1 / 13

- centrum národného a kultúrneho života

MARTIN. - centrum národného a kultúrneho života. Martina Hubočanová II.D. História mesta Martin. p rvá písomná zmienka je z roku 1284 , a to v donácii uhorského panovníka Ladislava IV 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na mesto

vance-wilson
Télécharger la présentation

- centrum národného a kultúrneho života

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. MARTIN -centrum národného a kultúrneho života Martina Hubočanová II.D

  2. História mesta Martin • prvá písomnázmienkaje z roku 1284, a to v donáciiuhorského panovníka Ladislava IV • 3. októbra 1340 panovník KarolRóbertpovýšil Martin na mesto • vstredoveku bola pre Martin výhodná geografická poloha • v 19. storočí samesto stalo centromslovenskejkultúry • od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy • ku koncu 19. storočiatu začalo Slovenské národnéobrodenie, sídli tu Matica slovenská • v roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patentálne gymnázium

  3. medziostatnévýznamné spolky založené v mestepatrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872) ale aj Dobrovoľný hasičský spolok(1873) • 30. októbraroku 1918sapráveMartinskou deklarácioupripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika • na konci 2. svetovej vojny bol Martin oslobodený Červenou armádou, 11. apríla 1945 • 24. augusta 1994 bolo mesto Martin zákonomvyhlásené za národnékultúrne centrum Slovákov

  4. Matica slovenská • celonárodná slovenská kultúrnaustanovizeňsosídlom v Martine • konzervačná i depozitnáknižnica, prednostneuchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúcesa Slovenska • spravuje a ochraňuje historický knižný fond • je národnýmpracoviskompreoblasťreštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov, • spravuje súbornýkatalógmonografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu

  5. sídli v centre Martina, v pôvodnedruhejbudove MS • svojoučinnosťousa v začiatkochsvojejexistenciezaslúžilao rozšírenie slovenského jazyka • bola založená roku 1863 v Martine a stala sacelonárodnouinštitúciou • názov „Matica“ pochádzazo srbského jazyka a znamená „zdroj“ alebo„včeliakráľovná“ • založenie Matice slovenskej bolo inšpirované obdobnými inštitúciami v niektorýchďalších slovanských krajinách, akoMaticasrpska, založená v Srbsku v roku 1826, a Matice česká, založená v roku 1831

  6. Sídla Matice sloveskej 1.budova • Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m2. Pôvodneneskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočiadočasne upravená preštátneinštitúcie. Budova je od roku 1962 národnoukultúrnoupamiatkou. V areáli budovy sanachádza aj socha S.H.Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodneumiestnenápred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálneumiestnená stála expozícia Slovenského národnéholiterárnehomúzea

  7. 2. budova • Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohatočlenená v hmotetromihlbokýmirizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m2. Od roku 1964 je kultúrnoupamiatkou. Pred budovou sanachádza socha národnéhoumelca Jána Kulicha„Matica slovenská“ (1964) zozváranej ocele. 3.budova • Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medziMaticou slovenskou a Slovenskou národnouknižnicou, slúži 3. budova prepotrebySlovenskejnárodnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2.

  8. Národné múzeum v Martine • patrí k najstarším a najväčšímzložkámsúčasného Slovenského národnéhomúzea • od svojho vzniku (1893) budovalo zbierkyvlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) dokumentujúcehistóriu a kultúruSlovákov doma i v zahraničí. • vsúčasnostivosvojichfondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnychartefaktov • v roku 1961 po zlúčeníso Slovenským múzeom v Bratislavesa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom

  9. k 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s MúzeomAndrejaKmeťado spoločnéhoorganizačného útvaru Slovenské národnémúzeum v Martin Pracoviská: • Etnografické múzeum, MúzeumAndrejaKmeťa, MúzeumslovenskejdedinyJahodnícke Háje, Múzeum Martina Benku, MúzeumKarolaPlickuBlatnica, Múzeumkultúry Čechov na Slovensku, MúzeumkultúryRómov na Slovensku

  10. Národný cintorín v Martine • je miestomposledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života • nachádzasa v centre mesta na Sklabinskej ulici • bol založený koncom 18. storočiapôvodneakomestský cintorín • v roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnúkultúrnupamiatku • svojcelonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosťoňzverená Matici slovenskej • Martin akomiestoNárodnéhocintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočíbol totiž strediskomslovenskejkultúry

  11. História narodnéhocintorína Založeniecintorínasúviselo s osvietenskými reformami 18. storočia. V roku 1785 bol vykonaný súpiscintorínov a krýpt. Z tohtodokumetu je známe, že cinotorín v Martine založili predpiatimirokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj preobyvateľovpriľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sapomalyzapĺňal, pretosa v roku 1865 po dohode s rodinou Révaiovcovrozšíril o ďalšípozemok. No i tento priestorsačoskoro zaplnil.

  12. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mestokúpilo od barónaJúliusaRévaia za 1000 korúnpozemok s výmerou 1 katastrálnéhojutra na rozšíreniecintorína. O krátky čas, v roku 1909, v obecnomzastupiteľstverokovali o kúpeďalšieho pozemku, ktoréhovlastníkom bol taktiežbarónJúliusRévai. Išlo o malý kus zeme na zarovnaniepôdorysucintorína, ktorýkúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazeniacintorína z rôznych období. Po takýchtokrokochnadobudoldnešnérozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísanýako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2. Cintorín dnes tvoriadve parcely a jeho plochu rozdeľujúhlavné uličky do šiestichblokov.

  13. Zdroje • http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%BD_cintor%C3%ADn_v_Martine • http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_%C4%BEud%C3%AD_pochovan%C3%BDch_na_N%C3%A1rodnom_cintor%C3%ADne_v_Martine • http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_(mesto_na_Slovensku) • http://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1 • http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=snmt

More Related