Download
1 / 13
E N D
Meterologia Svetlana Olahová v.b
Meteorológia je veda zaoberajúca sa atmosférou. Študuje jej zloženie, stavbu, vlastnosti, javy a deje v nej prebiehajúce, napríklad počasie. Meteorológia je považovaná za časť fyziky, preto je často chápaná ako „fyzika atmosféry“ a vyučuje sa na matematicko-fyzikálnych fakultách. Na mnohých univerzitách je meteorológia často vyučovaná ako súčasť vied o Zemi, čo zohľadňuje súvislosť atmosféry s ďalšími krajinnými sférami. Meteorológia sa používa v aplikácií v rozličných oblastiach života ako je armáda, v produkcii energie, v doprave, v poľnohospodárstve a vo výstavbe. S meteorológiou úzko súvisí hydrológia. Meteorológia a hydrológia tvoria medzidisciplinárnu oblasť hydrometeorológie. Vzájomné pôsobenie medzi zemskou atmosférou a
Oblaky • Oblak (hovorovo mrak alebo mračno) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných planét. Oblaky vznikajú vtedy, keď sa vlhkosť vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ľadové kryštáliky. Výška, v ktorej sa dej odohráva, býva rôzna a hranica, za ktorou sa plynná fáza vody mení na kvapalnú, sa nazýva rosný bod. Závisí od stability vzduchu a množstva prítomnej vlhkosti. Typická oblaková kvapka alebo ľadový kryštálik má v priemere približne 0,01 mm. Studené oblaky tvoriace sa vo veľkých výškach obsahujú iba ľadové kryštáliky, nižšie teplejšie oblaky obsahujú iba vodné kvapky a zmiešané oblaky oboje.
Vietor • Vietor je pohybujúci sa vzdušný prúd, ktorý vzniká v dôsledku vyrovnávania tlaku medzi oblasťami s rôznym atmosférickým tlakom. Je to prízemný horizontálny prúd vzduchu prúdiaci z tlakovej výše do tlakovej níže. Pri jeho popise je podstatný jeho smer, rýchlosť a ochladzovací účinok. • Rýchlosť (sila) vetra sa klasifikuje buď presným určením jeho rýchlosti (kilometre za hodinu, metre za sekundu, míle za hodinu), alebo v stupňoch, ktoré sa určují odhadom podľa Beaufortovej stupnice. Rychlosť vetra sa v čase výrazne mení, preto sa často udáva priemerná rýchlosť vetra (za určité obdobie, napr. 1 alebo 5 minút) a nárazová rýchlosť vetra (maximálna rýchlosť pri jednorázovom náraze).
Burka • Búrka je v širokom zmysle pomenovanie pre poveternostný jav, ktorý má spravidla svoj zreteľný začiatok a ukončenie, je pre danú oblasť extrémnym typom počasia a jeho charakteristikou je buď silný vietor, alebo elektrické výboje. • Slovo búrka ale väčšinou označuje typické letné alebo tropické počasie, pri ktorom na výrazne ohraničenej a relatívne malej ploche územia a pri pomerne krátkom čase padá intenzívny dážď, prípadne krúpy, a sprevodným znakom sú blesky a hromobitie. • Búrke v širšom zmysle zodpovedá napríklad snehová búrka (blizzard), v ktorej vietor víri už pred tým napadaný sneh. V suchých oblastiach Zeme existuje piesočná búrka, alebo prachová búrka, v ktorej vietor nesie zvírené čiastočky zeme.
Hmla • Hmla je oblak, ktorý leží pri zemi. Vzniká vtedy, keď má vzduch pri povrchu zeme veľkú relatívnu vlhkosť a prudko sa ochladí. Hmla preto vzniká najčastejšie nad mokrou zemou (jasné a jarné hmly), nad vodnými plochami, prípadne v blízkosti riek, v podvečer alebo v noci. Ráno trvá väčšinou len dovtedy, kým Slnko na danom mieste dostatočne ohreje zem.
Blesk • Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky. Bleskový elektrický výboj – „blesk“ je sprevádzaný emisiou svetla. Najčastejšie sú blesky medzi oblakmi. Len každý tretí až štvrtý udiera do zeme. • Hrom je charakteristický zvukový efekt blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý vzduch, ktorý sa rozpína. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína výbuch. Po skončení blesku sa teplota prudko znižuje, pritom sa vzduch prudko sťahuje a to spôsobuje otrasy a vytvára ohlušujúci zvukový efekt. • Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny elektrický výboj. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovské energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu.
