Dejiny pedagogiky

1. Dejiny pedagogiky Prvotnopospolná spoločnosť Starovek – mimoeurópske despócie Staré Grécko Starý Rím

2. Prvotnopospolná spoločnosť • Výchova v období čriedového života - deti napodobňujú prácu dospelých - zámerné prvky kolektívnej výchovy detí vedenej ženami a starými mužmi - jednoduché didaktické hračky - výchova spätá s prácou - výchova – vec celej spoločnosti - všetci dospelí mali k deťom rovnaké práva a povinnosti - výchova spontánna, neorganizovaná a nediferencovaná • Výchova v období roľníckej civilizácie a rodového zriadenia - prenikavejšia deľba práce - vznik rodiny, rodové a kmeňové zriadenie - nové kategórie výchovy: vzájomná úcta, úcta k starším a rodičom, vzájomná pomoc, pohostinnosť, úprimnosť, usilovnosť, spravodlivosť - matriarchát – žena má vedúce postavenie v rodine, hlavný nositeľ výchovy, pri výchove synov pomáha najstarší brat - patriarchát – muž preberá moc, stáva sa hlavou rodiny a kmeňa, na výchove dievčat sa matka podieľa ďalej, otec preberá výchovu synov, používajú sa telesné tresty - výchova – praktické pracovné návyky pri obstarávaní životných potrieb, upevňovanie fyzických a psychických síl. Mladšie deti vychovávala rodina a najbližšie okolie, staršie deti boli združené v skupinách, kde sa pripravovali na iniciácie – skúšku dospelosti. Iniciační učitelia učili: dejiny kmeňa, vzťahy medzi mužmi a ženami, mravnú výchovu, zmysel pre spravodlivosť, pracovitosť, statočnosť, vytrvalosť, mužnosť. • Výchova na sklonku rodového zriadenia a v priebehu rozvoja vojenských demokracií - dôsledná deľba práce, špecializácia remeselných činností (tkáči, garbiari...) - bohatnutie rodín na úkor iných - objavenie železa, pluhu, písma - dištancovanie sa pastierskych rodín od roľníckych - rozvoj obchodu – najskôr výmenný, neskôr peňažný - stupňovanie sa sociálnej diskriminácie - vznik veľkých národných celkov a štátov - vojny, vojenskí vodcovia, králi - výchova – diskriminačná, poplatky za iniciačné skúšky, - izolovaná výchova budúcich náčelníkov a kráľov - agresívne kmene – vznik vojenskej šľachty - mládež bez vzdelania - neplnoprávna

3. Starovek – mimoeurópske despócie • Sumersko – akkadská oblasť (Mezopotámia) • Násilná politická asimilácia kmeňov • Sumersko-akkadská kultúra • Klinové písmo, bohatá literatúra, zo spoločenských aprírodných vied – medicína, fyzika, geometria, matematika, astrológia • Školy – v kráľovských palácoch i vo svojich príbytkoch učili mágovia: čítať, písať, starú históriu, báje, piesne, žalmy, zaklínadlá i vedné odbory: filológia, teológia, etika, základy vedy známych prírodných a matematických vied, učili kultivovať pôdu. • Babylonské školstvo - 3 stupne – elementárne, stredné a vyššie školy, vysoké školy • Študovať mohli aj ženy na samostatných dievčenských školách • Veľké knižnice • Egypt - objavovanie zákonitostí prírodných javov - rozvoj filozofického myslenia - blahobyt – panovníci paláce, kňazi kláštory a chrámy - objavenie písma - Školstvo: 2 etapy: 1. etapa: 3. -2. tisícročie bc. - faraóni zakladali školy pre pisárov a úradníkov, pisárske školy boli aj vo väčších mestách, najlepšia škola bola pri faraónskom dvore . 2. etapa: 2. tisícročie bc. – kňazi získali politický vplyv aj v správe štátu – - vytvárali si svoje konkurenčné školy, - racionálno-empirický svetonázor podriadili teológii - architekti – mechanika, matika, prírodné vedy - lekári – anatómia, fyziológia, farmakológia - kňazi – teológia, obradoslovie, história, astrológia, filozofia - vojaci – pisárska škola, po nej dvojstupňová špeciálna príprava, prvý stupeň – poddôstojníci, druhý stupeň – dôstojníci, vojenská aristokracia Najvyššie štádium egyptskej vzdelanosti bolo v helenistickom období v 4. st.bc. za vlády Ptolemajovcov (Alexander Veľký – Macedónsky)

4. Starovek – mimoeurópske despócie • Staroveká Čína • Trvalo dlho, kým sa vytvorilo despócium s jednotným politickým a spoločenským zriadením – 2. – 1. tisícročie bc. – dynastia Hia • Obsah výchovy a vzdelania: vyplýva z činností a potreby čínskej otrokárskej spoločnosti pri násilnom vojenskom zjednocovaní krajiny. • múdrosť, usilovnosť, statočnosť, oddanosť, spravodlivosť, vernosť • Obsah výchovy a vzdelania pre deti z vyšších spoločenských vrstiev: • Znalosť dvorného ceremoniálu, hudba, lukostreľba, vedenie bojových vozov, písanie a počítanie • Školský systém: 1. – domáca výchova v rodine, 2. – verejné školy štátne a súkromné: • elementárne, b) stredné, c) vyššie a) Príprava ťažká, posvätný staročínsky jazyk a literatúra, memorácia textov, v starom štýle písomné práce, základy čínskej etiky • Stredné štátne školy – navštevovali ich iba synovia šľachtického pôvodu, príprava kandidátov na ťažké štátne skúšky budúcich úradníkov • Zakladali kniežatá a panovník - právo, znalosť dvorského ceremoniálu, fyzická a bojová príprava s hudbou a tancom. • 6. storočie bc.: - zmeny v obsahu a organizácii výchovy a vzdelávania, nastolenie novej ideológie v dielach Lao – Tse a Konfúcia – odvrátenie pozornosti od konkrétneho života. - mandarínske skúšky – 3 stupne : 1. stupeň – okresné mestá – 1a1/2 roka: Konfúciove diela, všeobecné morálne predpisy, správanie sa v rôznych situáciách... 2. stupeň – 3 roky – spravovanie väčšieho územného celku: dejiny Číny, právo, ekonómia, vojenské, roľnícke a rôzne písomné úlohy... 3. stupeň – vykonával sa len v Pekingu - absolvent získal titul „zrelý na službu“ – zúčastňoval sa na riadení štátu. 4. skúšku mohli vykonať iba v cisárskej rezidencii – po získaní – člen Cisárskej akadémie s privilégiom sedieť pri jednom stole s cisárom. - Pedagogika – kruté telesné tresty, vysoké nároky na pamäť žiaka. • India • Základ vzdelávania – posvätné knihy - Védy • Triedny charakter výchovy – vyššie školy mohli navštevovať len: brahmani, sudcovia, lekári, ktorými sa mohli stať deti vladárov a vysokých úradníkov. Deti páriov – najnižšia triedna vrstva – a dievčatá (okrem speváčok a tanečníc) – nemali prístup. • Elementárne školstvo – demokratickejší charakter, deti zväčša v prírode, - čítať, písať, rátať. Vyučovanie kolektívne – učiteľ – veľká autorita, telesné tresty sa nepoužívali – najväčší nespratník mohol byť obliaty studenou vodou.

5. Starovek – mimoeurópske despócie • Perzská výchova • Nebola v moci kňazov, ale štátu – vojenský štát – vojenská výchova. Intelektuálnu výchovu zanedbávali. • Školský systém – chlapci: • Do 7. roka – matky v domácnosti • Do 15. roka – vyslúžilí bojovníci v štátnych ústavoch: tvrdý život bojovníka, disciplína, jazda na koni, narábanie so zbraňou, osvojovanie si morálnych vlastností: spravodlivosť, pravdovravnosť, ovládanie sa, náboženská výchova. Čítanie a písanie – málo. • V 15. roku – odchod k vojsku • V 25. roku – plnoprávny občan • V 50. roku – vychovávateľ • Dievčatá – len domáca výchova • Hebrejská výchova a školstvo: - ponechanie si patriarchálneho charakteru. Otec rodiny na zemi zastupuje Boha, riadi sa starým zákonom a Písmom. V rodine je vládcom, kňazom, učiteľom i bojovníkom. Mohol aj smrťou potrestať svoje deti. - Obsah výchovy a vyučovania: memorovanie božích zákonov, dejiny predkov, hieratické tance a spev, čítanie, písanie, počty. Telesnú výchovu zavrhovali. Matky učili dievčatá domáce práce. Otcovia synov. Orať, chovať dobytok, poľovať, remeslo... - Školy: - vyššie rabínske školy pri synagógach: židovské tradície, vysvetľovanie Písma - elementárne školy: vznikli až v dobe zániku židovskej samostatnosti ako prostriedok zachovania židovskej národnej osobitosti: Písmo, čítať, písať, počítať. - Delenie hebrejských škôl: elementárne – migera – dom knihy, stredné – mišenah – dom štúdií, vyššie – gemera – dom slobodného bádania - existovali aj súkromné školy pre zámožných

6. Staroveké Grécko • Zlúčenie gréckych kmeňov – 1900 bc. • Vznik mikénskej kultúry a civilizácie • Vtedajšia grécka výchova – zdravý a vyvážený naturalizmus, láska k slobode, filozofické náhľady na pozemský a posmrtný život • Obdobie heroickej výchovy - obdobie vojenskej demokracie pred vznikom otrokárskych štátov - výchova v rodinách a na zhromaždeniach - osvojenie si mytológie, historických bájí, filozofie, praktické napodobňovanie životných situácií - vznešené rodiny – chlapci – telesná a vojenská príprava, medicína, právo, rečníctvo, spev a hra na gitaru, Homérova poézia – ovplyvňovala grécku výchovu. • Vznik mestských štátov – 1100 bc. Sparta a Atény – rozličné ekonomicko-politické a výchovné systémy • Sparťanská výchova: - podoba s perzskou výchovou, cieľ – vychovať tvrdého vojaka v rodinách i osobitných ústavoch. - výber pri narodení chlapca - do 7. roka – rodina - od 7. do 18. – štátni dozorcovia v táboroch: tvrdý vojenský život, slabo oblečení, museli znášať zimu i horúčavu, spali neprikrytí, bosí, hladní, smädní, museli znášať veľkú námahu, učili sa páchať krutosti na otrokoch, mohli kradnúť, ale nikto ich pri tom nesmel chytiť, učili sa stručne odpovedať, spievať bojové piesne, prednášať Homérove hrdinské eposy, čítaniu a písaniu sa venovala malá pozornosť. - od 18. do 20. roku – výcvik v efébiách – školy pre výcvik vedenia vojska - od 20. – 30. – riadna vojenská služba - 30. roční – plnoprávni občania k dispozícii potrebám vo vojenských táboroch. - úloha učiteľa v Sparte: sprostredkoval vedomosti technického charakteru pri vojenských činnostiach. Význam pedagogického vplyvu učiteľa na žiaka sa v Sparte podceňoval.

7. Staroveké Grécko • Aténska výchova: - rozvoj poľnohospodárstva, remeselnej výroby a obchodu, vznik pozemkovej a finančnej aristokracie – prevaha nad agrárnou šľachtou - slobodní občania: drobní remeselníci, obchodníci, roľnícky ľud, ktorý sa vedel postarať o svoju rodinu a svojich otrokov. Mali volebné právo. - cieľ výchovy – kalokagatia – harmonická výchova smerujúca k telesnej a duševnej kráse, k tomu mravná, estetická a rozumová výchova s vylúčením fyzickej práce – tú vykonávali len otroci. Výchova bola určená len pre slobodných občanov. - zriadenie prvých súkromných škôl, kde sa mohli vzdelávať aj nižšie postavení slobodní občania – štát zainteresovaný na týchto školách. Štát platil za vyučovanie chlapcom, ktorých otcovia padli vo vojne. - učili sa: čítať, písať, plávať, každý chlapec mal svojho učiteľa, rodičia mali povinnosť posielať deti do školy. - školský systém: - do 7. roka – rodina - od 7. do 14. – v sprievode paidagóganavštevovali gramatickú školu: čítať, písať, rátať, kresliť, základy gramatiky gréckeho jazyka, súčasne navštevovali školu gitaristov: hra na gitare alebo lýre, spievanie, tancovanie, Homérove básne, dejepis, zemepis. - od 13. roku – palestra – zápasnícka škola: vzpieranie, beh, skoky, hádzanie diskom, plávanie - od 14. do 18. roku – gymnaziony – len deti z bohatších rodín: telesná výchova, rétorika, filozofia, politika, literatúra - od18. do 20. roku – efébie – literatúra, politika, rétorika, vojenské vzdelanie - od 20-teho roku – plnoprávni občania - dievčatá – vychovávali matky: domáce práce, ručné práce, hudba, spev, zriedkavo čítať, písať. Žena mala podradnejšie postavenie ako v Sparte. • Platón - v roku 387 bc. založil v Aténach Akadémiu – filozofickú školu - vytvoril cenné myšlienky o výchove a návrh na nový systém výchovy: obyvateľstvo rozdeľuje do 3 skupín: 1. filozofi – majú vládnuť 2. bojovníci a remeselníci 3. poľnohospodári a otroci Každej skupine pripisuje špecifickú výchovu Školský systém: 0 až 3 – rodičia 3 až 7 – chlapci aj dievčatá spoločne v chrámoch –rozprávky, hry, tanec, spev – koncepcia budúcich materských škôl od 7 – elementárna škola – chlapci a dievčatá oddelene, : čítať, písať, rátať, spev, hudba – v palestrách telesná výchova, gymnastika stredná škola: matika, geometria, astronómia efébie : 3 roky: telesná a vojenská príprava – aj dievčatá ďalšie štúdium: filozofia, matematika, teória hudby, astronómia – vysoké spoločenské funkcie vo verejnom živote. Štúdium by malo trvať do 30. až 35. roku života deti roľníkov – len základné vzdelanie, deti otrokov – rodičia pri práci

8. Staroveké Grécko • Aristoteles - domáci lekár Alexandra Veľkého (384 – 322) - Macedónia – iný typ štátu – ani otroci, ani poddaní v súkromnom vlastníctve jednotlivcov, ale v rukách mohutného štátu s rýchlym rozvojom výrobných síl - Aristoteles ako učiteľ Platónovej Akadémie študuje biológiu, botaniku, medicínu, neskôr sa v Malej Ázii venuje filozofii, logike, dialektike, metafyzike, etike, histórii, literatúre, rétorike, pedagogike, náuke o štíte, ekonomike - po návrate do Atén otvára v r. 355 Lýceum – prírodovedná škola - rozpoznáva 3 časti duše: 1. vegetatívna – má všetky funkcie, ktoré sú spoločné pre každú živú hmotu. 2. animálna – majú ju aj ľudia aj zvieratá - vyznačuje sa cítením, predstavovaním, slobodným pohybom – u človeka vôľa. 3. rozum – vlastnia ho len ľudia – schopnosť myslenia ako najvyššia forma poznania. - systém trojakej výchovy: telesná, mravná, rozumová v zhode s troma stupňami vývoja dieťaťa: 1. stupeň – dieťa sa vyvíja len telesne 2. stupeň -rozvoj zvieracej a rozumovej duše 3. stupeň – začína vládnuť rozum -Aristotelov školský systém: 0 – 7 rokov – rodina, od 6. roku hospitácie na vyučovaní 7 – 14 rokov – gymnastická a mravná výchova od 21 rokov – vyššie rozumové vzdelanie, telesné cvičenia, hudba, rétorika, čítanie básnikov, kreslenie, dialektika, filozofia, dôraz na etiku - Aristoteles bol prvým teoretikom pedagogiky v Grécku • Grécka výchova v helénskom období: - zjednotenie Grécka Filipom Macedónskym - pripojenie ďalších východných krajín Alexandrom Veľkým - 4. – 3. st. bc.prenikla grécka kultúra do okolitých teritórií, vznik helenistickej a kozmopolitnej kultúry – centrom Alexandria - vznik filozofických škôl a kultúrnych inštitúcií - Alexandrijské múzeum – vedecké pracoviská, obrovská knižnica, botanická a zoologická záhrada a nemocnice - Reforma školskej sústavy: - v 4. st. bc.sa značne líšila od pôvodného aténskeho vzoru – vytratil sa ideál kalokagátie - elementárne školy: naučiť žiaka čítať, písať počítať, boli verejné v každom meste a dedine, vydržiaval ich i učiteľov štát, prístup do nich mali všetky deti slobodných občanov, vrátane dievčat - gymnaziony a efébie: odpadla gymnastika, hudba, vojenská príprava, gymnaziony sa zmenili na filozofické školy – jemná romantická hudba reprodukovaná flautou - Učiteľov zvolávali na ľudové zhromaždenia a na konci roku ich podrobovali verejným skúškam. Namiesto individuálneho sa zaviedlo skupinové vyučovanie. Zrodili sa pevné učebné osnovy, vznikla idea stredného encyklopedického vzdelania:

9. Staroveké Grécko a Rím • Septemartesliberales: (Sedem slobodných umení – SSU) 1. rétorika 2. gramatika 3. literatúra 4. aritmetika 5. geometria a elementy geografie 6. astronómia 7. muzika - školská reforma postihla najviac efébie – odbúrala z nich vojenskú prípravu, neskôr sa stali vyššími všeobecnovzdelávacími školami pre mládež z bohatých rodín. Helénske obdobie znamená vrchol starovekej kultúry a osvety a začiatok rozpadu otrokárskej spoločnosti. Úpadok mravov, vedeckého a filozofického myslenia, postupná strata provincií na sklonku starého a začiatku nového veku smerovala k definitívnemu zániku helénskej ríše a k jej zaujatiu Rimanmi. • Staroveký Rím - vznik štátu – 8. st. bc. - životné podmienky upriamili Rimanov aj vo výchove rozvíjať fyzickú zdatnosť, pevnú vôľu, rešpektovať zákony a právne zvyklosti 1. Starorímska výchova: - veľa spoločného s výchovou posledného štádia rodového zriadenia - preniknutá vážnosťou, prísnosťou, vojenským duchom a disciplinovanosťou - výchova od 7. roku prislúchala matke, potom otcovi, ktorý mal neobmedzenú moc nad deťmi, matka bola veľmi vážená, poskytla deťom základy gramotnosti, učila ich spievať nábožné a vojenské piesne. - okrem rodiny nositeľom výchovy bolo aj Fórum, kde synovia sprevádzali otca na zhromaždenia Rimanov a tu sa zoznamovali so zákonmi napísanými na 12 tabuliach, od 17. roku si mládenci obliekali tógu a zúčastňovali sa verejného života.

10. Staroveký Rím 2. Výchova a školstvo v republikánskom Ríme: - 6. – 1. st. bc. – po púnskych vojnách sa stal Rím centrom obrovskej ríše - zmenila sa spoločenská štruktúra a morálka pôvodného rímskeho obyvateľstva - vznik súkromných elementárnych škôl, zakladali sa v súkromných domoch alebo pri chrámoch - dievčatá a chlapci sa učili čítať, písať, rátať a zákony - po opanovaní Grécka a jeho domínií sa situácia skomplikovala – nastala invázia gréckych vedcov - podľa gréckeho vzoru vznikali gramatické elementárne a rétorické školy, v ktorých vyučovali grécki učitelia: gramatiku, rétoriku, dialektiku, matematiku, filozofiu - elementárne školy: od 7. do 12. roku – základné vzdelanie, zámožnejší pokračovali na strednej škole, elementárne školy boli dvojjazyčné – grécke alatinské - stredná škola: prijala úpadkový model gréckej školy s gramaticko-literárnym obsahom. 3. Výchova v cisárskom Ríme - 30 rokov bc. – 476 - zachoval sa predošlý systém, ale zmenili sa ciele a obsah vzdelávania - elementárne školy: školy chudoby, charakter nie výchovný, ale vyslovene vzdelávacej inštitúcie, mnohí rímski patrioti začali zakladať latinské školy v každom meste – toto a potreba veľkého počtu úradníctva s jednotným vzdelaním viedli k poštátneniu školstva a učiteľov – štátne učiteľstvo zohrávalo dôležitú politickú úlohu najmä v období, keď impérium v odľahlých provinciách začalo byť otvorené náporom barbarov a nespokojných otrokov, ale aj šírením nových náboženských ideí, najmä kresťanských. - stredné školy: zakladali sa nové rečnícke školy, za vlády Marka Aurélia sa vyvinuli vyššie odborné školy: právnické, medicínske, staviteľské vznikali ústavy pre výchovu dievčat Cisár Valentinianus – prvý školský poriadok, zákaz súkromných škôl

11. Staroveký Rím - roku 313 – uznané kresťanské náboženstvo za štátne, na štátnych školách vyučovali aj kresťanskí učitelia - vznik nových štátnych univerzít a iných vysokých škôl • Rozvoj pedagogickej teórie v starom Ríme: - výchova mladého Rimana bola už v rodine veľmi účelná, praktická - rozmach elementárnych škôl spojený s prívalom gréckych plebejských učiteľov si vynútil opatrenia na efektívnejšie vyučovanie rozpracovaním a vydávaním metodických pokynov a vzniku inštitúcie na prípravu pedagógov – vznik pedagógií – zoznamovali sa tu s metodikou vyučovania - pedagogické problémy riešili: MarcusTerentiusVarro– „Disciplinae“ – 9 kníh – prvá encyklopédia SSU + 8. medicína a 9. architektúra M. T. Cicero – patril k najvýznamnejším pedagógom v republikánskom Ríme, negoval demokratické zriadenie, má triedne ohraničené pedagogické náhľady, pri výchove rečníka sledoval aj celospoločenský záujem, žiadal, aby rečník ovládal SSU, pre vyššie úrady aj znalosti zo psychológie, právo, geografiu, filozofiu . M. F. Quintilianus – v Ríme prvý profesor rétoriky na vysokej škole, zhrnul a zovšeobecnil dovtedajšiu výchovnú prax v Ríme, okrem výchovy rečníka sa zaoberá výchovou všeobecne- rodinnou výchovou, jej prostriedkami, nedostatkami i ako by mala vyzerať, pred domácou výchovou uprednostňuje školskú výchovu, učiteľom radí dbať na individualitu žiaka, učenie má byť hravé, nie násilné, telesné tresty považuje za ponižujúce a zvrhuje ich, odporúča súťaženie detí v škole, zachovávať pedagogický takt - školský systém: elementárne školy: čítať, písať a rátať – písať a čítať súčasne. stredná škola: najprv grécka, potom latinská, naučiť žiaka myslieť a umožniť mu vyššie vzdelanie na rétorickej škole – charakter odbornej školy učiteľ: potreba univerzálnosti vo všestrannom teoretickom vzdelaní a v dôkladnom poznaní života Cieľ výchovy: dokonale vzdelaný rečník, venovať pozornosť detskej reči už v útlom veku. Začiatky kresťanskej výchovy: útočište otrokov, neskôr i slobodných občanov, neskôr prenasledovaní Nerom, zahnaní do katakomb, kde sa začalo s organizovanou výchovou a školstvom školy: katechumenické – príprava dospelých a detí ku krstu katechetické – príprava kňazov a učiteľov