus) alebo je naopak melanín produkovaný v menšom množstve (albinismus).
