Lyrizačné tendencie v slovenskej próze v medzivojnovom období

1. Lyrizačné tendencie v slovenskej próze v medzivojnovom období

2. próza naturizmu patrímedzi lyrizačné tendencie • rok 1918-vznik niekoľkýchumeleckýchsmerov a autorských orientácií • domácaliteratúra reagovala na zložitý spoločenský zápas, a na vývin európskejliteratúry • popri realistických tendenciách začali prenikať lyrizačné tendencie, ktorýchšíriteľmibolispisovatelia z okruhu časopisu Svojeti a Mladé letá • ich cieľom bolo otvoriťslovenskejliteratúre „okno do Európy“

3. Naturizmus - prúdslovenskej prózy v 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia - v minulosti sapre prózu naturizmu používal termín lyrizovaná próza, čo označuje tendenciu do prózy vnášať básnické prvky: personifikácia, prirovnanie, metafora, epiteton, synekdocha

4. ZNAKY PRÓZY NÁTURIZMU -autorisasústreďujú na dedinu a dedinskéhočloveka-zameranie na vnútorný, psychický svet hrdinu, oslabujúdejovúzložku, častejšiesú opisy, úvahy, vnútornémonológy- hrdinoviasú často výnimočnépostavy, súcitovo založení, vždy po niečomtúžia, autoriichidealizujú-v popredíbývaväčšinouprincípdobra a zla-hl. literárnymžánrom je novela -predstaviteliavyužívajúprostriedkybásnickej tvorby -častá je eufónia (ľubozvučnosť, hudobnosť)-časté je rozprávanie v 1. osobe (priame) – príbehrozprávaniektorá z postáv

5. 1.ORNAMENTÁLNA PRÓZA - základnou črtou je expresívno-lyrický ornamentalizmus (ozdobnosť jazyka) TidoJozefGašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horvath, GejzaVámoš • 2.LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA - základnou črtou je expresionisticky – senzualistická epika - J.C.Hronský, Jozef Horák, FerdinantGabaj, Ján Bodenek • 3.PRÓZA LYRICKÉHO NATURIZMU - dôvera autorovvovšemocnú silu rozumu - snaha o obnovenie citovosti v próze - ĽudoOndrejov, Dobroslav Chrobák, MargitaFiguli a František Švantner

6. Martina Figuli - bola predstaviteľkouslovenskejlyrizovanej prózy - za celoživotnú tvorbu jej boliudelenéoceneniazaslúžilejumelkyne a národnejumelkyne • Najznámejšiediela • debut – autobiografická poviedka List od otca • rozprávková novela Tri gaštanovékone • historický román Babylon – zánik mocnejChaldejskejríše • autobiografické romány Mladosť a Ariadnina niť • lyricko-epická skladba Balada o Jurovi Jánošíkovi

7. Tri gaštanovékone - žáner: novela s prvkami rozprávky - téma: príbeh lásky 2 mladých ľudí, ktorímusiaprekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívanéšťastie, ktorésa volá život - miesto a čas deja: Orava a dedinyTuriec, Leštiny, okolitápríroda; čas bližšie neurčený -  kompozícia: boj dobra a zla Hl.postavy: Peter - statočný a milý mládenec, ktorý by za Magdalénu položil aj svoj životMagdaléna - citlivá a nežnádievčina, veriaca v Bohahlavné záporné postavy: Jano Zápotočný - zámožný sedliak, pijan a tyranMaliarička - Magdalénina matka, ktorá bažila po bohatstveZápotočného - príbehrozprávahlavná postava Peter

8. DEJ: Turiec – Babia hora – dedinaLeštiny. Peter a Magdaléna súpriatelia od detstva a ichvzťahsavyvinie až do tejmiery že sachcú zobrať. O Magdalénu má záujem aj krutý a mocný Jano Zápotočný. Magdalénina matka juprisľúbi Janovi kvôlipeniazom. Petrovi povedala, že on si juvziaťnemôželeboniejeusadený a má len 3 gaštanovékone. Magdaléna mu dala 3 úlohy(postaviť dom, vzdaťsatuláckehospôsobu života a prísťpreňu na 3 gaštanovýchkoňoch). Neskôr Peter zachránil Magdu spod kopýtkoňa a má pokušenieuniesťju, ale odolá a odvedieju k rodičom. Obaja si dali sľub, že sastretnú. Peter odchádzapripraviť dom a Magdaléna zatiaľodďaľuje sobáš. Jano ju znásilní a zoberúsa. Magda nemá Jana rada. Peter prichádza po dvochrokoch, na 3 gaštanovýchkoňoch, spokojný, že dodržalsľub a postavil dom. Zistí však čosadeje.Vznikánapätásituácia. Peter vidí akoJano trápi Magdu i kone na poli, kôňju kopne a Peter juopäťzachráni. Posledná scéna: Jano chce vypáliť koňovi nápis – Tulák – ten, ztýraný a slepý ho zabije a Magdaléna potratí, zničená, oslabená, ale s Petrom.

9. Dobroslav chrobák - ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľomprísloví a porekadiel • 17-ročný debutoval v Študentskom časopise svojou prvou poviedkou - Ďalšie prózy venovaltematikedediny a prírody - knižne debutoval knihou poviedok a novielKamarát Jašek - je tiežautoromrecenzií a kritík, najmämedzivojnovej prózy, úvah o umení, referátov o výtvarníkoch.

10. Drak savracia Obdobie:naturalizmus Kompozícia:12 kapitol, dielosazažínamottom: Hľadaniestratenej cti, lásky a dôveryľudítvorívhodnú látku prehrdinskú rozprávku. Téma:návrat obávaného človeka do dediny. Idea:predsudkyľudí, ktoré často odsúdiačlovekaskôr, než ho stihnúspoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudiasa často mýlia a že obraz, ktorý si o človekuutvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý. Hl.postavy: Drak(Martin Lepiš), Eva, Šimon EPILÓG: Stará mama dopovedalapríbeh už v prítomnostisvojmu vnukovi: „žili šťastne až kým nepomreli..

11. DEJ: Draka nájde starý hrnčiar (Lepiš), prededinu je Drak tajomný. Hrnčiarumrie, celá dedina si myslí, že ho drak zabil prepeniaze, ale v skutočnosti, bol hrnčiar slepý a spadol do jamy s hlinou. Eva chodí s Drakom. Draka dedinčanianapadnú a keď ho Eva vylieči drak odíde z dediny. Majú spolu dieťa. Eva sa vydá za Šimona. Nerozprávajúsa, lebo aj Šimon cíti, že Eva ešte stále čaká na Draka. Po rokochsa Drak vracia. Dedina ho spolu soŠimonom pošle doviesťdobytok z hôr. Šimon podozrieva Draka, že chce dobytokpredať do Poľska a podpáli mu chalupu. Drak savraciasostádom a mladou ženou. Šimon mu odpustí a Drak odpustí Šimonovi. Eva si uvedomí, že patrí k Šimonovi. Drak odchádza z dediny.