1 / 26

Porovnanie vývoja kvality ŽP SR s vybranými krajinami Európy - Ovzdušie a klimatické zmeny

Dominika Kučerová Veronika Liptáková Veronika Dužeková 3 bc. ENV. Porovnanie vývoja kvality ŽP SR s vybranými krajinami Európy - Ovzdušie a klimatické zmeny. Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov.

ugo
Télécharger la présentation

Porovnanie vývoja kvality ŽP SR s vybranými krajinami Európy - Ovzdušie a klimatické zmeny

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Dominika Kučerová Veronika Liptáková Veronika Dužeková 3 bc. ENV Porovnanie vývoja kvality ŽP SR s vybranými krajinami Európy - Ovzdušie a klimatické zmeny

  2. Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov • 1979, Ženeva • prijatých 8 protokolov: • o dlhodobom financovaní Kooperatívneho programu pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečisťovania v Európe (EMEP ) (Ženeva, 1984), • o znižovaní emisií síry (Helsinky, 1985), • o znižovaní emisií oxidov dusíka (Sofia, 1988), • o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín (Ženeva, 1991), • o ďalšom znižovaní emisií síry (Oslo, 1994), • o ťažkých kovoch (Aarhus, 1998), • o perzistentných organických látkach (Aarhus, 1998), • o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (Gothenburg, 1999).

  3. (EMEP – Co-operative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-range Transmisssion of Air Pollutants in Europe) • záväzný pre všetky európske štáty • cieľom je monitorovať, modelovať a hodnotiť diaľkový prenos znečisťujúcich látok v Európe a vypracovávať podklady pre stratégiu znižovania európskych emisií • má približne 100 regionálnych staníc

  4. NMSKO (Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia) • 4 slovenské stanice sú súčasťou EMEP

  5. Látky znečisťujúce ovzdušie

  6. Delenie: • podľa skupenstva (plynné, kvapalné, tuhé) • podľa spôsobu vzniku (primárne, sekundárne) • podľa pôvodu (prírodné, antropogénne) • podľa zdroja (energetické, priemyselné, dopravné, z poľnohospodárstva, z odpadov, atď.) • podľa chemických vlastností (anorganické a organické)

  7. Klasifikácia látok znečisťujúcich ovzdušie

  8. Tuhé znečisťujúce látky (TZL) • Zložitá zmes organických a anorganických látok vyskytujúcich sa v ovzduší ako častice • Kvapalná alebo tuhá forma • Voľne rozptýlené v ovzduší • Pôvod v rôznych tech. procesoch (spaľovanie tuhých látok, vo výfuk. Plynoch) • Do ovzdušia aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť) • Hrubšie TZL (PM 10) - do ovzdušia ako emisie z priemyselných zdrojov znečisťovania, mobilných zdrojov a stacionárnych spaľovacích zdrojov (elektrárne, teplárne, kotolne) • Jemnejšie TZL (PM 2,5) obsahujú sekundárne vytvorené aerosoly, častice zo spaľovania a skondenzované pary organických zlúčenín a kovov. • Primárne TZL - priamo emitované do ovzdušia zo stacionárnych, mobilných a prírodných zdrojov znečisťovania • Sekundárne TZL vznikajú na základe reakcií za prítomnosti iných ZL. • Emitované zo širokej škály zdrojov znečisťovania, najvýznamnejšie sú: cestná doprava (25%), priemyselné procesy bez spaľovania (24%), priemyselné závody so spaľovacími zariadeniami (17%), spaľovne odpadov a domáce kúreniská (16%) a palivovo-energetický priemysel • Prírodné zdroje (vulk.činnosť,prach.búrky) • Jediná expozičná cesta – inhalácia • Väčšie častice – podráždenie horných dýchacích ciest, kašel, kýchanie, dráždenie očných spojiviek • Menšie častice - až do dolných dýchacích ciest • Častice s rozmerom pod 2,5 μm môžu prestupovať do pľúcnych alveol a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikaťdo krvného obehu. • Citlivé skupiny populácie - astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovocievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia.

  9. Oxid uhoľnatý (CO) • Bezfarebný, bez zápachu, jedovatý plyn • Vzniká spaľovaním palív pri nedostatočnom prístupe kyslíka, tiež pri spaľovaní palív pri príliš vysokej teplote • Horí v zmesi so vzduchom alebo kyslíkom modrým plameňom, o málo ľahší než vzduch • Hlavná časť CO vzniká v atmosfére pri oxidácii metánu, pri rozklade chlorofylu a pri fotooxidácii terpénov • Prírodné zdroje - vulkanická činnosť, lesné požiare a bakteriálna činnosť v oceánoch • Prevažná väčšina atmosferického CO - z cestnej dopravy ako produkt spaľovania paliva v motoroch automobilov • Menšie množstvá - do ovzdušia emitované zo stacionárnych spaľovacích zdrojov ( elektrárne, teplárne, priemyselný procesný ohrev, spaľovne odpadov) • Antropogénnou činnosťou sa dostáva do ovzdušia od 350-600 miliónov ton CO za rok • Vyššie koncentrácie vznikajú pri nesprávne riadenom spaľovacom procese. • Toxický pri vdýchnutí - viaže sa na hemoglobín, vytlačí kyslík, ktorý hemoglobín prepravuje v červených krvinkách • Nepreniká cez kožu, jedinou dôležitou expozičnou cestou – inhalácia • Patrí k najrozšírenejším jedom • Pri vdychovaní sa absorbuje do pľúc a opätovne sa viaže na krvné farbivo, pričom vzniká karboxyhemoglobín

  10. Oxid uhličitý (CO2) • Bezfarebný plyn, bez zápachu, normálnou zložkou atmosféry (0,03 obj. %) • Globálna ročná emisia CO2 z antropogénnej činnosti je okolo 24-28 mld. ton. • Najvýznamnejším zdrojom - spaľovanie fosílnych palív pri výrobe tepla a elektriny, Podiel dopravy je cca 10 %, 6-7 % - pri výrobe cementu, vápna, magnezitu, koksu, elektrolytickej produkcii hliníka a pri fermentačných procesoch v potravinárskom priemysle • V prírode - vo väčšine minerálnych vôd., v malej koncentrácií - súčasťou vzduchu • Konečný produkt spaľovania uhlíka a jeho zlúčenín, produkt mnohých biologických procesov (dýchanie, kvasenie cukru na etanol a i.) • Skleníkový plyn • Uvoľňuje sa aj z pôdy(odlesňovanie, lesné požiare, konverzia lúk na poľ nohospodársku pôdu) • Životnosť v atmosfére - 60 - 200 rokov • Predpokladá sa, že 40 % je absorbovaných oceánmi • Dôležitým záchytným mechanizmom je fotosyntéza vegetáciou a morským planktónom • Odhaduje sa, že na Slovensku odstránia lesné ekosystémy cca 5 mil. ton CO2 ročne. • V inhalovanom vzduchu nevykazuje toxické účinky ak vzduch obsahuje dostatok kyslíka • Pri vyššej koncentrácii CO2 v inhalovanom vzduchu vznikajú prejavy hypoxie až anoxie • Sneh z CO2 môže spôsobiť omrzliny a v uzavretých priestoroch s vysokou koncentráciou zapríčiniť smrťpri uvoľňovaní plynného CO2

  11. Oxid dusnatý (NO) • Bezfarebný plyn, bez zápachu • Vzniká pri vysokoteplotnom spaľovaní paliva v kotloch, spaľovniach odpadov, ohrievacích peciach a pri spaľovaní benzínu a nafty v spaľovacích motoroch automobilov • V zmesi so vzduchom rýchlo reaguje s kyslíkom a vzniká oxid dusičitý (NO2)

  12. Oxid dusičitý (NO2) • Väčšina NO2 v atmosfére vzniká oxidáciou NO • Prítomný aj v tabakovom dyme • Červenohnedý, nehorľavý plyn, detekovateľný čuchom • Silno oxidujúca látka, reaguje s vodnou parou obsiahnutou vo vzduchu a vytvára korozívnu kyselinu dusičnú, toxické organické nitráty • Dôležitú úlohu hrá aj pri atmosferických reakciách, ktoré produkujú prízemný ozón a smog • Pretože NO2 je znečisťujúca látka úzko spojená s dopravou, emisie sú všeobecne vyššie v mestských oblastiach než v priemyselných zónach • Vo vysokých koncentráciách silno toxický, spôsobujúci vážne poškodenie pľúc s dlhodobým účinkom, zužovanie dýchacích ciest, krátené dychy a bolesť v hrudi

  13. Oxid dusný (N2O) • Bezfarebná, plynná látka príjemnej vône a sladkej chuti • Slabé oxidačné vlastnosti, niektoré látky v ňom horia • Prevládajúce zdroje - prírodné - pôda (intenzívne hnojenie, nevhodný agrotechnický postup), ďalej spaľovanie palív, niektoré priemyselné technológie, veľkochov dobytka a odpadové vody • Prírodné zdroje sú 2x väčšie ako antropogénne. Doba zotrvania sa odhaduje na 105 rokov • V priemysle – vznik pri výrobe kyseliny dusičnej • Celosvetová antropogénna emisia sa odhaduje asi na 3 - 7 mil. ton/rok • Vdychovaním malých množstiev - stav opojenia, vo väčších dávkach pôsobí ako narkotikum

  14. Oxid síričitý(SO2) • Bezfarebný, nehorľavý plyn s výrazným zápachom, draždí oči a dýchacie cesty • Reaguje na povrchu rôznych tuhých časticiach, rozpustný vo vode • Pri styku s vodou a vlhkými povrchmi veľmi ľahko vytvára kysleniu siričitú (H2SO3) a kyselinu sírovú (H2SO4), pri -10 °C prechádza do tekutého stavu • Uniká do ovzdušia hlavne pri spaľovaní fosílnych palív • V atmosfére oxiduje na kyselinu sírovú a sírany • Významný podieľ na cezhraničnom prenose škodlivín v Európe • Hlavná príčina kyslosti atmosférických zrážok, ktoré následne znečisťuje ekosystém pôdy, vody, rastlinnej a živočíšnej ríše • Najbežnejšími zdrojmi - zariadenia na spaľovanie fosílnych palív, papierenský priemysel, taviace pece (napr. tavenie rúd pri výrobe medi), spaľovanie odpadov, výroba kyseliny sírovej a výroba elementárnej síry • Spaľovanie uhlia - asi 50 % globálnych emisií SO2, spaľovaním ropných produktov sa emituje asi 25 - 30 % • Najväčším prírodným zdrojom emisií SO2 - vulkanická činnosť • Znečistenie oxidom siričitým - oveľa nebezpečnejšie, ak je súčasne ovzdušie znečistené vysokými koncentráciami TZL, kombinácia týchto dvoch znečisťujúcich látok vytvára tzv. "koktejlový efekt". • Pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky, vdychovanie spôsobuje zužovanie priedušiek • Najcitlivejší - alergici a osoby s ochoreniami dýchacej sústavy • Jeho zvýšené koncentrácie spravidla sprevádzané výskytom ďalších škodlivín (prach a oxidy síry)

  15. Prchavé organické látky (VOC) • Látky, ktoré sa ľahko vyparujú pri izbovej teplote • Organické - obsahujú vo svojej molekulárnej štruktúre uhlík • Bezfarebné, bez zápachu a chuti • Celý rad individuálnych zlúčenín, ako uhľovodíky ( napr. benzén a toluén), halogénkarbóny a oxygenáty • Uhľovodíkové VOC zvyčajne rozdelené do 2 skupín: metánové a bezmetánové VOC • Metán - dôležitý komponent VOC, príspevok ku globálnemu otepľovaniu, tvorba prízemného a nižšieho atmosferického ozónu, väčšina metánu - do atmosféry cez netesností distribučného systému zemného plyne (plynovody) • Bezmetánový uhľovodík (benzén) - bezfarebná, číra kvapalina, Je vysoko stabilný, ale vysoko prchavý už pri izbovej teplote. • Niektoré nebezpečné pre zdravie, okrem benzénu sú to polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) a 1,3 butadién • Benzén môže spôsobiť náklonnosť ku leukémii pri dlhodobej expozícii • PAH sú rakovinotvorné znečisťujúce látky • Zdrojmi 1,3 butadiénu sú zariadenia na priemyselné spracovanie syntetickej gumy, automobily spaľujúce benzín a tabakový dym

  16. Ozón (O3) • Trojatómová forma molekulárneho kyslíka (O2) • Toxický, nestabilný plyn charakteristického zápachu • Prirodzene v stratosfére 19 až 30 km nad povrchom Zeme, kde vytvára ozónovú vrstvu. • Filtruje prichádzajúce ultrafialové žiarenie zo Slnka • V prízemnej výške však môže spôsobovať problémy spojené s funkciou pľúc a spôsobuje dráždenie dýchacieho traktu. • Väčšina prízemného ozónu – zvorba nepriamo ako sekundárna znečisťujúca látka pôsobením slnečného svetla na prchavé organické zlúčeniny (VOC) za prítomnosti NO2. • Prítomnosť ozónu redukuje (odburáva) oxid dusný (NO) zvyčajne prítomný v mestských oblastiach ako dôsledok znečisťovania ovzdušia automobilovou dopravou • Vo vyšších koncentráciách sa zvyčajne objavuje v letných mesiacoch a to v priemyselných oblastiach vo väčšej miere než v obývaných oblastiach

  17. Toxické organické mikropolutanty (TOMPs) • Vznik pri nedokonalom spaľovaní palív • celý rad chemických látok • niektoré aj keď sú emitované vo veľmi malých množstvách, sú vysoko toxické a karcinogénne, do tejto kategórie patria: Polyaromatické uhľovodíky - PAU (PAHs) Polychlórované bifenyly - PCBs Polychlórované dibenzo-p-dioxíny - PCDD (dioxíny) Polychlórované dibenzofurány - PCDF (furány) • Tieto znečisťujúce látky nemajú tzv. "prahové dávky", už minimálne množstvá môžu mať nebezpečné účinky • Široké negatívne účinky - rakovina, oslabenie imunity, poruchy nervového systému, poruchy vývoja u detí...

  18. Polychlórované bifenyly (PCB) • environmentálne stabilné chemické zlúčeniny • Zmesou 209 individuálnych chlórovaných zložiek (kongenéry) • Prítomné vo všetkých zložkách životného prostredia, potravinách, živočíšnej a ľudskej populácii • Technické zmesi PCB - olejovité, vysoko vrúce kvapaliny bielej až slabožltej farby, individuálne kongenéry - pri laboratórnej teplote kryštalické látky bielej farby • Nie je známa ich chuť ani zápach • Nie sú známe prírodné zdroje PCB • Niektoré komerčne vyrábané PCB zmesi - známe pod názvom Aroclor • Významné vlastnosti - nehorľavosť, stálosť, dobré mazacie vlastnosti, nízka vodivosť a iné • vstupujú do ovzdušia, vody a pôdy zo závodov, počas použitia, pri nesprávnej manipulácii a nakladaní s nimi, transporte, neúmyselnom úniku počas horenia látok s obsahom PCB, pri spaľovaní nebezpečného odpadu • Ťažko odbúravajú zo životného prostredia, môžu tu zotrvaťdlhú dobu • môžu byť transportované v životnom prostredí na dlhé vzdialenosti a ďaleko usadzované v oblastiach vzdialených od zdroja uvoľnenia • Vo vode len v malých koncentráciách v rozpustnej forme, neskôr sa usádza v organických častiach a na dne sedimentov • Silne sa viažu na pôdne častice • Akumulácia v telách vodných organizmoch • Cesty expozície - cez pokožku, konzumácia kontaminovanej potravy najmä rýb, mäsa a mliečnych výrobkov, inhalácia kontaminovaného vzduchu v blízkosti oblastí skládok nebezpečného odpadu ako aj v pracovnom prostredí počas údržby zariadení s obsahom PCB s, havárie, požiare • Vysoké koncentrácie - poškodenie kože (akné alebo vyrážky), poškodenie pečene, zubov, štítnej žľazy, poruchy imunitného systému, správania, poškodeenie reprodukcie, vznik rakoviny pečene, žlčového traktu

  19. Ťažké kovy • Prirodzené prvky prítomné v zemskej kôre v rôznych koncentráciách obsiahnuté vo všetkých ekosystémoch • Stabilné a perzistentné (pretrvávajúce) environmentálne znečisťujúce látky - nie je možné ich rozložiť alebo zničiť • Tendencia akumulovať sa v pôde, morskej vode, sladkej vode a v sedimentoch • Nebezpečné účinky na životné prostredie a ľudské zdravie. • Hlavnýmé antropogénne zdroje - rôzne priemyselné zdroje vrátane súčasných a minulých baníckych aktivít, zlievárne a zariadenia na tavenie kovov, doprava • Relatívne prchavé ťažké kovy a tie, ktoré sú emitované ako chemicky naviazané na tuhé častice, môžu byť prenášané na veľké vzdialenosti • Medzi najčastejšie do ovzdušia vypúšťané ťažké kovy patria: Cd, As, Pb, Sb, Hg, Mn, Cu, Ni, Co, Cr, Zn, Sn,

  20. NÓRSKO

  21. ŠVÉDSKO

  22. FÍNSKO

  23. SLOVENSKO

  24. Vývoj emisií skleníkových plynov

  25. Zdroje • http://www.emep.int/ • http://www.unece.org/env/lrtap/emep/welcome.html • http://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/SHMU_Sprava_o_kvalite_ovzdusia_SR_2010.pdf • portal2.tuke.sk/hf-kim/bakalar/predmety-bc/ochrana.../at.../file • http://www.kves.uniza.sk/kvesnew/dokumenty/v%C3%BDroba%20elektrickej%20energie/Ekologia/Znecictujuce_latky.pdf • http://www. enviroportal.sk

More Related