1 / 10

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV , Bratislava

Psychologické a sociologické premenné trajektórií rodičovstva a partnerstva Projekt APVV 2011-2014 „ Udržateľná reprodukcia na Slovensku – psychosociálne skúmanie“ G abriel Bianchi. Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV , Bratislava. Dimenzie. fenomenológia plodnosti

tibor
Télécharger la présentation

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV , Bratislava

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Psychologické a sociologické premenné trajektórií rodičovstva a partnerstvaProjekt APVV 2011-2014„Udržateľná reprodukcia na Slovensku – psychosociálne skúmanie“Gabriel Bianchi Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, Bratislava

  2. Dimenzie • fenomenológia plodnosti • konštrukcie/významy rodičovstva • cieľové orientácie / hodnoty /etika • psychologické koreláty plánovaného a neplánovaného rodičovstva • vplyv rodičovstva na partnerský vzťah v závislosti od ne/plánovania • prechody cez životné fázy • sociokultúrne a biologické významy rodičovstva • výchova a spontánne rozvíjanie rodičovstva/otcovstva (Popper).

  3. Fenomenológia plodnosti Sodeberg, Lundgren, Olsson, Christenson (2011) - fenomenologická štúdia plodnosti (fertility) 10 mladých švédskych žien (23-27) – klientiek antikoncepčnej ambulancie, bez skúsenosti s tehotenstvom a rodičovstvom. Zistenia: Plodnosť je charakterizovaná 3x paradoxne: • ako sila (vplývajúca na ich ženskú identitu, identifikujúc sa s inými ženami-matkami, ako ústredná hodnota života) a súčasne ako potlačená sila (negatívne vnímanie svojej femininity v dôsledku dočasného potlačenia), • ako súčasná dispozícia ale aj budúca klesajúca možnosť, ktorá zahŕňa celý emočný komplex, avšak iba ako anticipáciu; • paradox zodpovednosti (na ktorý nadväzuje výzva plánovať si život) vs. očakávania sociálneho okolia, ktoré sú vnímané ako veľmi obmedzujúce, keďže definujú žiaduci začiatok aj koniec reprodukcie (nie príliš skoro ani neskoro).

  4. Socio-kultúrne konštrukcie rodičovstva Purewal a Akkerová (2007) – sociokultúrne významy rodičovstva (13 indických a bielych participantov participantov – IPA): 5 špecifických tém: nezištnosť, uspokojenie z rodičovstva, naplnenie genetickej kontinuity, spoločné rozhodovanie, pripravenosť na rodičovstvo; 4 všeobecné témy: vek, „rovnosť“ partnerov, plodnosť, etnicita a rod.

  5. Cieľové orientácie (hodnoty?) Franco-Borges, Vaz-Rebelo, Kourkoutas (Portugalsko-Grécko; 2010): Skúmali vzťah generavity (dotazník), cieľovej orientácie (dotazník - orientácie na generatívne, kreatívne, afektívno-integratívno-sociálno-vzťahové, spirituálne,agency ciele a ciele seba-presadzovania sa) a individuálneho „projektu“ rodičovstva (dotazník s otvorenými otázkami) u 391 VŠ študentov, ktorí ešte nemajú deti. Zistili, že spomedzi cieľových orientácií iba orientácia na cieľ seba-presadzovania sa nekoreluje s mierou generavity.

  6. Ale aj ... • Benagiano, Carrara, Filippi (lekári, Taliansko, 2010): sekulárna etika sexuality postavená na slobode, vzájomnosti, konsente, zodpovednosti a pôžitku žien aj mužov – v protiklade k etike judaizmu, kresťanstva a islamu.

  7. Rodičovské trajektóriá Umberson, Pudrovska, Roczek (2010): Rodičovstvo ako transformatívna skúsenosť na životnej dráhe, kde môžeme čas merať troma „hodinami“ – individuálnymi, generačnými a historickými. Prehľad sociologických, psychologických a gerontologických časopisov na 4 témy: • „Bezdetnosť“ - bezdetné ženy a muži (zväčša) nemajú nižšiu mieru subjektívnej pohody v porovnaní s „rodičmi“ – aj po 50ke; • Iba muži bezdetní a neženatí boli mierne depresívnejší, osamotenejší a prípadne menej zdraví; • Bezdetné ženy majú väčšiu subjektívnu pohodu ako ženy, ktoré sa veľmi skoro stali matkami; • Rodičovstvo pred 23. rokom je sprevádzané zvýšeným rizikom depresie v neskoršom veku v porovnaní s bezdetnými. avšak • Tí, čo sa stali rodičmi po 23. roku, majú nižšie riziko depresie ako bezdetní; • malé deti (k akým dôsledkom vedie starostlivosť o ne) • veľké deti (k akým dôsledkom vedie starostlivosť o ne).

  8. Plánované vs. neplánované Bouchard (2005): psychologická dispozícia partnerov s neplánovaným rodičovstvom: ženy-budúce matky vykazujú vysokú mieru neuroticizmu, depresie, vnímaného stresu, ale aj nízka miera prežívania bezpečnosti vo vzťahu a vysoká miera anxiózno-ambivaletnej a vyhýbavej väzby u mužov aj u žien. Psychosociálne prostredie dvojíc s neplánovaným tehotenstvom je problematické. • ALE! Bouchard, Boudreau, Hébert (2006) Plánované versus neplánované rodičovstvo – a kvalita partnerského vzťahu. 21 dvojíc s nepánovaným a 99 s plánovaným tehotenstvom (Dyadic Adjustment Scale a Potential Problem Checklist). Výsledky: • dvojice s neplánovaným rodičovstvom majú po pôrode vyššiu mieru psychologického fungovania v dvojici, v protiklade k dvojiciam s plánovaným rodičovstvom, kde miera psychologického fungovania sa pôrodom znížila.

  9. Rod, deľba práce medzi rodičmi Katz-Wise, Priess, Hyde (2010): Na vzorke 400 prvo- a druho-rodičov (USA) zistili: • po narodení dieťaťa (prvého alebo druhého) sa rodičia stali rodovo „tradičnejšími“ v názoroch na deľbu práce medzi otcom a matkou; • ženy sa zmenili viac ako muži; • prvorodičia sa zmenili viac ako druhorodičia.

  10. Kontakt • www.kvsbk.sav.sk • bianchi@savba.sk

More Related