Ezop

1. Patrí dodnes k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom. Ezop

2. Každá bájka obsahuje na konci väčšinoudidaktické poučenie. Hrdinami jeho bájok sú predovšetkým zvieratá a to všeobecne známe. Takisto však písal bájky, v ktorých vystupovali jednoduchí ľudia, kde poukazoval na lakomosť či chamtivosť. Ezopove báje

3. Na lúke sa pásli tri býky. Lev ich chcel napadnúť a zožrať, ale bál sa ich. Tak vyvolal medzi nimi zvady a tí sa rozišli. Potom ich všetkých roztrhal. „V svornosti spása býva“ O troch býkoch

4. Poľná myš pozvala na hostinu myš domácu a predložila jej poľné plody, ako figy, hrozno a iné ovocie. Myš domáca bola presvedčená, že jej kamarátka žije v strašnej biede, a povedala jej, aby ju na druhý deň prišla navštíviť. Zaviedla ju do komory, ktorá patrila boháčovi, a predložila jej najvyberanejšie jedlá: rozmanité druhy mäsa, rýb, ba ešte aj koláče. Keď sa najlepšie hostili, vošiel do komory gazda. Myši sa, pravdaže, naľakali a rozutekali. Tu povie poľná myš svojej družke z mesta: „Maj si svoje jedlá od výmyslu sveta! Ja mám radšej potravu, ktorú možno požívať bez strachu a na slobode. MYŠ POĽNÁ A DOMÁCA

5. Osliar viedol osla. Kúsok cesty šli svorne spolu, potom odrazu osol odbočil iným smerom a zamieril na prudký svah. Tak sa dostal až na okraj priepasti, Osliarho chytil za chvost a pokúšal sa ho odviesť iným smerom. Keď sa však osol bral tvrdohlavo na opačnú stranu, pustil ho a povedal : „Maj si svoje víťazstvo, ale draho zaň zaplatíš. Osol a osliar

6. Havran uchytil kúsok mäsa a sadol si na strom. Zbadala to líška a chcela sa nejako zmocniť mäsa. I postavila sa pred havrana a začala ho vychvaľovať, aký je vraj urastený a krásny, jemu jedinému by vraj svedčalo, aby bol kráľom všetkých vtákov. A iste by sa tak aj stalo, keby mal aj hlas, ako sa na kráľa patrí. Havran chcel líške dokázať, že má aj pekný hlas, vypustil zo zobáka mäso a poriadne zakrákal. Líška skočila po mäse a zavolala havranovi: „Už len rozum ti chýba, havran, a mohol by si sa stať kráľom všetkých vtákov.“ HAVRAN A LÍŠKA

7. Líška vošla do domu, v ktorom býval herec. Ako sa tak prehrabávala v jeho veciach, našla krásne vypracovanú masku. Vezme ju do labiek a vraví: „Aká nádherná hlava, a prázdna!“ Líška a maska

8. Vyhladnutá líška zbadala na vysokom viniči strapce hrozna a chcela sa k nim dostať. Ale márne. Napokon sa pobrala preč a povedala vínnej réve: „Sú kyslé.“ Takto aj niektorý ľudia pri neúspechu zastierajú svoju nespokojnosť nepriaznivými okolnosťami.  Líška a hrozno

9. Komár bol síce malý, no veľa si o sebe myslel. Jedného dňa, ustatý z lietania, zosadol na roh obrovskému býkovi, ktorý sa pásol na lúke. Býk si komára ani nevšimol. Keď si komár oddýchol a nabral sily, zdvorilo sa pred odchodom prihovoril býkovi. "Žiaľ už musím ísť, ale ďakujem ti za to, že si mi dovolil oddýchnuť si na tvojom rohu. Rád by som ostal, ale naozaj už musím." Býk začudovane odpovedal: „Mne je jedno čo urobíš, nevšimol som si kedy si prišiel a nezbadám ani keď odídeš" Často sa sami sebe vidíme dôležitejší ako iným. O komárovi a býkovi

10. Na zemi ležali víchrom zlámané duby. Keď videli neďaleko seba neporušenú trstinu, spýtali sa jej, ako je to možné, že ich, mohutné a silné, zlámal víchor, kým jej, slabej a tenkej, ani lístok sa neskrivil. „My sme si vedornésvojej slabosti,“ povedala trstina, „uhýbame sa pred nárazom vetra, a preto nepodľahnemejeho útokom. Vy ste presvedčené o vlastnej sile, vzdorujete jeho náporu, a pritom sa dolámete.“ Z bájky vyplýva, že je istejšie nebezpečenstvu sa vyhýbať, než mu odporovať Duby a trstina

11. Prasaťu s a raz podarilo ujsť z chlieva. Pripojilo sa k čriede oviec na lúke. Jedna ovca sa s prasaťom spriatelila a dovolila mu ostať s nimi. Potom však prišiel gazda. Keď uvidel prasa, chytil ho a niesol preč. „Vezmem ťa k mäsiarovi" povedal. V tej chvíli začalo prasa hrozne kvičať, mykalo sa a chcelo ujsť. Pasúce sa ovce to prekvapilo. "čo robíš taký krik?" spýtala sa jedna z nich. "my takto nevyčíňame, keď nás gazda nesie preč." "Vy asi nie" kvičalo prasa, "ale odo mňa chce gazda oveľa viac ako od Vás. Od Vás chce vlnu, ale odo mňa chce mäso. Nemali by sme robiť závery, kým nepoznáme celú pravdu. O prasati a ovci

12. Uprostred zimy mravce presúšali na slnku navlhnuté obilie. Prišiel k nim hladný svrček a prosil ich o trochu zrna. „Prečo si si v lete nenazbieral potravy?“ vraveli mu mravce. „Nemal som kedy, jednostaj som spieval,“ odvetil svrček. Mravce sa zasmiali a povedali: „Keď si v lete spieval, v zime tancuj!“ Bájka nás poúča, že nič nie je lepšie, ako sa postarať o potrebnú potravu a potom v radosti užívať plody svojej práce MRAVEC A SVRČEK

13. Zajace sa raz zišli a ponosovali sa, aký majú ťažký a hrozný život, že ich hubia nielen ľudia, ale aj psi, orly a bohvieaké zvieratá. Bolo by vraj lepšie zomrieť, ako sa po celý život ustavične chvieť strachom. Od rozhodnutia nebolo ďaleko k činu. Hupkom sa pobrali k jazeru, hotové doň skočiť a utopiť sa. Okolo jazera na brehu sedeli žaby. Ako začuli cupot zajačích nôh, ihneď poskákali do jazera. Jeden zajac, ktorý vyzeral voľačo bystrejší od statných, vraví: „Postojte, priatelia! Neubližujte si! Ako vidíte, sú zvieratá, ktoré žijú ešte vo väčšom strachu ako my.“ Bájka vraví, že pre nešťastných je útechou, keď vidia ešte nešťastnejších od seba ZAJACE A ŽABY

14. Vlk prehltol kosť. Behal sem i tam, hľadajúc niekoho, kto by mu pomohol. Stretol náhodou volavku a sľúbil jej veľkú odmenu, ak mu vytiahne z hrdla kosť. Volavka strčila hlavu vlkovi do hrdla, vybrala mu kosť a pýtala si sľúbenú odmenu. Tu sa vlk na ňu osopil: „Aká bezočivosť! Ty si žiadaš ešte odmenu? Buď rada, že si sa dostala so zdravou hlavou z vlčieho pažeráka!“ Vlk a volavka

15. Už veľa dní bez ustania pálilo slnko a krajina bola vysušená a horúca. Zoslabnutá vrana krúžila nad krajinou a márne hľadala, čoho by sa napila. Vedela, že ak čoskoro nenájde vodu, zomrie od smädu. Keď stratila všetku nádej, zosadla na zem. Tu jej do očí udrela akási vec na kôpke kamenia. Vrana k nej pomaly priskackala - tá vec bol starý krčah. Vrana doň zvedavo nazrela, a zo zobáka sa jej vydralo prekvapené zakrákanie. Na dne krčaha bola voda! Vrana dychtivo vopchala hlavu do krčaha, no mala prikrátky zobák, na vodu nedočiahla. Vedela, že keby krčah prevrátila, voda by jednoducho vytiekla a vsiakla do zeme. Vtom vrane čosi zišlo na um. Zobákom začala zbierať zo zeme kamienky a hádzať ich do krčaha. Ako kamienkov na dne pribúdalo, tak sa zvyšovala aj hladina vody, až sa z nej vrana mohla poľahky napiť. Núdza človeka naučí, ako si poradiť. O vrane a krčahu s vodou

16. Pes držal v zuboch kúsok mäsa a brodil sa cez rieku. Keď uzrel vo vode svoj obraz, nazdal sa, že má proti sebe druhého psa s ešte väčším kusom mäsa. Pustil svoje mäso do vody a chcel uchmatnúť mäso svojmu druhovi. A tak prišiel o jedno i druhé mäso: o to, ktoré vôbec nejestvovalo, a o to druhé, ktoré mu uniesol prúd rieky. Bájka mieri na tých, čo sa lakomia na cudzie a pritom prídu aj o svoje. PES S KÚSKOM MÄSA

17. Keď zlodej videl, že má v pätách psa, jednostaj mu hádzal kúsky chleba. Tu povie pes zlodejovi: „Človeče, strať sa mi z očí! Tá tvoja štedrosť veľa hovorí.“ Bájka ukazuje, že ten, čo dáva veľa darov, chce umlčať pravdu. ZLODEJ A PES

18. V lete okolo poludnia dvaja pocestní ukonaní slnečnou páľavou nečakane zazreli platan. Ihneď zamierili k nemu, ľahli si do tieňa jeho konárov a odpočívali. Ako sa tak dívali hore na platan, vraví jeden druhému: ,,Tento strom nemá pre ľudí nijakú cenu, lebo nemá plody.“ „Nevďačníci,“ ozval sa strom, „to práve teraz mi vyčítate ne- užitočnosť a neplodnosť, keď užívate moje dobrodenie?“ Tak je to aj s ľuďmi: niektorí majú také nešťastie, že sa im nedostane uznanie od blížnych ani vtedy, keď im preukazujú dobrodenie. POCESTNÍ A PLATAN

19. Vlci chceli prepadnúť čriedu oviec, nijako sa im to však nedarilo, lebo psi boli stále na stráži. A tak sa uzniesli, že na to pôjdu lesťou. Vyslali k ovciam poslov so žiadosťou, aby im vydali psov, lebo sú vraj na príčine ich vzájomného nepriateľstva; len čo im ich vraj vydajú, zavládne medzi nimi mier. Ovce nemysleli na svoju budúcnosť, a psov vydali. A vlci potom mali už ľahkú robotu s ovcami a nestráženú čriedu vyhubili. Tak je to aj so štátmi: keď zradia svojich zástancov, ľahko sa dostanú do područia svojich nepriateľov. VLCI A OVCE

20. Korytnačka prosila orla, aby ju naučil lietať. Orol ju presvedčoval, že na to nemá predpoklady, ale korytnačka tým väčšmi prosila a naliehala. Orol ju teda schytil do pazúrov a vzniesol sa s ňou do výšky. Potom ju pustil. Korytnačka spadla na skalu a celá sa dolámala. Bájka ukazuje, že nejeden človek doplatil na tvrdohlavosť, keď si nedal poradiť múdrejším. Korytnčka a orol

21. Zdroje: http://sk.scribd.com/doc/40505198/Ezopske-bajkywww.wikipedia.com