Dušan Sloboda | anal ytik KI

1. Dušan Sloboda | analytik KI Čakáreň na municipalizáciu: Bratislava, Košice a ďalších 2885 adeptov RDF Košice | 3. jún 2010

2. Legislatívny rámec Ústava SR zákon o obecnom zriadení zákon o hlavnom meste SR Bratislave zákon o meste Košice

3. Legislatívny rámec BRATISLAVA Ústava SR v Čl. 10 (2): Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon. zákon o obecnom zriadení § 22a (2): Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon. zákon o hlavnom meste SR Bratislave

4. Legislatívny rámec KOŠICE zákon o obecnom zriadení § 22a (1): Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon. zákon o meste Košice

5. Veľkostná štruktúra obcí Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor

6. Komunálna politika v číslach Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor

7. Zlučovanie obcí a mestských častí SLOVENSKO Ústava SR v Čl. 66 (2): Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. zákon o obecnom zriadení § 2 (3): Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.

8. Zlučovanie obcí a mestských častí KOŠICE (zákon o meste Košice § 3): (3) Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti ... môže mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením (VZN); na prijatie VZN je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. (4) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3, ktorým sa vytvárajú, zrušujú, zlučujú alebo rozdeľujú mestské časti, môžu obyvatelia územne dotknutých mestských častí odmietnuť hlasovaním v miestnom referende. (5) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3 ... nadobudne účinnosť, ak ho schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

9. Zlučovanie obcí a mestských častí BRATISLAVA (zákon o hlavnom meste SR Bratislave § 3 ): (3): Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti alebo vykonať iné zmeny ich hraníc môže mestské zastupiteľstvo len so súhlasom alebo na návrh obyvateľov dotknutých mestských častí; ich názor sa zisťuje hlasovaním podľa osobitných predpisov.

10. Zlučovanie obcí a mestských častí SLOVENSKO, BRATISLAVA A KOŠICE de iure je zlučovanie obcí na Slovensku resp. zlučovanie mestských častí v Bratislave a Košiciach možné avšak de facto je to nereálne – je takmer nemožné splniť zákonné podmienky na ceste ku komunálnej reforme je preto nutná zmena zákonov

11. Prečo zlučovať? úspory na strane výdavkov verejných financií – lacnejšia správa vecí verejných pre daňovníkov očakávaná vyššia kvalita výkonu zverených kompetencií a ľahšia kontrola (zo strany občanov i zo strany štátu) šanca na lepšiu vymáhateľnosť práva (veľa obcí porušuje zákony a vzhľadom na počet obcí štát nie je schopný sledovať a vymáhať zákonnosť, zlyhávajú kontrolné mechanizmy, zákonné sankcie nie sú alebo sú často bezzubé)

12. Dánsko vs. Slovensko DÁNSKO 43 094 km² | 5,38 mil. obyv. - rok 2005 Počet komunálnych poslancov: 2 520 Počet samospráv (municipalít): 98 Priemerný počet obyvateľov na municipalitu: 55 000 SLOVENSKO 49 035km² | 5,39 mil. obyv. - rok 2005 Počet komunálnych poslancov: 21 467 Počet samospráv: 2 926 Priemerný počet obyvateľov na samosprávu: 1 800

13. Dánsko vs. Slovensko KODAŇ 530 tis. obyv. Počet komunálnych poslancov: 55 BRATISLAVA 425 tis. obyv. Počet komunálnych poslancov: 80 (mesto) + 391 (mestské časti) KOŠICE 233 tis. obyv. Počet komunálnych poslancov: 50 (mesto) + 307 (mestské časti)

14. Počty poslancov

15. Závery a odporúčania NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia): zrušiť zákon o meste Košice a prehodnotiť nevyhnutnosť zákona o hlavnom meste SR Bratislave (potrebná zmena ústavy) a doplniť osobitné ustanovenia o Košiciach (a Bratislave) do zákona o obecnom zriadení komplexne novelizovať zákon o obecnom zriadení tak, aby sa doplnil o tie osobitné ustanovenia zákona o Košiciach (a prípadne i zákona o Bratislave), ktoré je nevyhnutné ponechať v platnosti, pričom nie je možné použiť všeobecné ustanovenia zákona o obecnom zriadení

16. Závery a odporúčania NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia): pripraviť koncepciu prehodnotenia dvojúrovňovej (resp. trojúrovňovej) samosprávy v meste Bratislava a Košice v rámci prípravy plošnej komunálnej reformy (vrátane územia Košíc a Bratislavy) stanovenie sídiel municipálnych úradov (vybrané centrá spádových mikroregiónov) a presun vybraných kompetencií (originálne, prenesený výkon a miestna štátna správa) na tieto úrady v správe samosprávy a vytvoriť tak rámec pre realizáciu komunálnej reformy (teda budúceho zlúčenia obcí do väčších celkov)

17. Závery a odporúčania NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia): presadiť zákon o financovaní kompetencií vykonávaných samosprávou v mene štátu a stanoviť jasne výšku platieb za konkrétne výkony redukovať kompetencie verejnej správy na miestnej úrovni (miestna štátna správa aj samospráva), explicitne zadefinovať základné služby verejného charakteru, ktoré obec musí financovať, a služby neverejného charakteru, ktoré obec nemusí (ale môže) financovať vykonať zmeny vo fiskálnej decentralizácii v prospech miest a sídiel s municipálnymi úradmi a prerozdeliť celý výnos z podielovej dane (100 %) medzi samosprávy

18. Závery a odporúčania NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME strednodobý horizont (presahujúci viac než jedno volebné obdobie): pripraviť a schváliť návrh realizácie komunálnej reformy, vrátane časového plánu a spôsobu realizácie (zdola-hore?, zhora-dole?, mix?) v súvislosti s realizáciou komunálnej reformy prehodnotiť i otázku existencie župného usporiadania pre obdobie po realizácii komunálnej reformy, tzn.: - nové územno-správne členenie na krajskej úrovni, - nové prerozdelenie kompetencií medzi municipality a župy, - prehodnotiť nevyhnutnosť volieb zástupcov na krajskej úrovni, a vôbec existenciu samosprávy na župnej úrovni po realizácii komunálnej reformy