VÝZNAM ZÁPADNÝCH KARPÁT PRE OCHRANU A ZACHOVANIE VEĽKÝCH ŠELIEM V STREDNEJ EURÓPE

1. VÝZNAM ZÁPADNÝCH KARPÁT PRE OCHRANU A ZACHOVANIE VEĽKÝCH ŠELIEM V STREDNEJ EURÓPE Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri, Viedeň, Brno, Nitra Výskumný ústav živočíšnej výroby, SCPV Nitra Slovenský poľovnícky zväz Bratislava P. HELL –J. SLAMEČKA – D. KRAJNIAK

2. Na prelome 19. a 20. storočia žili v Karpatoch posledné a najzápadnejšie populácie veľkých šeliem v strednej Európe. • Z tohto aspektu boli východné Karpaty lepším refúgiom veľkých šeliem ako západné. • V západných Karpatoch bola početnosť veľkých šeliem už len minimálna (asi 20 – 30 medveďov, málo rysov, minimum vlkov na východe Slovenska a ich občasné zimné invázie z Poľska). • Veľká raticová zver bola v absolútnom minime, srnčia bola trochu početnejšia a preto predstavovali hospodárske zvieratá na pastvinách významný zdroj potravy pre veľké šelmy. • Preto boli veľké šelmy silne prenasledované a pretrvával aj trofejový lov medveďov, realizovaný najmä českými poľovníkmi a to aj na Podkarpatskej Rusi.

3. V roku 1933 bola z iniciatívy poľovníkov zavedená ochrana medveďa a jeho stavy sa začali zvyšovať. Vlk bol stále intenzívne lovený. Početnosť vlka a rysa sa zvýšila až po II. svetovej vojne. • Vtedy sa rozšíril najmä rys, vznikla malá populácia aj na severovýchode Moravy, ktorá však bola čoskoro zlikvidovaná. Rysy zo západných Karpát sa objavovali aj v býv. NDR, Maďarsku a Rakúsku, ale taktiež tam dlho neprežili. • Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia sa stavy vlka a rysa dostali opäť do minima a preto im bol v roku 1975, z iniciatívy poľovníkov, uzákonený čas ochrany od 1. marca do 15. septembra. • V dôsledku toho sa veľmi rozšíril areál vlka a početnosť všetkých troch druhov veľkých šeliem neustále narastala.

4. Areál veľkých šeliem v západných Karpatoch Zelená farba znázorňuje zalesnenie (199 km2 z čoho veľké šelmy osídľujú asi 70 - 75 %)

5. Väčšina veľkých šeliem, ktoré odmigrovali zo západných Karpát, bola v zahraničí ulovená • Vlk a medveď sa v súčasnosti trvalo usídlil na severovýchodnej Morave, pri rysovi na východe ČR je ťažké povedať, akým podielom sú tam zastúpené spontánne migranty zo Slovenska a z umelých introdukcií. • Do Rakúska prenikajú veľké šelmy z Balkánu a aj zo západných Karpát. Napriek tomu sú tu ich populácie minimálne, lebo pri intenzívnom chove jelenej zveri na hornej hranici lesa v Alpách sú nežiaduce (najmä vlky). • Do Maďarska prenikali veľké šelmy zo západných Karpát neustále a prenikajú aj v súčasnosti, stabilizované populácie však zatiaľ nevznikli a sú odkázané na neustály prísun zo Slovenska.

6. Slovenskí poľovníci odchytili veľa živých rysov do sklopcov na účely ich reintrodukcie v Slovinsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku a v ČR. Export z veľkej časti organizovala ZOO Ostrava. • V niektorých rokoch sa na Slovensku lovilo až 100 rysov. Populácia expandovala, rysy prenikali do nových regiónov a často vnikali (najmä mladé) aj do ľudských sídiel. Prírastok populácie je veľmi vysoký (napr. Šumava, Kočevje atď.). • V súčasnosti je početnosť populácie trochu nižšia (okolo 250 jedincov), možno aj v dôsledku nárastu populácie vlka. Je celoročne chránený, robí len minimálne škody na hosp. zvieratách, ale loví veľa prežúvavej zveri (60 – 70 ks ročne).

7. Srnec lesný je hlavnou korisťou rysa v západných Karpatoch (r = -0,346, ale do lovu je započítaná aj srnčia zver žijúca mimo areálu rysa). Rys intenzívne loví aj jelenčatá a inú raticovú zver. V súčasnosti takéto porovnávanie pre zákaz lovu rysa nie je možné, o jeho ilegálnom love nemáme informácie.

8. Od roku 2000 sa na Slovensku loví ročne 74 – 118, priemerne 98 vlkov. Ich početnosť odhadujeme na cca 250 jedincov. • Prírastok populácie dosahuje najmenej 50 % z jarného stavu, pričom 1 vlk spotrebuje ročne podľa prof. Bibikova 500 – 800 kg mäsa. Loví nielen raticovú zver, ale aj hosp. zvieratá a občas aj poľovné psy. • Vlk v súčasnosti už osídľuje lesy celého severného a stredného Slovenska. Čas jeho lovu je veľmi skrátený (od 1. 11. do 15. 1.), čo úplne nepostačuje na účinnú reguláciu jeho početnosti

9. Graf presvedčivo ukazuje, že súčasná úroveň regulácie početnosti vlka jeho populáciu neohrozuje. Je potrebná aj v záujme zníženia škôd na hosp. zvieratách (0,8 mil. Sk ročne). r = 0,659 Porovnanie lovu vlka a jeleňa (vľavo), resp. diviaka (vpravo)

10. Graf svedčí o nežiaducom trvalom náraste medvedej populácie v západných Karpatoch v dôsledku jej nedostatočnej regulácie, spôsobenej nadmernými reštrikciami zo strany MŽP SR pri realizovaní jeho povoleného redukčného lovu.

11. Porovnanie počtu zničených úľov a strhnutých hosp. zvierat (v ks) s vývojom početnosti medveďa (v %) v rokoch 1997 – 2006. Počty HZ a včelstiev na Slovensku za uvedené obdobie poklesli.

12. Škody spôsobené medveďom na hosp. zvieratách a včelstvách sú z pohľadu národného hospodárstva bezvýznamné, z lokálneho pohľadu však značné a ich nahradzovanie je zatiaľ neuspokojivé. • Štát nahrádza škody medveďom len tam, kde nebol povolený odstrel, aj keď sa ho nepodarilo realizovať, čo môže viesť aj k nežiaducim ilegálnym odstrelom. • Je potrebné zintenzívniť ochranu proti škodám spôsobeným veľkými šelmami. • Každoročne dochádza k priamym fyzickým stretom medveďov s ľuďmi (5 – 6 osôb). Ich následky sú často vážne. • Prírastok medvieďat dosahuje v lete až 20 % jarného stavu populácie. Preto je jej regulácia, minimálne vo výške 10 % nevyhnutná. Tá sa však bude môcť realizovať len vtedy, keď prestanú kontraproduktívne byrokratické obmedzenia jej realizácie.

13. Závery • Predačné pôsobenie všetkých troch druhov veľkých šeliem je na Slovensku synergické a preto zvlášť citeľné. • Naše skúsenosti potvrdzujú, že keď sa veľké šelmy početne racionálne regulujú, je možný úspešný manažment raticovej zveri a aj škody na hosp. zvieratách a včelstvách možno udržať na únosnej úrovni. • Je potrebné udržiavať primerané stavy raticovej zveri nielen v záujme jej poľovníckeho obhospodarovania, ale aj ako základného zdroja obživy veľkých šeliem. • Západné Karpaty sú významným refúgiom veľkých šeliem v strednej Európe, odkiaľ tieto môžu spontánne migrovať do susedných štátov. Ide o autochtónnych členov karpatskej fauny a preto ich musíme trvalo zachovať, samozrejme v únosnej početnosti.