1 / 22

Vznik a vývoj osvietenstva v Európe

Vznik a vývoj osvietenstva v Európe. Charakteristika.

mervin
Télécharger la présentation

Vznik a vývoj osvietenstva v Európe

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vznik a vývojosvietenstvavEurópe

  2. Charakteristika Osvietenstvo je radakomplexnýchhistorickýchprocesov, lokalizovanýchvurčitom bode vývojaeurópskychspoločností. Zahrňujeprvkysociálnejzmeny, typypolitickýchinštitúcii, formypoznania, projektyracionalizáciepoznania a praxe a rôznetechnoloticképremeny… Na osvietenstvosamôžemepozerať -cezidealizmus (akotátofilozofiazmenilasvet) -cezskepticizmus (vlnanepokojov a násilia, ktorú so seboudoniesla)

  3. Enlightenment, Aufklärung, Lumiére, Illuminisimo, Illustración • medzi 17.-19- stor. (cca) • Pôvodvsholastike, humanizme, renesancii, ovplyvnenievedeckýmipoznatkami (Galilei, Newton) a reformáciouvEurópe • Miesto: celéúzemieEurópy a Amerika • Prejavysalíšiapodľacharakterukrajiny

  4. V Anglicku a Francúzskusazakladaliakadémie, čitateľskéspolky, filantropickézdruženia, slobodomurárskelóže – diskutovalosaoekonomike, prírode, politikevduchunovýchobjavov • Miestoteológie – humanizmus, náukaočloveku • Propagáciavedeckéhomyslenia a filozofie • Filozof – prototypsprávnehočloveka • Právonaindividuálnuslobodu • OdporprotifrancúzskemukráľoviĽudovítovi XIV • Odporprotibaroku, barokovýmprejavomviery

  5. V každejkrajinemaloodlišnéprejavy • Anglicko: liberalizmus a deizmus • Francúzsko: racionalizmus a empirizmus, sloboda, rovnosť, bratstvo! –revolučnéhnutie • Amerika: všetciľudiaslobodní a rovní • Nemecko: pietizmus a individuálnaviera • Taliansko a Španielsko: bližšiekantiklerikalizmu

  6. Liberalizmus Deizmus • Liber (lat.) –slobodný • Vznikslobodnéhopohľadunasvet, snažiacsaoslobodiťspoločnosťodneslobody. Základomfilozofie je občan, ktorýmámaťčonajväčšiuslobodu. Slobodamábyťzákladomspoločnosti. Kdezačínaosobnásloboda, končíštátnamoc. • Názorrozšírenývosvietenstvepripúšťajúciexistenciuboha, alebonejakéhoprincípu, ktorý je prapríčinousveta (vesmírstvoril), ale potomsaužojehovývojnestaral. Svetsavyvíjapodľavlastnýchzákonov. Anglicko:

  7. René Descartes (1596-1650) • Cartesius /karteziánskafilozofia/ • Dielo: Rozpravaometóde, Úvahyoprvejfilozofii, Princípyfilozofie • Dupito ergo cogito, cogito ergo sum • Telo a duch- dverozdielnesubstancie, nezávislíodseba • Vylúčilpotrebuprvéhohýbateľa, všetkyprírodnéveci = mechanizmy • Argumentyvprospechboha: • Kdesavčlovekuvzala idea boha? Príčinoumusíbyťsamotnýboh. • V božejpodstate je zahrnutáexistencia – realitavúplnosti. Nebyťboha, nemali by smezárukuexistencie. Bohnemôžeklamať, existencianie je ilúzia. • Rozumobsahujevrodenéideály, ktorénepotrebujúdokazovanie.

  8. -výrazneovplyvnilvznikosvietenskejfilozofie -dielo: Rozpravaoľudskomrozume (1690) Odkiaľľudiazískavajúsvojemyšlienky a predstavy? Môžemesaspoľahnúťna to, čozískavamezmyslami? Človek = tabula rasa (naktorúpíšepoznatkyskúsenosť) Skúsenosťzákladompoznania. Vnem = idea; primárna, sekundárna (niesmeschopnípoznaťsvet) Model mechanickéhorozoznávaniaprirodzenýchmechanizmov (prirodzené = dobré) John Locke (1632-1704)

  9. Francúzsko • Racionalizmus uprednostňoval ako hlavnú poznávaciu zložku rozum a empirizmus skúsenosť získavanú zmyslami. Racionalizmus preniká do metafyziky, pretože sa od zmyslového, názorného bytia vzďaľuje a uprednostňuje nenázorné rozumové bytie. • Empirizmus vychádza z aristotelovskej tradície a za jediné ozajstné bytie považuje bytie zmyslové, pretože zmysly na rozdiel od rozumu neklamú.

  10. Vo Francúzskumaloosvietenstvonajväčšírozkvet • Revolučnéhnutienamierenéprotifeudalizmu • Encyklopédia1759: Denis Diderot, Jean Baptiste le Rond d’Alembert, Paul Heinrich Dietrich von Holbach, Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau a Voltaire

  11. Holbach “Nevedomosť a strachstvorilibohov” • Diderot „Ľudia nebudú slobodní dokiaľ posledný kráľ nebude obesený na črevách posledného kňaza” • Voltaire „Každý vodca filozofickej školy bol trochu pokrivkávajúcou lesnou vílou“ „Celá príroda hlása existenciu Boha“ „Ak by Boh neexistoval, museli by sme si ho vymyslieť“

  12. VznikVeľkejFrancúzskejrevolúcier. 1789 • Jednazpríčin bola vnerovnomernomrozdelenípríjmov, vysokévýdavkykráľovskéhodvora, absolutistická forma vlády • 3 stavy: duchovenstvo, šľachta (2%), roľníci a mešťania (98%) • Americkárevolúcia (v 80-tych rokoch, bojzaľudsképráva) • Galikalizmus – snahaodosiahnutieautonómnehopostaveniafrancúzskejcirkvivočipápežovi

  13. Jean Jacques Rousseau • Kritizoval racionalizmus • nový ideál prírody, späť k prírode. • Negatívum - odvrátenie od dejín • Pozitívum - človek sám o sebe ako pôvodný, ako vyšiel z rúk stvoriteľa • Deizmus • Verívmožnosťosobenéhobohavemocionálnomprežívaní, pričomracionálnezostávabohneuchopiteľný • Rozprava o vedách a umeniach (1749) • Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi (1753)

  14. OsvietenstvovAmerike • Thomas Jefferson • pod vplyvom puritánstva: snaha o lepšie usporiadanie štátu • pod vplyvom francúzskeho osvietenstva: všetci ľudia sú podľa svojej prirodzenosti slobodní a rovní • rovnosť politických práv a uznanie rozdielnosti ľudských bytostí • 15. novembra 1777 - prvá ústava Spojených štátov

  15. Nemecká osvietenská filozofia • Medzianglickou a francúzskou • Pietizmus (hlbokázbožnosť a individuálnaviera) • Predstavitelia: Christian Thomasius, Christian Wolf, Gottfried Wilhelm Leibnitz a Immanuel Kant

  16. Škótsko • Uplatnenie rozumu v praxi bolo obmedzené stavom a sociálnou konvenciou • Rodina na prvom mieste • Smithova neviditeľná ruka – snaha osobného záujmu jednotlivcov podporovať verejný záujem • Ferguson, Millar, Henry Home a Hume

  17. Rusko • Panovníci Peter Veľký a KatarínaVeľká (Nakaz; Inštrukcie) • Alexander Radiščev v diele Putešestvovaní iz Peterbuga v Moskvu odmieta ruské osvietenstvo, neskôr vznik sedliackych povstaní

  18. Panovníci – osvietenská forma vlády • Mária Terézia, Jozef II., Leopold II. – Uhorsko, Rakúsko, Česko • Juraj III. Veľká Británia a Írsko • Gustáv IIIl – Švédsko • Friedrich II. Veľký. – Nemecko • Ľudovít XIV. – Francúzsko • Peter Veľký a Katarína Veľká - Rusko

  19. Ďakujemzapozornosť

More Related