1 / 27

Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku

Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku. Hodina vedy. Spoločenskovedný ústav SAV. Metódy historického výskumu. archívny výskum

sherry
Télécharger la présentation

Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku Hodina vedy Spoločenskovedný ústav SAV

  2. Metódy historického výskumu archívnyvýskum denné správy, hlásenia, revízne kontroly, pracovné výkazy o výkone zaradencov, štatistiky o ich počte, atď., v menšej miere sú dôležité ich osobné spisy a listy oral history svedectvá internovaných osôb, ktoré tábor prežili a vedia ponúknuť súčasným ľuďom základnú predstavu o živote v nich archeologický výskum v prípade zničených objektov napomáhajú vykopávky, analyzujúce polohu jednotlivých budov a ciest tábora

  3. Košický židovský cintorín, 2008

  4. Internačné (koncentračné) tábory zariadenia pre masové sústredenie (koncentráciu) veľkého počtu nepohodlných osôb - politických odporcov, postihnuté osoby, príslušníkov etnických menšín - bez súdneho procesu ich prvotným účelom nie je trest prácou, ale vytvorenie neslobody, obmedzenie pohybu a neustály dozor vo všeobecnosti sa delia na: sústreďovacie pracovné odsunové zaisťovacie vyhladzovacie tábory

  5. História • 19. storočie: USA (pre Indiánov), na Kube a Filipínach (počas Španielsko-americkej vojny) • termín „koncentračný tábor“ sa prvýkrát objavil v druhej búrskej vojne (1899-1902) - po vzniku ZSSR v roku 1922: GULAG (glavnoje upravľenje ispraviteľno trudovych lagerei i kolonii) - počas existencie nemeckej Tretej ríše • po skončení vojny získali pejoratívne označenie a využívali sa v obmedzenej miere, hlavne počas vojnových konfliktov, zároveň sa stali špecifickým druhom masovej perzekúcie osôb v 20. storočí

  6. Tábory na území ZSSR • 20. roky: mocenský nástroj komunistickej vlády, od 30. rokov išlo už o trvalú zložku štátneho systému • 1924, nástup Stalina - „čistky“ skutočných, domnelých alebo len predpokladaných nepriateľov režimu • lacná pracovná sila • filtračné, nápravno-pracovné, výrobné, internačné, koncentračné tábory alebo zvláštne osady (20 000) • likvidácia etník a národností ZSSR (Arménov, Ukrajincov, Čečenov, Ingušov, Kazachov, Tatárov, kozákov a Moldavcov) • po 1945 – odsun z oslobodených území, 60. roky úpadok a využitie pracovných stredísk, v 80. rokoch zánik • Alexander Solženicyn – Súostrovie GULag (dr. Ivan Kováč)

  7. Rozmiestnenie táborov v ZSSR

  8. Tábor na Soloveckých ostrovoch • „matka všetkých Gulagov“ (1923) - „Severné tábory zvláštneho určenia“ • 1929: Naftalij Aronovič Frenkel -projekt pracovných táborov, o rok neskôr väznených 170 000 ľudí • výstavba Bielomorského kanála v rekordnom čase (1931-33) • „z trestanca musíme dostať všetko v prvých troch mesiacoch – potom ho už nepotrebujeme“

  9. Využitie zaradencov v Gulagoch • Kaspické jazero (Astrachaň, Volgograd), územie dnešnej Ukrajiny (Kuzbas), tiež Arménsko a Gruzínsko • za polárnym kruhom napr. Vorkuta, pri rieke Norilsk Norillag alebo Inta, Nová Zem a pri Semipalatinsku (Kazachstan) - atómové pokusy • 1931: organizácia Dalstroj pre výstavbu ciest a ťažbu zlata na Sibíri, združovala viacero táborov, najďalej Čukotka a pri hraniciach s Čínou, Vladivostok, Chabarovsk a prístav Vanino, gulagom v gulagu bol nazývaný tábor v Ojmiakone • Jenisejstroj mal svoju základňu pri Krasnojarsku

  10. na východ od mesta Jakutsk smerovala kolymská cesta cez známy tábor Sevvostlag do Kolymskej oblasti a cez prístav Magadan putovali zaradenci na Kamčatský polostrov • Bajkalsko-amurská magistrála, tzv. Projekt storočia, sa napájala na hlavnú transsibírsku vetvu

  11. Tábory v Nemecku • slúžili pre izoláciu politických odporcov a nepriateľov režimu (komunistov, sociálnych demokratov a ľudí, ktorí im pomáhali) - väznice nedokázali ubytovať obrovský počet zaistencov • v počiatkoch išlo aj o zaradzovanie homosexuálov, asociálnych živlov, Rómov a po vydaní Norimberských zákonov aj Židov • okrem nich stavali i pracovné osady pre lacnú pracovnú silu z podrobených štátov, hlavne tzv. ostarbeiterov z územia Sovietskeho zväzu • predpokladá sa, že na území Nemecka neboli nikdy postavené vyhladzovacie tábory

  12. Nemecko Arbeitsdorf Bergen – Belsen Breitenau Buchenwald Dachau Flossenbürg Hinzert Kaufering Malchow Mittelbau – Dora Neuengamme Nieder Oranienbürg Osthofen Ravensbrück Sachsenhausen Rakúsko Mauthausen Gusen Ebensee Územie ZSSR Janowska (Ukrajina) Maly Trostenec (Bielorusko) Juhoslávia Banjica (Srbsko) Jasenovac (Chorvátsko) Sajmište (Srbsko) Zoznam nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov Poľsko Belzec Chelmno Gross Rosen Majdanek Osvienčim Plaszów Sobibor Treblinka Varšava Pobaltské štáty Kaiserwald Kauen Klooga Salaspils Vaivara http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Nazi-German_concentration_camps

  13. Rozmiestnenie nemeckých táborov

  14. Dachau • spočiatku bol orientovaný na politických nepriateľov, po vypuknutí vojny aj na Židov a predstaviteľov cirkvi (prešlo ním asi 200 000 zaradencov) • odhaduje sa, že v ňom zomrelo 25 000 ľudí (choroby, hlad, vyčerpanie) • oslobodený 29. apríla 1945 postupujúcou americkou armádou • obohnaný prísne stráženým opevneným múrom, mal veliteľské stanovisko, obytnú časť s barakmi, ubytovne pre jednotky SS, ošetrovňu, krematórium, strážne veže, železničnú trať, cesty, sklady, úkryty, atď.

  15. Tábory v Protektoráte Čiech a Moravy • na území Čiech vyhladzovacie tábory neexistovali, zaradenci posielaní do iných táborov alebo pracovných osád v Nemecku • odporcovia režimu, Židia, väzni v ochrannej väzbe, zločinci, asociálne živly, a pod. • najviac táborov patrilo pod Flossenbürg (Lešany, Litoměřice, Holýšov), Gross Rosen (Rychnov, Poříčí, Bílá Voda) a Osvienčim • od apríla 1939 asi 50–55 koncentračných a židovských táborov, samostatnou kapitolou sa stal Terezín

  16. Terezín • vznikol 24. 11. 1941 ako riešenie židovskej otázky, ktorú mal na starosti miestodržiteľ Reinhard Heydrich (od 27. 9. 1941) • konferencia vo Wannsee (20. 1. 1942): sústreďovanie Židov, hlavne starých ľudí rôznych národností, a prominentných osôb • v Hlavnej pevnosti sa nachádzalo židovské geto, v Malej vytvorilo gestapo trestnicu pre politických väzňov • odtiaľ putovali do vyhladzovacích táborov v Poľsku a na východe, táborom prešlo 156 000 osôb a predstavoval hraničný bod medzi Protektorátom a územím Nemecka

  17. Treblinka • prvý tábor operácie Reinhard, spočiatku pracovný útvar, od júla 1942 vyhladzovací • likvidácia hlavne poľských Židov privážaných z varšavského geta, miest a ďalších táborov • Treblinka I - ubytovne, sklady, príjem zaradencov, Treblinka II - plynové komory • v súčasnosti sa hovorí o 750 000 obetiach (po Osvienčime druhý najničivejší objekt) • august 1943: vzbura, zhoreli budovy, vojaci postrieľaní, o krátky čas tábor zrušený

  18. Sobibor a Belzec • Sobibor ležal v regióne Lublin a bol dokončený v máji 1942. • Október 1943: uskutočnené úspešné povstanie a zakrátko tábor zrušený. • Odhaduje sa, že v ňom za jediný rok zomrelo asi 200 000 Židov, zajatcov a Rómov, otrávených oxidom uhoľnatým z benzínového motora, ktorý do komôr viedli trubičky. ________________________________ • Belzec: situovaný na hranici dištriktov Lublinu a Halíče od konca roka 1941. • Do decembra 1942 v ňom zomrelo 434 000 Židov, Rómov a poľských civilistov, použitý oxid uhoľnatý. • Tvrdí sa, že tábor prežili iba dvaja ľudia, v roku 1943 ho uzavreli.

  19. Majdanek • slúžil ako pomocný tábor pre predošlé tri, uskladňoval materiál, majetok a veci po mŕtvych Židoch • v rokoch 1943–1944 sa popravy uskutočňovali pomocou kryštálov plynu Zyklon-B • ako prvý zo známych koncentračných táborov v júli 1944 oslobodený Sovietmi • Nemci pri evakuácii spálili krematórium a tak sa z tábora stal najutajenejší objekt Holocaustu, popravených okolo 78 000 obetí, 59 000 z nich Židia

  20. Chorvátsko a Srbsko • Jasenovac: január 1942, tvorilo ho 5 objektov o rozlohe 240 km • Najviac etnických Srbov, potom Židov, partizánov, antifašistov a Rómov. • Ustašovci likvidovali manuálne, ostatných spaľovali alebo dávali do plynových komôr (Zyklon-B a oxid siričitý). • v apríli 1945 vzbura, v roku 1998 bol počet obetí stanovený na 49 600 osôb. –––-–––––––––––––––––––––––––––––– • Sajmište: pri Belehrade, funkčný v rokoch 1941–1944 • Počet zaradených sa pohyboval okolo 100 tisíc. Išlo hlavne o srbských politických odporcov, Židov a Rómov. • Oxid uhoľnatý zo starých dodávok si vyžiadal asi 50 000 ľudských životov.

  21. Židovské pracovné tábory na území Slovenského štátu (1939–1945) • Židovský kódex (9. 9. 1941): vylúčenie z hospodárskeho života, pre väčšinu z nich plánované transporty • od jesene 1941 boli zakladané i židovské pracovné tábory (ŽPT) a strediská, ich existenciu právne zakotvila vyhláška Ministerstva vnútra z 1. 4. 1942 • organizácia: Ústredná kancelária pre ŽPT, výroba: tovar pre armádu, žandárov, Hlinkovu gardu (HG), a pod. • pracovné tábory pre asociálov (Rómov) neboli sebestačné, zo židovských štát ekonomicky profitoval

  22. september 1941–jún 1944: Nováky, Vyhne, Sereď, Žilina, Poprad, Krupina, atď., pomer pracujúcich a nepracujúcich 80 : 20 zvláštnosti: detské jasle, školy, odborné kurzy, knižnice, prednášky, súťaže, náboženské obrady, a pod. Nováky: šitie konfekcie, v Seredi stolárstvo a vo Vyhniach stavebné práce, o. i. menšie prevádzky ako čalúnnictvo, hodinárstvo, kožušníctvo, zámočníctvo Židia prísne strážení (príslušníkmi HG a neskôr žandármi), izolovaní a diskriminovaní, k práci donútení nielen kvôli strate zamestnania, ale aj pre porušovanie protižidovských opatrení zaužívané sa stali telesné tresty, hladovanie

  23. Židovské pracovné strediská, vojenské útvary • zakladané od decembra 1942 do júla 1944 • viac izolované a uzavreté, pridružené k väčším „árijským“ podnikom, zaradení v nich boli hlavne mladší muži, schopní vykonávať ťažkú fyzickú prácu • prvé v Žiline (stavba športového štadióna), neskôr v Ilave (výstavba hydrocentrály) a v Nitre (tehelňa a stavba železnice) • 1943: v Devínskej Novej Vsi (tehelňa), Lábe, Zohore a Svätom Jure pri Bratislave (regulačné a zemné práce), v Kraľovanoch a Kostolnej pri Trenčíne • mzdy kryli potreby zaradencov a chod stredísk, no nedosiahli úroveň ŽPT • 29. 8. 1944: tábory a strediská sa fakticky rozpadli a zaradenci dezertovali do cudziny alebo sa pridali k povstaleckej armáde či partizánom • predpokladá sa, že tábormi prešlo asi 65–70 000, strediskami okolo 4 000 Židov KAMENEC, Ivan: Slovenský štát v obrazoch, 2008

  24. Povojnové koncentračné tábory Bustarviejo Laogai Villa Grimaldi Manjača

  25. Ivan Kamenec Eduard Nižňanský Katarína Hradská Martin Lacko Katarína Zavacká Igor Baka Múzeum židovskej kultúry Zväz židovských náboženských obcí Slovenské centrum židovského dedičstva Európsky zväz židovských komunít Výskum holokaustu na Slovensku

  26. Ďakujem za pozornosť

More Related