Úvod do skautingu

1. Úvod do skautingu Skautský Sľub a skautský Zákon

2. Sľub a Zákon v kontexte skautskej metódy Na svetovej skautskej konferencii v roku 1999 bola misia skautingu definovaná nasledovne: Poslaním skautingu je prispieť k výchove mladých ľudí prostredníctvom hodnotového systému, založeného na skautskom Sľube a Zákone a tak pomôcť budovať lepší svet, kde ľudia dosahujú svoje osobné naplnenie ako jednotlivci a zohrávajú konštruktívnu úlohu v spoločnosti. V centre skautskej metódy sa teda nachádza hodnotový systém skautingu. Skauting sám je výchovou k hodnotám. Podľa definície „misie“ sú tieto hodnoty konkretizované v Sľube a Zákone.

3. Skautský Zákon je konkretizáciou troch princípov skautingu (povinnosť voči Bohu, ostatným a sebe) pre výchovné účely. Vyjadruje vo forme konkrétnych „príkazov“ to, čo všeobecne a abstraktne vyjadrujú skautské princípy. Dá sa povedať, že zatiaľ čo skautské princípy sú určené v prvom rade vodcovi, Zákon je určený ako ich konkrétne vyjadrenie mladým ľuďom, ktorých skauting vychováva, pretože pre nich sú samotné princípy príliš všeobecné a potrebujú, aby boli vyjadrené konkrétnejšie a hmatateľnejšie. Záver č. 1: Skauting je založený na hodnotách, ktoré hnutie vyznáva a jeho poslaním je výchova k hodnotám. Skautské hodnoty sú vyjadrené v troch princípoch skautingu a tieto princípy sú pre výchovné účely skonkretizované v Sľube a Zákone.

4. Tri princípy skautingu Skautské hodnoty sú bezo zbytku vyjadrené v troch princípoch skautingu.: Povinnosť voči Bohu: • To znamená: • - Skauting vyznáva existenciu duchovnej reality v zmysle sily, jestvujúcej nad človekom • Skautská výchova smeruje k objaveniu tejto reality v konkrétnom živote jednotlivca • - Skautská výchova v tomto smere spolupracuje s náboženstvom a v podstate k nemu vedie Záver č. 2: Skauting vyznáva existenciu duchovnej reality, ktorá je ukrytá „za“ materiálnym svetom a ktorá je nad človekom. Vedie mladých ľudí k tomu, aby túto realitu objavili, včlenili do života a nábožensky vyjadrili.

5. Tri princípy skautingu Povinnosť voči ostatným: - Vernosť vlasti v kontexte celosvetového priateľstva a porozumenia: Znamená to, že naše vlastenectvo nebude šovinisticky vyjadrované ako snaha presadzovať niečo „proti“ a na úkor niekoho iného resp. s odmietnutím toho , čo nepatrí do takto úzko chápanej „škatuľky“ s názvom vlasť. Naopak, je to široko a integrálne chápané vlastenectvo, smerujúce k posilneniu národných osobitostí a pozitív s cieľom obohatiť nimi svetové spoločenstvo a naopak, byť obohatený všetkými ostatnými kultúrami svetového spoločenstva, ktoré sú v tomto procese rovnocennými partnermi. Preto skautsky chápané vlastenectvo je vždy v súlade s úsilím o mier, porozumenie, spoluprácu a priateľstvo na všetkých úrovniach ľudskej spoločnosti .

6. Tri princípy skautingu - Účasť na rozvoji spoločnosti: Služba v skautingu je chápaná široko ako „príspevok k rozvoju spoločnosti“ . Skaut je povolaný k tomu, aby činne prispieval a podieľal sa na budovaní lepšieho sveta, ako definuje aj Misia skautingu. - Rešpektovanie a úcta k blížnym: - Úcta k integrite prírody: - Úcta k cenným ľudským výtvorom: Záver č. 3: Skauting je postavený na koncepte dôstojnosti človeka a priateľstva medzi ľuďmi na všetkých úrovniach. Všetky skautské aktivity sú postavené na tomto princípe a vedú mladých ľudí k úcte a rešpektu voči svojim blížnym, k úcte a zachovaniu integrity prírody a ochrane cenných ľudských výtvorov.

7. Tri princípy skautingu Povinnosť voči sebe: Tento princíp je v základných princípoch WOSM definovaný ako: „zodpovednosť za rozvoj seba samého... človek by mal prevziať zodpovednosť za rozvoj svojich vlastných kapacít. Toto je v plnej miere v súlade s výchovnými cieľmi skautského hnutia, ktorým je pomáhať mladým ľuďom pri plnom rozvoji svojho potenciálu – proces, ktorý sa nazýva rozvinutie osobnosti“ V tomto smere môžeme teda definovať niekoľko základných bodov : - Prevzatie zodpovednosti za svoj rozvoj - Hnutie sebavýchovy - Rozvinutie maxima svojich možností Záver č. 4: Mladý človek je v skautingu vedený k tomu, aby si uvedomil svoju zodpovednosť za svoj osud, za seba samého a za svoj rozvoj, Je vedený k tomu, aby sa stal hlavným iniciátorom svojej vlastnej sebavýchovy a aby sa usiloval, dosiahnuť svoje maximum v rámci svojich schopností a možností.

8. Chápanie slova „povinnosť“ Slovo „povinnosť“ vyjadruje, že nesiem zodpovednosť za vykonanie toho, čo som povinný vykonať. Skauting teda vedie mladých ľudí k uvedomeniu si svojej zodpovednosti voči Bohu (duchovnej realite), voči ostatným a voči sebe. Záver č. 5: Povinnosť sa prejavuje v zodpovednosti. Bez pozitívneho prístupu je povinnosť bremenom. Zodpovednosť plus pozitívny prístup sa rovná láska. Cieľom skautskej výchovy je láska k Bohu, ktorá sa prejavuje túžbou po jednote., láska k ostatným, ktorá sa prejavuje úctou k iným, k okoliu a prírode a starostlivosťou., láska k sebe, ktorá sa prejavuje vedomím vlastnej hodnoty a snahou o plné rozvinutie svojej osoby.

9. Výchova k postojom Na základe povedaného je nám teda jasné, že cieľom skautskej výchovy je v prvom rade výchova k postojom. Skauting nevychováva v prvom rade k vedomostiam a zručnostiam, ani nevedie v prvom rade k činnosti. Jeho cieľom, ale aj základom jeho činnosti sú práve postoje, od ktorých sa odvíja všetko ostatné. Príklady: Láska k sebe je postoj. Z neho pramení sebaúcta a túžba naplno rozvinúť svoju osobnosť. Z túžby potom pramenia konkrétne skutky, ktorými sa toto úsilie prejavujme: túžby po nových zručnostiach, tréning sebaovládania, úcta k vedomostiam a túžba po nich, snaha o morálny život a pod... Láska k ostatným je znovu postoj, ktorý sa prejavuje v záujme, úcte a starostlivosti. Tie sa prejavujú v aktivitách zameraných na službu okoliu, prírode, v snahe lepšie porozumieť a aplikovať zásady demokracie, v snahe ovládať napr. prvú pomoc a tak vedieť pomáhať iným a vôbec: byť vždy pripravený a pod. Láska k Bohu je postoj, ktorý sa prejavuje túžbou po zjednotení s Bohom ( s duchovnom). Konkretizuje sa v snahe o spoznanie svojej duchovnej cesty, o jej realizáciu v mojom živote a pod.

10. Výchova k postojom Ak by sme tieto základy vypustili, dostali by sme sa do závozu: vyžadovali by sme od skautov nejaké skutky, ale oni by nevedeli a nechápali, načo by tie skutky mali konať!!! V Biblii sa píšu tieto múdre slová “Strom poznáte podľa ovocia: dobrý strom rodí dobré ovocie, zlý strom rodí zlé ovocie.“ Stromom sú zásady a postoje, ovocím sú potom konkrétne skutky a aktivity. Nemôžeme chcieť najskôr ovocie a potom zasadiť strom. Dá sa to len naopak. Tak isto aj výchova znamená v prvom rade pracovať na vytváraní postojov. Z nich sa potom zrodí ovocie v podobe skautov, činnosti, aktivít, zručností a vedomostí. Záver č. 6: Skauting vychováva v prvom rade k postojom. Z postojov sa potom rodí motivácia a z nej všetky ostatné aktivity a skutky, ktoré rozvíjajú osobnosť skauta a prispievajú jeho okoliu.

11. Skautský sľub a skautský zákon Skautský sľub a skautský zákon sú konkretizáciou princípov skautingu pre výchovné účely. Mladý človek sa v skautingu (aspoň sprvoti) nestretáva s princípmi. Tie sú veľmi abstraktné. Stretáva sa ale zo Zákonom a skladá skautský Sľub. V nich sú tie princípy skonkretizované a „rozmenené na drobné.“ Vysvetľovanie: jednotlivé položky zákona (i samotný sľub) potrebujú jednoznačné vysvetlenie, jednak preto aby smerovali k princípom, jednak preto aby sa nezvrhli na absurdnosť. Dôraz na postoje: cieľom skautingu sú postoje. Tie treba vidieť za každým bodom zákona a v tom zmysle tieto body aj vysvetľovať. Ak zákon hovorí “skaut je hospodárny“ neznamená to iba skutočnosť, že skaut neutráca zbytočne peniaze, ale znamená to postoj úcty k práci a jej hodnote ( ktorá sa prelieva do peňazí) a tá pramení z úcty k ostatným ľuďom, rovnako, ako je to aj prejav úcty k sebe a snaha o ovládanie seba, sebakontrolu a tak plnšie rozvinutie. Rovnako požiadavka „Skaut je zdvorilí“ neznamená len to, že skaut si osvojí niekoľko pravidiel slušného správania, ale znovu je potrebné za ňou vidieť postoj úcty a lásky k ostatným ľuďom. Naše vysvetlenie zákona musí teda jednoznačne odhaliť postoje človeka, žijúceho podľa skautských princípov a kvality skautského spôsobu života.

12. Skautský sľub a skautský zákon Pozitívna norma: skauting je hnutie, ktoré vedie k niečomu, nie hrádza, ktorá niekam zakazuje vstup. Hoci sa v skautingu usilujeme aj o to druhé, čiže aby sme mladých ľudí ochránili od negatív, je nám jasné, že tma sa nedá vyhnať inak ako svetlom a zlu je možné čeliť len tak, že sa celým srdcom obrátime k dobru. Preto je zákon vyjadrený a vždy musí byť interpretovaný pozitívne, smerom k tomu, čo je dobré, krásne a hodnotné. Naše vysvetlenie zákona musí byť teda inšpiratívne, také aby prebúdzalo v mladých ľuďoch túžbu vznešených a krásnych cieľov skautingu. Osobná norma života: Zákon a sľub vedú k postojom. Postoj je niečo, na čom vyrastá celé naše bytie a z čoho pramenia všetky naše skutky. Znakom takéhoto skutočného „vstrebania“ zákona a sľubu na úrovni postojov je skutočnosť, že zákon a sľub sa stávajú skutočnou normou života, ktorú skaut (prirodzene a samozrejme) žije kdekoľvek a kedykoľvek, na družinovke, ale aj doma, či v škole, pretože sa stal súčasťou jeho bytia. Toto je ale dosiahnuteľné skutočne len vtedy, ak bude za zákonom i sľubom vždy vidieť postoje vyjadrené v princípoch a k ním viesť. Pokiaľ totiž zákon či sľub odovzdáme len ako nejaké pravidlá „ vonkajšie nariadenie“ nikdy sa nestanú súčasťou našej osobnosti a teda ani osobnou normou života.

13. SKAUTSKÝ SĽUB Skautský sľub predstavuje prvý krok na skautskej ceste, prvý „oficiálny“ záväzok, ktorý je slávnostným vyjadrením toho, že mladý človek sa „nadchol“ pre ideál skautingu a je rozhodnutý premeniť ho na osobnú normu života, Preto je sľub: Slávnostný záväzok, ktorým sa skaut verejne rozhoduje stať členom skautského hnutia. Vyjadruje stotožnenie sa so zákonom a princípmi, ktoré sú za ním ukryté. Záväzkom vynaložiť všetky svoje sily na dosahovanie cieľa, ku ktorému ho skauting vedie. Prvý symbolický krok na ceste svojej sebavýchovy.

14. Kedy skladať skautský sľub? Skautský sľub je prvým krokom na ceste sebavýchovy a je zároveň vyjadrením svojej túžby stať sa členom Skautského hnutia. Na druhej strane je ale zaužívané, že sľub je akousi formou ocenenia a mladý človek si ho musí zaslúžiť zložením nováčikovskej skúšky. Ako teda v praxi postupovať? : Prihlásenie: mladý človek vyplní prihlášku ( plus prípadný informačný dotazník) a rodičia ju podpíšu. Pohovor s vodcom oddielu – vodca by sa mal stretnúť s mladým človekom na osobnom pohovore, kde mu dôkladne vysvetlí čo je skauting, aké sú jeho ciele a metódy. Pomôže mladému človekovi formulovať jeho prvé osobné ciele. Pohovor s rodičmi mladého človeka: Dosť dôležité!!! Ak je to možné, je vhodné, aby sa vodca stretol aj s rodičmi mladého človeka, prejavil tak záujem o osobnú spoluprácu na výchovnom procese a oboznámil aj rodičov s predstavou spolupráce, pri tomto procese. Je to zároveň možnosť, ako získať potenciálnych dospelých pomocníkov, či nadviazať užšiu spoluprácu.

15. Kedy skladať skautský sľub? Skúšobná doba: spravidla asi 3 mesiace. Počas nej jednak nováčik spoznáva, čo je skauting, jednak oddiel a družina sa zoznamujú s nováčikom. Je to vzájomné spoločné oťukávanie sa. Nováčik sa osvojuje model správania a konania na družinovke. Kandidát sľubu: po tejto (alebo ak treba aj dlhšej) lehote oddiel rozhodne o prijatí nováčika do svojho stredu. Nováčik sa stáva kandidátom sľubu, jeho meno sa vyvesí na nástenku a odteraz začína obdobie, počas ktorého kandidát svojím správaním a životom dokazuje, že je hodný prijatia do rodiny skautov. Zároveň začína plniť 1. stupeň napredovania, ktorý nahrádza nováčikovskú skúšku. Sľub. Záver č. 7: Skautský zákon je konkretizáciou princípov. Preto musí byť vysvetľovaný tak, aby vyjadroval hodnoty princípov v ich platnosti a kládol dôraz na vnútorné osobné postoje. Len tak sa stane skutočnou osobnou normou života. Skautský sľub je prvým krokom na ceste skautskej sebavýchovy a rozhodnutím vynaložiť všetky svoje ciele na to, aby sa mladý človek stotožnil so skautskými cieľmi. Pri jeho skladaní by mal byť prítomný celý oddiel, ktorý tak mladého človeka príma do svojho stredu.