Download
1 / 75
750 likes | 1.32k Vues
VOD. Socilna prca vzdravotnctve zahrna starostlivosto lud s aktnym ochorenm (deti, dospievajcich, dospelch astarch lud seniorov)olud so zdravotnm postihnutm (so pecifickmi zdravotnmi a socilnymi problmami)o umierajcich lud. Histria socilnej prce v zdravotnc
E N D
1. Prednky pre posluchcov Vysokej koly zdravotnctva asocilnej prce sv. Albety vBratislave, 1. roc. extern posluchci II. st., k. r. 2009/2010
2. VOD Socilna prca vzdravotnctve zahrna starostlivost
o lud s aktnym ochorenm (deti, dospievajcich, dospelch astarch lud seniorov)
olud so zdravotnm postihnutm (so pecifickmi zdravotnmi a socilnymi problmami)
o umierajcich lud
3. Histria socilnej prce v zdravotnctve Neorganizovan forma
- nhodn, neuvedomel
- pomoc chorm, sirotm aopustenm ludom
- spojen skrestanstvom reholn spolocenstv
(opatrovatelsko oetrovatelsk cinnosti)
Organizovan pomoc
- zaciatkom9. storocia
- starostlivost ochorch bola viazan na kltory, neskr mestsk nemocnice (kombincia tulku adomova pre starch)
- rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storoc (kvalifikovan socilne sestry v nemocniciach, socilni pediatri agerontolgovia)
4. Histria socilnej prce zemie dnenho Slovenska - Ceskoslovenska
- pomoc viazan na kltory
- 11. storocie charitatvno - liecebn pomoc, zakladanie prvch nemocnc
- 11. a12. storocie mestsk pitly
- 13. storocie mnoh osobnosti (Aneka Cesk)
- od 14. storocia zujem miest oproblematiku zdravia
- najstar pitl sv. Ladislava vBratislave,
- neskr nemocnice na Spii Levoca, Kemarok av okol banskch miest
5. Ciel predmetu: Poskytnt informcie:
o prepojenosti socilneho a zdravotnckeho sektoru
o nevyhnutnosti a mimoriadnom vzname psobenia socilneho pracovnka v oblasti zdravotnctva a o perspektvach rozvoja tejto oblasti socilnej prce
o socilnom dopade niektorch ochoren na jednotlivca i na spolocnost
o lohch a pecifikch prce socilneho pracovnka vo vybranch zdravotnckych zariadeniach
6. Sylabus predmetu: Zkladn pojmy (zdravie, choroba, zdravotn postihnutie, klient socilnej prce)
Socilna sluba v zdravotnctve (socilna sestra socilny pracovnk ako stly clen zdravotnckeho tmu)
pecifick povinnosti socilnej sestry a formy socilnej prce na vybranch zdravotnckych sekoch (gynekolgia, pediatria, chirurgia, ortopdia,onkolgia, geriatria, psychiatria, kpeln starostlivost).
Prva pacientov (Charta prv pacientov, platn legislatva, socilne aspekty zdravotnho poistenia).
Etika prce socilneho pracovnka
Burn out syndrm
7. Politika Zdravie pre vetkch v 21 storoc - dokument WHO z r. 1999
Dlhodob zmer :
dosiahnut pln potencil zdravia pre vetkch.
Hlavn smery:
podporovat aochranovat zdravie lud po cel ivot,
zniovat vskyt novch prpadov zvanch chorb apokoden.
8. Etick bza zdravotnej politiky 1. zdravie, ako zkladn ludsk prvo,
2. rovnost vzdrav asolidarita pri realizci opatren na zlepenie zdravia,
3. cast azodpovednost jednotlivcov, skupn, intitci akomunt za sstavn rozvoj zdravia
9. Zdravotncke zariadenia Zdravotncke zariadenia mono rozdelit na:
- ttne (verejn zariadenia)
- nettne (neverejn) zariadenia
Podla veku pacientov ich mono delit na:
- zariadenia pre deti
- zariadenia pre dospelch lud
zariadenia pre seniorov
hospice
10. Sstava zdravotnckych zariaden Sstavu zdravotnckych zariaden tvoria:
a) ambulancie, vrtane stanc lekrskej sluby prvej pomoci aambulancie vzariadeniach socilnych sluieb,
b) agentry domcej oetrovatelskej starostlivosti,
c) zchrann zdravotn sluba,
d) pecializovan zariadenia ambulantnej starostlivosti,
e) dialyzacn stredisk,
f) polikliniky,
g) samostatn zariadenia spolocnch vyetrovacch aliecebnch zloiek,
h) nemocnice I. typu,
i) nemocnice spoliklinikou I. typu,
j) nemocnice spoliklinikou II. aIII. typu,
11. Zdravotncke zariadenia - pokr. k) fakultn nemocnice afakultn nemocnice spoliklinikou,
l) vysokopecializovan odborn stavy,
m) liecebne pre dlhodobo chorch,
n) zariadenia, ktor poskytuj paliatvnu starostlivost a hospice,
o) geriatrick centr,
p) psychiatrick liecebne, psychiatrick nemocnice, psychiatrick stacionre acentr pre liecbu drogovch zvislost,
r) odborn liecebn stavy
s) prrodn liecebn kpele,
t) verejn lekrne, pobocky verejnch lekrni avdajne zdravotnckych pomcok,
u) zubn techniky.
12. Defincia socilnej prce: Socilna prca je pecifick odborn cinnost, ktor smeruje k zlepeniu vzjomnho prispsobenia sa jednotlivcov, rodn, skupn a socilneho prostredia, v ktorom ij a k rozvjaniu sebacty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s vyuitm zdrojov a schopnost osb a s vyuitm medziludskch vztahov a zdrojov, poskytovanch spolocnostou. Je cinnostou v prospech klientov (jednotlivcov, rodn, skupn, komunt), ktor meme charakterizovat pojmami pomoc, podpora, a sprevdzanie.
(podla Asocicie vzdelvatelov v socilnej prci v SR, 1998)
13. Socilna prca v zdravotnctve V zdravotnctve je socilna prca neoddelitelnou scastou liecebno - preventvnej starostlivosti a doplna oetrovatelsk a medicnsku starostlivost tak, aby sa dosiahol vestrann, pokial mono, trval liecebn spech.
Socilny pracovnk vzdravotnctve je neodmyslitelnou scastou prce zdravotnkov. Pracuje vtme zdravotnckych pracovnkov lekrov, zdravotnch sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotnckych pracovnkov ako s psycholgovia, pecilni pedaggovia, recov terapeuti ain.
Zkladnm cielom SP v zdravotnctve je skmat a pomhat rieit situciu v rodine, kole, na pracovisku a v spolocenskom prostred (naruen vztahy a situcie, ktor vznikli v ivote cloveka nsledkom zdravotne a socilne neelatelnch zmien).
14. Etika socilneho pracovnka Podla oltsa (1996) tvoria etick aspekty neoddeliteln scast prce socilneho pracovnka ato od zaciatku samotnej komunikcie spacientom, a po vyrieenie jeho problmu.
Socilni pracovnci sa vnaej republike riadia Etickm kdexom socilnych pracovnkov SR
Socilny pracovnk v zdravotnckom zariaden:
zachovva dvernost vetkch informci, ktor zskal opacientovi, mlcanlivost odanch informcich, zabezpecuje bezpecn uloenie dokumentcie,
nesmie zneuit postavenie pacienta, ktor je momentlne odkzan na hospitalizciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vli rozhodol ojeho budcnosti,
15. Etika socilneho pracovnka pokr. m podporovat samostatnost klienta amal by mat knemu zodpovedn acitliv prstup,
m etick zodpovednost aj voci spolocnosti, voci svojim kolegom avnemalej miere aj voci svojej profesii,
pocas svojej praxe vzdravotnckom zariaden by mal permanentne rozvjat svoje vzdelanie avyzdvihovat poslanie svojej profesie,
existuje aj etick poiadavka na dobr telesn aduevn stav socilneho pracovnka ana jeho odborn aosobnostn zdatnost.
16. Osobnost socilneho pracovnka Dleit osobnostn vlastnosti:
socilne ctenie, empatia,
obetavost pre inch,
zodpovednost voci klientovi,
solidrnost s chormi,
komunikatvnost, schopnost aktvneho pocvania,
snaha o ochranu a zachovanie dstojnosti ivota a zdravia cloveka,
odborn kvalifikcia.
17. lohy a cinnosti socilneho pracovnka spolupsobit pri zabezpecen komplexnej liecebno-preventvnej starostlivosti o pacientov v zdravotnckom zariaden
skmat socilnu anamnzu, urcit socilnu diagnzu, vypracovat pln socilnej terapie, urcit rozsah, druh a potrebu socilnych opatren
poskytovat odborn rady z oblasti socilneho a dchodkovho zabezpecenia, nemocenskho poistenia
pomhat pacientovi prekonvat prekky socilneho, morlneho, ekonomickho charakteru, ktor brnia spenmu postupu liecby
podielat sa na odstranovan nepriaznivch vplyvov choroby, spolupracovat pri optovnom zaclenen chorch do spolocnosti
18. lohy a cinnosti socilneho pracovnka pokr. spolupracovat s dalmi zdravotnckymi pracovnkmi (lekr, sestra, psycholg, fyzioterapeut)
spolupracovat s rodinnmi prslunkmi, socilnymi pracovnkmi, sdmi, socilnymi kurtormi
spolupracovat s PSVaR v rmci starostlivosti o rodinu a dieta, o obcanov, ktor potrebuj osobitn pomoc (osoby so zdravotnm postihnutm, rmske etnikum, alkoholici, delikventi),
viest dokumentciu o cinnosti socilnej sluby
vykonvat vchovn a socilne osvetov cinnost
19. lohy a cinnosti socilneho pracovnka pokr. spolupracovat s oetrujcim lekrom pri realizci diagnosticko-liecebnho programu
zcastnovat sa podla potreby lekrskych vizt, zistovat aktulne potreby a poiadavky chorch
poskytovat socilne sluby nielen osobm, nachdzajcim sa v zdravotnckych zariadeniach, ktor s jej hlsen, ale aj osobm, ktor sama vyhladva, alebo ktor o pomoc sami poiadaj
hodnotit nadobudnut informcie a na ich zklade vypracvat nvrhy pre potreby socilnej diagnzy, socilnej starostlivosti a terapie,
20. lohy a cinnosti socilneho pracovnka pokr. s oetrujcim lekrom konzultovat spsob realizcie socilnych zsahov
sprostredkvat a navrhovat opatrovatelsk slubu
sprostredkvat spolocensk a ekonomick zleitosti a pomhat pri vybavovan socilnych nrokov a potrieb klienta. V prpade poverenia, podla potreby zastupovat chorho na radoch, sdoch,...
pomhat pri umiestnovan do zdravotnckych, kolskch alebo socilnych zariaden, pomhat pri umiestnovan det na zklade rozhodnutia sdu do detskch domovov, domovov socilnych sluieb,...
presadzovat a uplatnovat socilne aspekty v prci vetkch zdravotnckych pracovnkov,
21. lohy a cinnosti socilneho pracovnka pokr. prispievat k zlepeniu vzjomnej spoluprce, informovanosti o pracovnch vsledkoch,
zskavat rodinnch prslunkov, spolupracovnkov a najbliie okolie chorho pre spoluprcu, aktvnu pomoc pri rieen socilnych problmov chorho a pre spoluprcu pri jeho socilnej integrcii
sledovat aktuality a zcastnovat sa na koliacich akcich, za celom zvyovania svojich odbornch vedomost
spolupracovat s intitciami 3. sektoru
spolupracovat pri vskumnch lohch, prieskumoch,...
spracvat rocn sprvy o svojej cinnosti
22. Defincie zdravia Chpanie pojmu zdravia zvis od spolocnosti, stupna jej rozvoja a jej kultry.
Florence Nightingelov: Zdravie znamen dobre sa ctit a naplno vyuvat svoje sily.
Zdravie je proces rozvjania, pouvania, ochranovania vetkch zdrojov ludskho tela, due, mysle, rodiny, komunity a prostredia.
WHO /1947/ definuje zdravie ako stav plnej psychickej, fyzickej a socilnej pohody a nielen neprtomnost choroby ci slabosti.
23. Defincia choroby Choroba je porucha zdravia, shrn reakci organizmu na vplyv cinitelov, ktor mu vyvolat pokodenie organizmu. Vchodiskom z choroby me byt pln vyliecenie - nvrat zdravia, dlhodob a trval zhorenie - porucha zdravotnho stavu (zdravotn postihnutie), resp. ukoncenie ivota
Zdravie a chorobu nemono chpat ako protiklady ludskho ivota, choroba znamen akkolvek zlyhanie fyziologickch funkci organizmu, prpadne zlyhanie interakci medzi organizmom a prostredm
24. Defincia zdravotnho postihnutia podla Dohovoru OSN, 2006)
Osoby so zdravotnm postihnutm zahrnuj osoby, ktor maj dlhodob fyzick, duevn, mentlne alebo zmyslov postihnutie, ktor v interakcii s rznymi prekkami me brnit ich plnmu a cinnmu zapojeniu sa do spolocnosti na rovnoprvnom zklade s ostatnmi.
25. Defincie zdravotnho postihnutia v SR Invalidnm obcanom podla zkona 461/2003 Z.z. o socilnom poisten je obcan, u ktorho rozhodnutm posudkovej komisie socilnej poistovne % miera poklesu schopnosti vykonvat zrobkov cinnost z dvodu telesnej poruchy, duevnej poruchy alebo poruchy sprvania je vyia ako 40%.
Obcanom so zdravotnm postihnutm na cely z. c. 5/2004 Z.z. je:
Obcan uznan za invalidnho podla osobitnho predpisu
Obcan, ktor m pokles schopnosti vykonvat zrobkov cinnost o 20%, ale najviac o 40% podla osobitnho predpisu
Obcanom s takm zdravotnm postihnutm na cely z. c. 447/2008 Z.z. je obcan, u ktorho pokles miery funkcnej schopnosti je 50% a viac
26. Modely a prstupy k problematike zdravotnho postihnutia: Klinick (medicnsky) model ide o problm jednotlivca, spsoben chorobou, traumou alebo inm zdravotnm stavom, ktor vyaduje lekrsku starostlivost formou individulnej, profesionlnej liecby.
Socilny - Spolocensk model - porucha ako spolocensk problm. Nie je len atribtom jednotlivca ako skr komplexnou paletou podmienok, z ktorch mnoh s vytvran spolocenskm prostredm. Rieenie vyaduje spolocensk aktivitu a je kolektvnou zodpovednostou spolocnosti v celej jej rke.
Bio psycho - socilny model, resp. prstup, o ktor sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinrodn klasifikcia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia ICF) sa usiluje o integrciu oboch uvedench modelov. Poka sa o syntzu, ktor by umonovala hodnotenie problmu z pohladu biologickho, individulneho psychologickho, i socilneho (vrtane environmentlneho).
27. Medzinrodn klasifikcia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia ICF (2002) V popred zujmu ICF je posdenie zdravotnho stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviromentlneho aspektu, t.j.
stav zdravia, resp. prtomnost chorobnch zmien,
osobnostn rozmer,
monosti spolocenskch aktivt aj pri zmench truktr a funkci jednotlivch systmov (monosti uplatnenia sa a casti na spolocenskom ivote,
environmentlne faktory, ktor charakterizuj ekosystm takhoto jedinca
28. Zkladn pojmy vcharakteristike zdravia, choroby, zdravotnho postihnutia podla ICF - Porucha (impairment) - akkolvek strata alebo abnormlnost vpsychologickej, fyziologickej alebo anatomickej truktre alebo funkcii
- Dizabilita akkolvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonvat nejak cinnost spsobom, alebo vrozsahu, ak je povaovan u cloveka za normlny
- Handicap nepriazniv spolocensk situcia, vyplvajca zporuchy alebo dizability, ktor obmedzuje alebo znemonuje plnenie loh, ktor s pre tto osobu normlne (vzhladom na vek, pohlavie, socilne a kultrne podmienky)
29. Zdravotn postihnutia - delenie Telesn postihnutia problmy s mobilitou
Sluchov postihnutia problmy s komunikciou
Zrakov postihnutia problmy s orientciou
Kombinovan postihnutia prelnanie jednotlivch
Mentlne postihnutia (mentlna retardcia) intelektov dizabilita, naprklad u geneticky podmienench syndrmov casto viacnsobn postihnutie
Civilizacn choroby (chronick choroby)
Psychiatrick ochorenia
30. Rzne druhy zdravotnch postihnut - zkladn delenie - schma
31. Klasifikcia dizability dizabilita vsprvan sa
dizabilita vkomunikcii (dizabilita kpocvaniu reci, kporozumeniu reci, krozprvaniu,), v orientcii
dizabilita vosobnej starostlivosti (problmy skontrolou vylucovania, vosobnej hygiene, vobliekan, vstravovan)
lokomotorick dizabilita (dizabilita kchdzi, kbehu, kzdolvaniu schodov, kpremiestnovaniu, kdoprave, kzdvhaniu, in ), dizabilita vobratnosti
situacn dizabilita (vo vytrvalosti, kznaniu teploty, kznaniu hluku, osvetlenia, pracovnch stresov, kznaniu inch cinitelov ivotnho prostredia, in)
in obmedzenia cinnosti
32. Monosti vzniku handicapu orientacn a komunikacn handicap
handicap vo fyzickej nezvislosti (nezvislost vzhladom kpomckam a podpore inch lud)
pohybov handicap (monost a rozsah pohyblivosti od referencnho bodu, napr. od postele, od dvier)
handicap vzamestnan (nemonost konat ako je to obvykl vzhladom na pohlavie, vek a kultru)
handicap vspolocenskej integrcii (podielat sa na obvyklch spolocenskch vztahoch a udrovat ich)
handicap vhospodrskej sebestacnosti (v porovnan s obvyklou socio-ekonomickou cinnostou a nezvislostou)
33. Poruchy telesnej truktry a pohybovej funkcie dizabilita v mobilite Vroden poruchy truktry alebo funkcie tela (chbanie, resp. deformcia koncatiny, detsk mozgov obrna, spina biffida a in),
Porazov stavy (amputcie, pokodenia chrbtice, in)
Dsledky chronickch ochoren pohybovho apartu (artritdy alebo artrzy)
Dsledky neurologickch ochoren:
Roztrsen mozgovo-miechov sklerza
Dsledky neuro-muskulrnych ochoren - svalov dystrofie t.c. poznme 9 druhov
Parkinsonova choroba
Stavy po mozgovej prhode
In
34. Poruchy zmyslovch orgnov - dizabilita v orientcii, v prstupe k informcim a v komunikcii Poruchy zraku (strata oka, tak porucha zraku u oboch oc, resp. u jednho oka soslabenm zraku druhho oka, stredn porucha zraku u oboch oc, in porucha zraku)
Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - pln, alebo hlbok porucha vvoja sluchu, hlbok obojstrann strata sluchu, resp. vjednom uchu so stredne takou poruchou druhho ucha, stredne tak obojstrann porucha sluchu, in porucha sluchovej citlivosti)
In sluchov alebo un poruchy, porucha vestibulrnej funkcie,
35. Poruchy vntornch orgnov a geriatrick problmy mechanick a motorick porucha vntornch orgnov;
porucha kardiovaskulrnej a respiracnej funkcie;
porucha gastro-intestinlnej funkcie;
porucha tvorby avylucovania mocu;
porucha reprodukcnej funkcie;
defekty vntornch orgnov;
in porucha vntornch orgnov
36. Ako mono pomhat v prospech inklzie osb s telesnm postihnutm vytvranm bezbarirovho ivotnho prostredia a to aj vzmysle co najirej prstupnosti k informcim, dobrej komunikcie a odstranovania barir aj vmedziludskch vztahoch
zabezpecenm komplexnej habilitcie a rehabilitcie, vrtane zabezpecenia potrebnch zdravotnch a kompenzacnch pomcok, primeranej vzdelanostnej rovne a prpravy na povolanie
poskytovanm primeranej informacno - komunikacnej technolgie pri vzdelvan, pracovnom uplatnen i vkadodennom spolocenskom ivote
vytvranm podmienok pre primeran zamestnvanie, poskytovanm podpornch sluieb a prspevkov
37. Prca socilneho pracovnka v zdravotnckych zariadeniach Socilny pracovnk pracuje v nemocniciach, v odbornch liecebnch stavoch, detskch domovoch, DSS,,...Socilny pracovnk je scastou tmu a jeho prca na jednotlivch sekoch zahrnuje:
cast na manamente zdravotnckeho zariadenia (napr. pri rieen bezbarirovosti, prstupnosti k informcim, v komunikcii)
Podporn poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenejm prbuznm, kontakt so zamestnvatelom, s komunitou)
Ochranu, etiku,
Plnovanie (uplatnovanie princpov vcasnej socilnej intervencie
u det, ale aj u dospelch),
Zdravotn edukciu (najm pre pacientov s chronickm ochorenm),
cast na paliatvnej liecbe a oetrovan chronicky chorho pacienta
Sprevdzanie umierajceho pacienta.
38. Socilna prca v zdravotnctve - odbory Odbory v sieti zdravotnckej starostlivosti
Socilna pediatria
Socilna psychiatria
Socilna gerontolgia
Socilna onkolgia
In
39. Faktory vonkajieho prostredia, ktor ovplyvnuj proces liecby Celkov prostredie nemocnice, pocet pacientov v jednotlivch izbch, otvorenost resp. uzavretost zariadenia,
Spsob oznmenia diagnzy, poskytovanie neplnch, skreslench informci o chorobe, o liecbe,
Vztahy medzi personlom (napr. ambivalencia - nejednotnost, poskytovanie rozdielnych informci, co spsobuje neistotu pacienta),
Omyly v liecbe, pri podvan liekov a pod.
40. Negatve reakcie na liecbu v nemocnici - Hospitalizmus Ide o siln negatvnu reakciu na hospitalizciu, ktor sa prejavuje urcitou pasivitou, strnulostou, pocitom navy, nezujmom, nechutou do akejkolvek cinnosti, strachom a zkostou,
Vedie k odmietaniu liecby, pacient neparticipuje na procese liecby.
Postihuje najcastejie:
1. deti zaostvaj vo vvine, strcaj novie nvyky regresia - reaguj sklcenostou, placom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykonvaj stereotypn pohyby, cuml prsty, 2. starch lud prejavuje sa lahostajnostou, depresiou, nechutenstvom, nespavostou, apatiou,
41. Ako predchdzat hospitalizmu: zabezpecit prjemn prostredie nemocnice,
poskytnt jasn informcie o fungovan zariadenia, monosti kontaktu s vonkajm svetom, o tom, na koho sa obrtit s problmami a pod.
udriavat pacienta v aktivite rzne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitn prca, aktvne vyuvanie volnho casu),
udriavat pacienta v dobrom duevnom stave, vytvrat prjemn atmosfru (rozhovory, prjemn socilne prostredie pacienta aj personlu),
Socilny pracovnk me hrat klcov lohu vo vetkch tchto aspektoch !!!
42. Mon reakcie pacienta na oznmenie diagnzy ok: neschopnost racionlne uvaovat, pacient sa pta, preco prve on, nevie tomu uverit
Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba
Hnev: agresivita: zameran na seba alebo obrten proti inm ludom, na ktorch pacient prena zodpovednost za svoju diagnzu
Aktivita: pacient hlad vetky monosti liecby, aj alternatvne
Vyjednvanie: pacient si dva casov hranice, do kedy ete bude it, do kedy mus vydrat
Depresia: apatia, zfalstvo, rezigncia, strach zo smrti
Vyrovnanie sa s diagnzou: prijatie choroby, prava ivotnho tlu, racionlne rieenie situcie
43. Mon reakcie rodiny na oznmenie diagnzy Ltova ena: pln znehybnenie, neschopnost reagovat recou ani emocionlne, ide o okov reakciu
Hluch typ: nechce pocut zl sprvu, popiera ju
Vecn typ: racionlne spracovva informcie, potlca emcie,
alostn typ: prestva sa rozumne sprvat, vypust rcio a prezentuje len emcie
Bojov typ: hlad in monosti, obvinuje zdravotnctvo a inch
Jarmocn typ: prehnan, teatrlne sprvanie sa, prli afektovan, hyperbolizovan (akoby pacientom boli oni)
44. Etapy prce s pacientom (NOVOTN, V.- SCHIMERLINGOV, V. ) 1. Etapa socilnej evidencie aprvho kontaktu spacientom (riaden rozhovor s klientom).
2. Etapa socilnej diagnostiky.
3. Etapa vypracovania plnu socilnej pomoci.
4. Socilna terapia.
5. Etapa overovania vsledkov.
45. Socilne hodnotenie klienta na zklade riadenho rozhovoru socilna anamnza (ako problm vznikol, ako sa vyvjal)
socilne prostredie (rodina - najbliia, vzdialenejie prbuzenstvo, obec, komunita, pracovisko)
zoznam dennch cinnost, nevyhnutnch pre ivot (hygienick potreby, stravovanie, schopnost samostatnho obliekania, in cinnosti)
vymedzenie problmu astanovenie pracovnej hypotzy (vrtane pravy ivotnho prostredia, kompenzacn pomcky, asistencia, oetrovatelsko-opatrovatelsk starostlivost ....)
ekonomick zzemie (prjmy vlastn, rodina, podpora ci prspevky)
46. Pracovn cinnost socilneho pracovnka na rznych klinickch sekoch A. Na pediatrickch oddeleniach:
najcastejie vyuvaj socilneho pracovnka na novorodeneckch oddeleniach (adopcie, nvrhy na predben opatrenia udet zHniezd zchrany, opusten anechcen deti, novorodenci sneonatlnym abstinencnm syndrmom, novorodenci spozitvnym BWR, novorodenci nezaopatrench rodicov abezdomovcov),
Socilni pracovnci spolupracuj smatrikou,
pri podozren na tranie, zneuvanie alebo zanedbvanie starostlivosti odieta, alkoholizmus, narkomniu vrodine dietata, spolupracuj spolciou, sdmi, radmi prce, socilnych vec arodiny, kolskmi psycholgmi atd.
pracuj s dlhodobo hospitalizovanmi detmi, mu sa starat oich volnocasov aktivity, vyuvat rzne metdy terapie (arteterpia, muzikoterpia apod.), pracuj aj srodicmi tako chorch det
47. Socilny pracovnk na rznych klinickch sekoch pediatria, pokrac. Na pediatrickom oddelen spolupracuje najm v oblastiach:
prevencia ochoren, ockovanie
CAN syndrm (syndrm tranho, zanedbvanho a zneuvanho dietata)
razy a otravy
toxikomnia, alkoholizmus, nikotinizmus
juveniln delikvencia
suicdia a suicidlne sprvanie sa det
socilne ohrozen deti
deti s telesnm, mentlny postihom
adopcie, utajen prody, hniezda zchrany
teky matiek, rmiek z prodnice
48. Pracovn cinnost socilneho pracovnka v zdravotnckych zariadeniach pokr.: B. Oddelenia pre dospelch lud
socilni pracovnci rieia situcie, ked sa clovek nsledkom choroby, razu apod. neme dalej zapojit do pracovnho procesu, alebo je potrebn zmena pracovnej pozcie,
dlhodobo hospitalizovanm obcanom pomhaj ulahcit proces nvratu do benho ivota,
chronicky chorch kontaktuj so svojpomocnmi skupinami spodobnm problmom,
spolupracuj aj srodinou chorch obcanov, informuj ich, ako spacientom pracovat, ak starostlivost bude potrebovat po nvrate domov,
49. Pracovn cinnost socilneho pracovnka v zdravotnckych zariadeniach pokr.: pomhaj bezdomovcom, narkomanom, ktor s casto opakovane hospitalizovan (vybavuj obciansky preukaz, zdravotn poistenie, kontaktuj sa srodinou klientov)
spolupracuj sobcianskymi zdrueniami, ktorch cielovou skupinou s prve tto obcania, smiestnymi radmi podla miesta trvalho pobytu obcana apod.),
vprpade mrtia obcana, ktor nemal iadnych prbuznch, vybavuj jeho pochovanie.
50. Pracovn cinnost socilneho pracovnka v zdravotnckych zariadeniach pokr.: C. Geriatrick oddelenia
pomhaj starm ludom, ktor casto zle znaj hospitalizciu, maj problm sadaptciou na nov prostredie, pocit izolcie, odloenia rodinou,
pracuj srodinou, vsnahe motivovat vnich zujem oklienta, vytvorit podmienky pre nvrat do domceho prostredia,
s vzkom kontakte smiestnymi radmi, sVC, sOZ a s nettnymi zariadeniami pre pomoc starm obcanom.
podvaj iadosti oposdenie odkzanosti na socilnu slubu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovatelskej sluby, denn stacionr, opatrovatelsk slubu v domcnosti, prepravn slubu apod.),
spolupracuj s lekrmi priterminlne chorch pacientoch.
51. cast socilneho pracovnka na paliatvnej starostlivosti v hospicoch Defincia - podla WHO:
Paliatvna starostlivost je aktvna, celkov starostlivost o pacientov v case, ked ich choroba u neodpoved na kauzlnu liecbu a kontrola bolesti, alebo inch symptmov a psychologickch a socilnych problmov je prvorad.
Celkovm cielom paliatvnej starostlivosti je najvyia mon kvalita ivota pacienta a jeho rodiny. Paliatvna starostlivost potvrdzuje ivot a chpe umieranie ako prirodzen proces. Zdraznuje lavu bolesti a inch obtaujcich symptmov, integruje fyzick, psychologick a duchovn aspekty starostlivosti o pacienta. Ponka podporu pacientovi it tak aktvne, ako je to len mon a do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine zvldnut dan situciu.?
52. cast socilneho pracovnka na paliatvnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. Defincia hospicovej starostlivosti podla WHO:
Hospicov starostlivost je centrlne riaden program paliatvnej starostlivosti, cielene zameran na zmiernenie symptmov choroby u terminlne chorch pacientov, u ktorch je prognostick stanoven pravdepodobn prevanie v maximlnom rozsahu 6 mesiacov.?
Hospic nie je budova, je to filozofia a program tmovej starostlivosti v terminlnom tdiu ochorenia o chorch s u neliecitelnou chorobou a o ich rodiny, ktor sa zriekli u nemonej a nezmyselnej liecby a doaduj sa hospicovej starostlivosti. V populcii zomierajcich chronick chorch predstavuj 5-10-20% !
53. cast socilneho pracovnka na paliatvnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. In defincia hospicovej starostlivosti:
Hospicov starostlivost je komplexn medzirezortn tmov multidisciplinrna starostlivost s interdisciplinrnym prstupom, nahradzujca u vycerpan kauzlnu liecbu choroby, potrebnou symptomatickou liecbou.
Tvor shrn odbornch lekrskych, oetrovatelskch, pastorlnych, religiznych, psychologickch a rehabilitacnch cinnost, poskytovanch terminlne chorm ludom s cielom minimalizovat bolest a zmiernit vetky obtiae, vyplvajce zo zkladnej choroby a jej komplikcii a zohladnujce bio-psycho-spirituo-socialne potreby chorho a jeho rodiny.
54. Formy hospicovej starostlivosti Hospicov starostlivost sa realizuje v dvoch zkladnch formch:
domca hospicov starostlivost (predstavuje cca 80%),
- s napojenm na ambulancie pre liecbu bolesti,
- s napojen na jednotku dennho hospicu
b) intitucionalizovan hospicov starostlivost (v lkovch zariadeniach, predstavuje cca 20%
- hospicov sluby v stavoch socilnej starostlivosti,
- hospicov tmy v liecebniach pre dlhodobo chorch a v nemocniciach,
- vyclenen hospicov jednotky v liecebniach pre dlhodobo chorch
55. Aktulne problmy socilnych pracovnkov vzdravotnckych zariadeniach: socilnu prcu vzdravotnctve podla liecebnho poriadku me vykonvat len pracovnk, ktor m prslun zdravotncke vzdelanie (Stredn zdravotn kola, Lekrska fakulta), nie absolvent socilnej prce prslunch vysokch kl,
vkony socilneho pracovnka nie s hraden zdravotnmi poistovnami,
socilni pracovnci svysokokolskm diplomom nie s zaraden do systmu zdravotnckej starostlivosti,
nevykazuj iadne tatistick vyhodnocovanie,
56. Aktulne problmy socilnych pracovnkov vzdravotnckych zariadeniach pokr.: nemaj dostatok casu na poradenstvo, pomoc apodporu pacientov so socilnymi problmami,
nemaj vnplni prce podporu rodn so zdravotne postihnutm dietatom, podporu dospelch lud so ZP.
nevykazuj socilnu podporu aporadenstvo pre lud so zdravotnm postihnutm (naprklad poradenstvo okompenzcich, ci socilnych slubch podla prslunch zkonov)
57. Aktulny prvny stav v SR Vlegislatve Slovenskej republiky zatial neexistuje pecilny zkon o integrcii obcanov so zdravotnm postihnutm, ktor by komplexne rieil cel problematiku. Tto je ciastocne obsiahnut vpocetnch prvnych predpisoch,
Antidiskriminacn zkon (Zkon c. 365/2004) zahrnuje samozrejme aj poiadavku nediskrimincie osb so zdravotnm postihnutm, zatial sa vak v praxi casto stretvame s nepriamou (skrytou) diskriminciou, co v konecnom dsledku vznamnou mierou zniuje kvalitu ivota lud so zdravotnm postihnutm.
58. Zkon c. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znen neskorch predpisov
Zkon c. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrdzanej na zklade verejnho zdravotnho poistenia a o hradch za sluby svisiace s poskytovanm zdravotnej starostlivosti
Zkon c. 578/2004 Z.z. o poskytovateloch zdravotnej starostlivosti, zdravotnckych pracovnkoch, stavovskch organizcich v zdravotnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov Zdravotn starostlivost - legislatva
59. Zdravotn starostlivost - realita Zdravotncke zariadenia a stredisk s zvca barirov
Na Slovensku je nedostatok centier vcasnej diagnostiky a vcasnej intervencie pre deti (chb siet detskch rehabilitacnch centier)
Neexistuje siet zariaden pre komplexn rehabilitciu dospelch (Komplexn rehabilitciu po takch razoch a opercich poskytuje prakticky iba Nrodn rehabilitacn centrum v Kovcovej)
Nie je dorieen postavenie nemedicnskych profesi v zdravotnctve (psycholgovia, logopdi, liecebn pedaggovia, fyzioterapeuti, socilni pracovnci a i.)
60. Zdravotn starostlivost - odporcania Urchlene realizovat debaririzciu vetkch zdravotnckych zariaden
Zabezpecit prpravu profesionlov pre vcasn diagnostiku a poskytovanie vcasnej intervencie u deti s rizikovm vvinom
Legislatvne upravit postavenie profesionlov nemedicnskeho vzdelania pre poskytovanie vcasnej starostlivosti, komplexnej habilitcie a rehabilitcie
V postgradulnom vzdelvan posudkovch lekrov podporit zakomponovanie dokumentu WHO Medzinrodn klasifikcia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia do tudijnch osnov
61. Zkon c. 461/2003 Z.z. o socilnom poisten. Predstavuje zkladn pilier dchodkovho systmu na Slovensku. Osobm so ZP, ktor s poberatelmi invalidnho dchodku umonuje zaradit sa aj do pracovnho procesu bez straty, alebo krtenia invalidnho dchodku.
Zkon c. 447/2008 Z.z. o penanch prspevkoch na kompenzciu takho zdravotnho postihnutia - legislatvna norma pre pomoc formou poskytovania materilnej, alebo financnej pomoci (fakultatvne prspevky).
Zkon c. 448/2008 Z.z. o socilnych slubch - legislatvna norma pre poskytovanie socilnych sluieb (napr. socilne poradenstvo, opatrovanie. umiestnenie v zariadeniach socilnych sluieb) Socilna starostlivost - legislatva
62. Zkon o penanch prspevkoch na kompenzciu takho zdravotnho postihnutia - odkzanost Fyzick osoba s takm zdravotnm postihnutm je odkzan na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkzan na osobn asistenciu alebo opatrovanie.
Fyzick osoba s takm zdravotnm postihnutm je odkzan na pomcku, na pravu pomcky, na zdvhacie zariadenie, na pravu osobnho motorovho vozidla, na pravu bytu, na pravu rodinnho domu alebo na pravu gare, ak socilne dsledky jej takho zdravotnho postihnutia mono prekonat alebo zmiernit pomckou, pravou pomcky, zdvhacm zariadenm, pravou osobnho motorovho vozidla alebo pravou bytu, rodinnho domu alebo gare.
63. Zkon o penanch prspevkoch penan prspevok na osobn asistenciu
Pocet hodn osobnej asistencie je najviac 7 300 hodn rocne.
Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 1,39 % sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu. Je ustanoven osobitnm predpisom.
Vka ivotnho minima sa kadorocne men
Od 1. jla 2009 je to:
178,92 mesacne, ak ide o jednu plnolet fyzick osobu
124,81 mesacne, ak ide o daliu spolocne posudzovan plnolet fyzick osobu
81,66 mesacne, ak ide o zaopatren neplnolet dieta alebo o nezaopatren dieta
64. Zkon o penanch prspevkoch prspevky na pomcky Prspevok na kpu, pravu, opravu avcvik pouvania pomcky mono poskytnt len na pomcky, uveden vprlohe zkona - zoznam pomcok
Pri urcen vky penanho prspevku na kpu pomcky sa zohladnuje cena pomcky, ustanoven vzozname pomcok
Vka penanho prspevku na kpu druhho mechanickho vozka je limitovan (najviac 1659,70 eura) u druhho el. vozka je najviac 4 979,09 eura
Za pomcku sa povauje aj pes sopecilnym vcvikom (vodiaci pes, asistencn pes a signlny pes).
Pomckou je aj pecilny softvr alebo aktualizcia softvru.
65. Zkon o penanch prspevkoch odkzanost na individulnu dopravu Fyzick osoba je odkzan na individulnu dopravu, ak pri repektovan jej prirodzenej dstojnosti nie je schopn:
premiestnit sa kvozidlu VHD osb akprostriedku eleznicnej dopravy aspt
nastupovat do avystupovat z vozidla VHD osb a prostriedku eleznicnej dopravy, udrat sa vnom pocas jazdy, alebo
zvldnut z dvodu TZP situciu vo vozidle VHD osb a v prostriedku eleznicnej dopravy, najm z dvodu poruchy sprvania (strata dvoch koncatn, duevn ochorenia, vertebrobasilrna insuficiencia stakmi zvratmi, kardiopulmonlna nedostatocnost takho stupna alebo tak porucha sfinkterov.
66. Medzinrodn parkovac preukaz predn strana
67. Medzinrodn parkovac preukaz zadn strana
68. Zkon o penanch prspevkoch prspevky na kompenzciu mobility * na kpu zdvhacieho zariadenia (schodolez, zdvihk, ikm schodiskov ploina, zvisl schodiskov ploina, vtah, alebo stropn zdvhacie zariadenie),
* na kpu osobnho motorovho vozidla - najviac 6638,79 eura, sautomatickou prevodovkou najviac 8298,48 eura,
* na pravu osobnho motorovho vozidla, najviac 6638,79 eura,
* na prepravu ak nevlastn osobn motorov vozidlo, mesacne najviac 51,02% sumy ivotnho minima
69. Zkon o penanch prspevkoch prspevok na kompenzciu zvench vdavkov Vka penanho prspevku na kompenzciu zvench vdavkov, svisiacich sozabezpecenm prevdzky osobnho motorovho vozidla je mesacne 16,70 % sumy ivotnho minima
Vka penanho prspevku na zven vdavky v svislosti s hygienou alebo s opotrebovanm atstva, bielizne, obuvi a bytovho zariadenia je mesacne 9,28% sumy ivotnho minima
Vka penanho prspevku na kompenzciu zvench vdavkov svisiacich sostarostlivostou o psa so pecilnym vcvikom je mesacne 22,27 % sumy ivotnho minima
70. Zkon o penanch prspevkoch pri ditnom stravovan Vka prspevku je rzna, v zvislosti od diagnzy::
a) 18,56 % sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu pre choroby a poruchy uveden v prlohe c. 5 vprvej skupine (fenylketonria, cystick fibrza spankreatickou insuficienciou, ulcerzna kolitda, Crohnova choroba, celiakia)
b) 9,28 % sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu pre choroby a poruchy uveden v prlohe c. 5 vdruhej skupine (diabetes mellitus, malnutrcia po resekcii aldka, niektor dalie ochorenia GIT)
c) 5,57 % sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu pre choroby a poruchy uveden v prlohe c. 5 vtretej skupine (chronick insuficiencia obliciek, zenie paerka poruchy prehltania)
71. Zkon o socilnych slubch Socilne sluby na rieenie nepriaznivej socilnej situcie z dvodu takho zdravotnho postihnutia, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo z dvodu dovrenia dchodkovho veku s:
* poskytovanie socilnej sluby v zariaden pre fyzick osoby, ktor s odkzan na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzick osoby, ktor dovrili dchodkov vek (prloha c. 9),
* opatrovatelsk sluba,
* prepravn sluba,
* sprievodcovsk sluba a predcitatelsk sluba,
* sprostredkovanie tlmocnckej sluby, tlmocncka sluba,
* sprostredkovanie osobnej asistencie,
* poiciavanie pomcok,
72. Formy socilnej sluby 1.Ambulantn forma socilnej sluby (dalej len ambulantn socilna sluba) sa poskytuje fyzickej osobe, ktor dochdza, je sprevdzan alebo je dopravovan do miesta poskytovania socilnej sluby. Miestom poskytovania ambulantnej socilnej sluby me byt aj zariadenie.
2.Ternna forma socilnej sluby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom socilnom prostred.
3.Pobytov forma socilnej sluby v zariaden sa poskytuje, ak scastou socilnej sluby je ubytovanie. Pobytov socilna sluba sa poskytuje ako celorocn, alebo tdenn socilna sluba.
73. Dohovor OSN o prvach lud so zdravotnm postihnutm z r. 2006 EU podpsala Dohovor OSN o prvach lud so zdravotnm postihnutm dna 30. 3. 2007
Dohovor v New Yorku podpsalo 53 krajn (z toho 20 krajn EU - Slovensko podpsalo v sept. 2007) Podpisom sa tt zavzuje zacat ratifikacn proces, cm sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia bud pre neho prvne zvzn
Dohovor m 50 clnkov, Opcn protokol k Dohovoru obsahuje 18 clnkov
74. Dohovor OSN o prvach lud so zdravotnm postihnutm Cl. 3 Veobecn zsady (a) repektovanie prirodzenej dstojnosti, osobnej nezvislosti, vrtane slobody volby a samostatnosti osb;
(b) nediskrimincia;
(c) pln acinn zapojenie sa a zaclenenie do spolocnosti;
(d) repektovanie odlinosti a prijmanie osb so zdravotnm postihnutm ako scasti ludskej rozmanitosti a prirodzenosti;
(e) rovnost prleitost;
(f) prstupnost;
(g) rovnost medzi mumi a enami;
(h) repektovanie rozvjajcich sa schopnost det so zdravotnm postihnutm a repektovanie prva det so zdravotnm postihnutm na zachovanie vlastnej identity.
75. Dohovor OSN - Cl. 5 Rovnost a nediskrimincia 1. Zmluvn strany uznvaj, e vetky osoby s si rovn pred zkonom a podla zkona a maj nrok na rovnak ochranu ana rovnak itok zo zkona bez akejkolvek diskrimincie.
2. Zmluvn strany zakazuj vetku diskriminciu na zklade ZP a zarucuj osobm so ZP rovnak a cinn prvnu ochranu pred akoukolvek diskriminciou
3. V zujme presadenia rovnosti a odstrnenia diskrimincie zmluvn strany podnikn vetky prslun kroky na zabezpecenie poskytovania primeranch prav.
4. Osobitn opatrenia, ktor s nevyhnutn na urchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osb so zdravotnm postihnutm, sa v zmysle tohto dohovoru nepovauj za diskriminciu.
76. Dakujeme za pozornost
