1 / 11

La'o Hamutuk nia observasaun kona-ba Agrikultura no Seguransa Ai-han iha Timor-Leste

La'o Hamutuk nia observasaun kona-ba Agrikultura no Seguransa Ai-han iha Timor-Leste. Dili, 18 Setembru 2019 Centro Joao Paulo II – Comoro Ekipa Agrikultura no Rai Mariano Ferreira. Introdusaun.

Olivia
Télécharger la présentation

La'o Hamutuk nia observasaun kona-ba Agrikultura no Seguransa Ai-han iha Timor-Leste

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. La'o Hamutuk nia observasaun kona-ba Agrikultura no Seguransa Ai-han iha Timor-Leste Dili, 18 Setembru 2019 Centro Joao Paulo II – Comoro Ekipa Agrikultura no Rai Mariano Ferreira

  2. Introdusaun • Timor-Leste sei hasoru problema inseguransa ai-han ne’ebé boot, ne'ebé hatudu-an iha problema hamlaha no malnutrisaun ne’ebé aas. Kauza husi insegurasa ai-han nee oi-oin, no presiza solusaun ida ne’ebé integradu. • Iha Timor-Leste 64% uma kain iha area rural involve iha produsaun agrikultura, no besik 50% populasaun iha area rural moris iha liña kiak nia okos, problema malnutrisaun iha ligasaun maka'as ho kondisaun agrikultura rai laran.

  3. Kondisaun jerál agrikultura TLS Produtividade ai-han rai laran ki’ik liu, kompara ho produsaun iha rejiaun Ázia sudeste no mundu (MAP, FAOSTAT). Ita bele nota Produsaun hare durante tinan hirak nee nia laran. Maske Produtividade hare hetan atensaun boot liu husi governu no doadór balu, maibé nafatin ki'ik liu kompara ho nasaun seluk iha rejiaun Ázia sudeste nian ne’ebé iha kondisaun agro-ekonomia besik hanesan ho kondisaun iha Timor-Leste.

  4. Area produsaun tun ba beibeik • Area kultivu hare (MAP) Tinan 2010 = 38.069 ha Tinan 2011 = 41.887 ha Tinan 2012 = 31.649 ha Tinan 2013 = 28.514 ha Tinan 2014 = 28.514 ha Tinan 2015 = 29.693 ha

  5. Infrastrutura báziku agrikultura limitadu (liu-liu ba produsaun la’ós hare) • Investimentu públiku ba setór agrikultura sei menus. Timor-Leste nia persentajen OJE ba agrikultura en jerál menus husi 3% kada tinan. Nasaun viziñu sira ne’ebé iha klima hanesan ho TL, investe 3% ba leten. Ez. Husi 2010 to 2014, Vietnam aloka maizumenus 5.5% OGE ba agrikultura, Tailándia aloka 4.5%.

  6. Kondisaun iha leten sai dezafiu ba seguransa ai-han no nutrisaun tanba: • Produtividade ki’ik hamenus ‘ketersediaan’ ai-han loron-loron molok kolleita tuir mai. • Hasa’e vulnerabilidade ba inseguransa ai-han no nutrisaun. • Produtu ai-han iha merkadu menus (presu iha merkadu sa’e) nune'e hamenus asesu ema kiak sira ba ai-han di'ak ho nutritivu.

  7. Hanoin ruma posivel • Diversifika produsaun aihan iha nivel uma kain agrikultór sira nian (husi nivel aldeia – suku). • Hasa’e produsaun tuir dalan ne’ebé la estraga rai, ambiente no agro-ekologia (ezemplu: konservasaun agrikultura, permakultura, orgániku, etc). • Investe orsamentu ho rekursu umanu hodi dezenvolve agrikultura no infrastrutura báziku ne’ebé sustentável (ez. Irrigasaun ki’ik iha nivel aldeia no suku).

  8. Obrigado

More Related