1.44k likes | 2.32k Vues
Celospolocensk prevencia. Primrna celospolocensk prevencia technick, organizacn, ekonomick, legislatvne, socilne,vchovn a pod. opatrenia zamedzujce resp.obmedzujce negatvny vplyv faktorov ivotnho prostredia a nesprvneho spsobu ivota na zdravie jedinca. Celospolocensk pre
E N D
1. Jaroslav Kresnek Prevencia drogovch
zvislost
2. Celospolocensk prevencia Primrna celospolocensk prevencia
technick, organizacn, ekonomick,
legislatvne, socilne,vchovn a pod.
opatrenia zamedzujce resp.obmedzujce
negatvny vplyv faktorov ivotnho prostredia
a nesprvneho spsobu ivota na zdravie
jedinca
3. Celospolocensk prevencia Sekundrna celospolocensk prevencia
opatrenia na odstrnenie nepriaznivch nsledkov kodlivch faktorov ivotnho a pracovnho prostredia a spsobu ivota a vytvranie materilnych a spolocenskch podmienok na realizciu zdravotnckej prevencie
4. Zdravotncka prevencia Primrna zdravotncka prevencia
- ochrana zdravia celej populcie
Sekundrna zdravotncka prevencia
- aktvne zistovania zmien zdravia
Tercirna zdravotncka prevencia
vcasn diagnostika, celn a efektvna terapia, rehabilitcia zdrav ivotn tl jedincov so zistenmi zmenami zdravia resp. s rizikovmi faktormi zdravia
5. Prevencia v rezorte kolstva vchova a vzdelvanie (v predkolskej vchove, v kolskom systme, v mimokolskej zujmovej cinnosti),
aktvna ochrana dietata pred socilno-patologickmi javmi,
odborn psychologick a poradensk starostlivost,
spoluprca s rodinou,
reedukcia a resocializcia
6. Primrna prevencia primrna prevencia v kolch a kolskch zariadeniach v zmysle (cielavedomho vytvrania optimlnych podmienok pre zdrav vvin det, realizcie sboru pedagogickch a psychologickch opatren zameranch na redukciu prcin vyvolvajcich poruchy psychosocilneho vvinu, realizcie aktivt zameranch na vcasn eleminciu vznikajcich problmov u det a mldee),
7. Sekundrna prevencia sekundrna prevencia na rovni pecilnej starostlivosti v zmysle odbornej prce s detmi s poruchami psychosocilneho vvinu a s poruchami sprvania, preventvnych opatren a programov, ktorch cielom je zabrnit fixovaniu socilnopatologickch javov, spoluprce kl a kolskch zariaden s rodinou a vecne prslunmi intitciami za celom odstrnenia prcin, ktor ich vyvolali, ambulantnej a sanatrnej starostlivosti s monostou umiestnenia dietata v diagnostickom centre, resp. liecebnovchovnom sanatriu na krtkodob diagnostick alebo liecebnovchovn pobyt,
8. Tercilna prevencia tercilna prevencia, v rmci ktorej je rieen komplexn a odborn starostlivost o deti so zvanmi poruchami sprvania a asocilnym vvinom, u ktorch bola nariaden stavn vchova, reedukacn a terapeutick prstup k dietatu, ktor koreluje s typom poruchy a etiolgiou jej vzniku a vvinu.
9. Partnersk vztahy asexualita Co ocakvame od partnerskho vztahu?
Pozrime sa na svet ocami opacnho pohlavia.
Stereotypy vponman enskej amuskej roly.
Hladme cestu kvzjomnmu porozumeniu.
Rizikov partneri.
Mty opartnerstve asexualite.
10. Sexulne zdravie Sexulna identita.
Hodnoty sexuality.
Plnovan rodicovstvo.
Infekcia HIV, pohlavne prenosn choroby.
Ochrana.
Odolanie ntlaku.
Homofbia.
11. Prevencia obchodovania sludmi Chcem st pracovat do zahranicia, ale
je to bezpecn?
Spsoby akmi priekupnci eny lkaj.
Obchodovanie s ludmi.
Ako sa dobre pripravit na odchod do
zahranicia.
12. Nsilie medzi nami - ikanovanie Co je to nsilie apreco vznik?
Kto ubliuje akomu je ubliovan?
Obet aagresor.
Trestn zodpovednost.
Ako sa brnit aako rieit situciu?
13. Rieenie konfliktov Co je to konflikt aako vznik.
Vieme it bez konfliktov?
Co vetko je potrebn na kontruktvne rieenie konfliktu.
Spoluprca.
14. Ludsk prva Poznme ludsk prva?
Je tolerancia tak?
Som tolerantn clovek?
Ako sa postavit kintolerancii?
15. Asertivita Co je asertvne sprvanie?
Rozdiely medzi asertvnym, agresvnym a submisvnym sprvanm.
Ucme sa asertvne sprvat.
16. Teambuilding Ak sme? Vieme spolupracovat? Ako zlepit vztahy medzi nami.
17. Strednodob preventvne programy Zvenie socilnej ivotnej pohody vkole: WHO presadzuje koncept koly, ktor podporuje arozvja zdravie. Jednm dleitm anosnm aspektom konceptu je zdrav psychosocilne prostredie na kolch, ktor je prostriedkom osobnostnho rastu tudentov, podmienok osvojovania si novch poznatkov asocilnych zrucnost, ktor sa sekundrne prejavuj voptimlnom kolskom vkone. Preventvny program urcen pre prv rocnky S, programu sa castn cel trieda spolu striednym ucitelom.
18. Strednodob preventvne programy Projekt Triedna komunita ako metda prevencie bol podporen Protidrogovm fondom. Dalie vzdelvanie pracovnkov KPPPsCVPP voblasti prevencie socilno-patologickch javov (s podporou Protidrogovho fondu)
19. Dlhodob preventvne programy Rovesncke skupiny ako motivujci prvok vprevencii (s podporou Protidrogovho fondu): Rovesnckepreventvne programy Peer G a Peer G na druh (s podporou Protidrogovho fondu): Prprava dobrovolnkov pre prcu vprevencii rizikovho sprvania, na pozitvne ovplyvnovanie svojich rovesnkov vkole ivneformlnych skupinch.
20. Dlhodob preventvne programy Podmienky vberu: neuvanie drog, dobr prospech, osobnostn charakteristiky, aktvna cast na rocnej prprave vCVPP, zvycajne v druhom rocnku S. Prprava m za ciel podporit tudentov aj vtakch aktivitch ako je vydvanie kolskho casopisu, tvorba nsteniek, organizovanie rznych tematickch aktivt ako napr. informacn stnok pri celokolskch podujatiach Dni zdravia, Protidrogov den, svetov dni (napr. boja proti HIV/AIDS). Vo vych rocnkoch mu tto tudenti za pomoci pracovnkov CVPP realizovat preventvne aktivity so tudentmi nich rocnkov.
21. Dlhodob preventvne programy Rovesnckypreventvny program Druh anca (s podporou Protidrogovho fondu):Cielom je zabezpecit vytvorenie, posilnenie prosocilnych postojov zameranch na prevenciu, zmiernenie a eliminciu neiadceho sprvania.
Cielovou skupinou s tudenti, rovesnci /vekom/ sneiadcimi formami sprvania (zkolctvo, experimentovanie sdrogami, agresvne sprvanie apod.)
22. Problmy s obezitou det a mladistvch Vmnohch ttoch programy prevencie nadvhy aobezity udet, zameran na zmenu ich stravovacch nvykov, zvenie fyzickej aktivity alebo na obmedzenie sedavch aktivt, sa realizovali. Povzbudiv vsledky s podkladom pre plnovanie dalch preventvnych akci.
23. Strava iadny program na prevenciu obezity, ktorho cielovou skupinou je detsk populcia veobecne, neme byt pecificky zameran len na znenie kalorickho prjmu, kede by mohol nastat neelan bytok hmotnosti udet bez nadvhy.
Kad program verejnho zdravia by mal byt scasne zameran na znenie nadvhy aj podvhy det, preto s zameran na zlepenie stravovacch nvykov det, napr. znenie prjmu tukov (1), zven prjem ovocia azeleniny (2), obmedzenie konzumcie stench npojov (3).
24. Fyzick aktivita v kole Zaradenie fyzickej aktivity do vyucovacieho procesu komplikuj poiadavky scasnch kolskch osnov kvli obavm znegatvneho dopadu na tudijn vsledky. Program na austrlskej zkladnej kole, ktor zaviedol 1 hodiny telesnej aktivity denne, nepotvrdil udet zhorenie tudijnch vsledkov (hodnotili sa testmi zmatematiky actania) inapriek skrteniu dlky oficilneho vyucovania o40 a 60 min. denne (4). Bola zaznamenan zven fyzick schopnost apokles telesnho tuku vporovnan sdetmi dodriavajcimi ben pln vucby. Tento program u zaviedlo 60% zkladnch kl vtte Jun Austrlia.
Na strednch kolch sa podobn program zatial nerealizoval kvli silnmu tlaku na spen absolvovanie skok.
25. Fyzick aktivita vo volnom case Aktivity vo volnom case s dleit najm pre starie deti, ktor ospsobe ich trvenia zacnaj rozhodovat sami. Pokracujca franczska tdia ICAPS (5) kladie draz na zvenie fyzickej aktivity dospievajcej mldee. Na vyucovan bol utudentov rozvinut pozitvny vztah kcviceniu apocas prestvok apo vyucovan im bolo umonen vyskat rzne atraktvne portov aktivity.
Vstrety aktivitm vyla aj kolsk autobusov doprava pravou cestovnho poriadku. Draz sa kldol na zbavu anadvzovanie priatelstiev vnestaivom prostred. Po dvoch rokoch bolo v akcnej skupine o20% menej det snadvhou vporovnan s kontrolnou skupinou. Podobn prstup kvucbe apodpore mldee kvyej fyzickej aktivite sa stal podkladom pre dalie programy (2).
26. Sedav spsob ivota Niektor programy sa spene zamerali na znenie poctu hodn strvench sedenm pred obrazovkou.
Deti usmernovan vkole mali ni priemern index telesnej hmotnosti (BMI index, udva pomer hmotnosti avky) ahrbku podkonho tuku vporovnan sdetmi z kontrolnej koly.
Rodicia zaznamenali, e deti trvili sledovanm televzie menej casu. Obdobn vskum na starch detoch, zameran vlucne na znenie casu strvenho sledovanm televzie, sa neuskutocnil.
Americk tdia Planet Health (2) zistila svislost medzi sledovanm televzie aobezitou udospievajcich dievcat (ale nie chlapcov) askadm znenm sledovania televzie ohodinu sa znilo riziko obezity o15%.
U spomnan tdia ICAPS (5) zaznamenala pokles poctu adolescentov, ktor sledovali televziu viac ako tri hodiny denne, ale opt viac udievcat ako uchlapcov.
27. Ciele nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Prevencia rizikovch nvykov a podpora zdravho ivotnho tlu.
Realizcia opakovanch celoslovenskch epidemiologickch tdi zameranch na hodnotenie trendov v uvan nvykovch ltok u mladch lud v SR.
Upravenie veobecne zvznch prvnych predpisov vztahujcich >na prevenciu renia a povania nvykovch ltok (tabakizmus, alkohol, drogy) so zameranm na ochranu pasvnych fajciarov.
28. Ciele nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Podporovanie zdravotnej vchovy vzhladom na reprodukcn zdravie >dorastu. Podporou vchovy k rodicovstvu, plnovanmu tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosnch chorb (pouvanie kondmov) a sexulneho zneuvania.
Zabezpecenie starostlivosti o zdravie adolescentov do ukoncenia prpravy na povolanie zaradenm vzdelvania v subpecializcii v dorastovom lekrstve na miesto vzdelvania vo veobecnej starostlivosti o deti a dorast.
Vykonvanie programov "harm reduction" v otvorenom prostred.
29. Ciele nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast prava scinnosti a postupov v oblasti zdravotnho diagnostikovania porch sprvania na socilnu ochranu det, socilnu kuratelu a vkon sdnych rozhodnut v zariadeniach
30. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Zrealizovat projekt "Preco som na svete rd/rada", ktor je zameran na protidrogov prevenciu a edukacn aktivity det a mldee a ktorho cielom je prevencia rizikovch nvykov a podpora zdravho ivotnho tlu dorastu.
Termn: priebeneZodpovedn: minister kultry SRFinancn krytie: z rozpoctu kapitoly Ministerstva kultry SR >
31. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Podporit uskutocnenie celoslovenskch epidemiologickch tdi zameranch na hodnotenie trendov v uvan nvykovch ltok u mladch lud v SR.
Termn: 31. 12. 2009 a v 2-rocnch intervaloch >Zodpovedn: minister kolstva SR
32. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Zdraznit inovciu ucebnch osnov vchovy k manelstvu a rodicovstvu a navrhnt zmenu veobecne zvznch prvnych predpisov na podporu vchovy k rodicovstvu, plnovanmu tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosnch chorb (pouvanie kondmov) >a sexulneho zneuvania.
Termn: 31. 12. 2009 Zodpovedn: minister kolstva SR
33. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Zmenit kompetencie rozsahu starostlivosti o zdravie det a dorastu do skoncenia prpravy na povolanie pravou vo veobecne zvznch prvnych >predpisoch, ktor by vstpili do kompetencie vetkch pediatrov a lekrov >pre deti a dorast a umonili by mat v kapitcii pediatra a lekra >pre deti a dorast oetrovanch po vekov hranicu do 25 alebo 28 rokov.
Termn: 31. 12. 2010 Zodpovedn: minister zdravotnctva SR
34. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Upravit scinnost a postupy v oblasti zdravotnho diagnostikovania >porch sprvania na cely vykonvania opatren socilnej ochrany det a socilnej kurately a vkonu sdnych rozhodnut v zariadeniach.
Termn: 31. 12. 2008 a trvale Zodpovedn: ministerka prce, socilnych vec a rodiny SR, minister zdravotnctva
35. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Upravit scinnost a postupy v oblasti zdravotnho diagnostikovania porch sprvania na cely vykonvania opatren socilnej ochrany det a socilnej kurately a vkonu sdnych rozhodnut v zariadeniach.
Termn: 31. 12. 2008 a trvale
V rmci Regionlnych radov verejnho zdravotnctva v SR zriadit poradne >zdravia pre dorast za celom ovplyvnenia zkladnch determinantov chronickch >neinfekcnch ochoren.Termn: r. 2009
Zaradit dorastov lekrstvo ako subpecializciu na miesto vzdelvania >vo veobecnej starostlivosti o deti a dorast. Termn: 1. 1. 2008 Zodpovedn: minister zdravotnctva SR
36. vod Proti drogm sa bojuje mnohmi prostriedkami, ale vetky maj jednho spolocnho kontraproduktvneho menovatela, a to osvetu zastraovanm. T vak dva omamnm ltkam prchut zakzanho ovocia, ktor je lkadlom pre osoby suovan vntornmi konfliktami, ktor stoja na pokraji priepasti dospelosti. Svoju zkost z postavenia sa na vlastn nohy a obv z monho nespechu si vybjaj bojom proti spolocnosti, ktor otvorene uznva len vtazov. V istch prpadoch potom dochdza k tomu, e mlad clovek prepadne drogm a svoje konanie hodnot pozitvne, pretoe spolocnost ho ako fetka hodnot negatvne.
Vanda
42. Zkladn diagnostick aliecebn postup pri intoxikcii
43. Zkladn diagnostick aliecebn postup pri intoxikcii
1/ Stabilizcia vitlnych funkci
2/ Vyetrenie : anamnza zistit noxu, cas poitia, mnostvo poitej noxy, fyziklne vyetrenie, laboratrne vyetrenie.
3/ Konzultcia sTIC , toxikologick vyetrenie
4/ Liecba : elimincia jedu zorganizmu, podanie antidota, symptomatick a podporn liecba.
44. Ako komunikovat sTIC ?
Pri konzultcii sTIC je najdleitej algoritmus tchto otzok:
Co? Pravdepodobn noxa. Zdrojom informcie je priama anepriama anamnza vrtane nlezu przdnych liekoviek, blistrov, obalov prpravkov apod.
Kolko? Odhadovan dvka. Zdroj informcie ako vyie.
Kedy? Casov daj opoit noxy. Latencia nstupu prznakov je dleit vposden zvanosti aprognzy intoxikcie. Vo veobecnosti krtka latencia znamen horiu prognzu.
Kto? Vek, pohlavie, zdravotn stav. Stav vitlnych funkci, stav vedomia, krvn tlak, EKG, frekvencia pulzu, vzhlad a reakcia pupl
Preco? Suicidlny pokus me mat horiu prognzu.
48. MARS Molecular
Adsorbents
Recirculating
System
49. Indikcie Aktne a chronick zlyhanie pecene
Aktne fulminantn zlyhanie pecene
Chronick cholestza (pruritus)
Prprava pacienta na transplantciu pecene
Primrna dysfunkcia transplantovanej pecene
Zlyhanie pecene po (pri) chirurgickch vkonoch
52. Prometheus Falkenhagen et al.
Hannoversk univerzita 1999
53. Terapeutick postupy pri uhryznut vretenicou
55. ANTIDOT
Vpraxi poznme niekolko desiatok antidot, ktor pouvame pri intoxikcich. Podanie antidota nenahrdza ostatn liecebn intervencie (zabezpecenie vitlnych funkci,symptomatick apodporn liecbu).
TIC m prehlad odistribcii auloen antidot vzdrav. zariadeniach vSR.
58. Telefonick konzli 1986-2006
59. Telefonick konzli 2007 Rozdelenie podla druhu noxy
60. Telefonick konzli 2006Rozdelenie telefontov podla volajceho
61. Aktne intoxikcie 2006Rozdelenie podla spsobu intoxikcie a vekovch skupn
62. Aktne intoxikcie 2006Rozdelenie podla noxy a vekovch skupn
63. Rozdelenie aktnych intoxikci liekmi (2000-2005)
64. Intoxikcie drogami v rokoch 1992-1996
65. Intoxikcie drogami v rokoch 1997-2001
73. Vek v rokoch
74. Osobnost Je mon urcit kombinciu osobnostnch charakteristk, ktor by nezvratne smerovali jedinca
k zvislosti ?
Premorbdna truktra osobnosti
Emocn poruchy, sklon ku depresii, nezdranlivost, nestlost, nevyhranenost, zven egocentrizmus, infantilizmus, pitkrstvo, znen odolnost voci benej ztai
75. Osobnost osoby zvene citliv, zraniteln a zkostn
osoby extrovertn (konfliktn)
osoby s nzkym intelektom a dlhodobmi poruchami sprvania
osoby s vysokou dispozciou k apetenci na drogu
82. Vscasnosti sa na trhu objavila nov droga - meta-chlr-piperazin (mCPP)
Harlekn, Iskricka, Rols Royce patr medzi tkz. tanecn drogy. Psob ako agonista serotonnovch receptorov (ovplyvnuje horm. cinnost). Zatial mme len informatvne vedomosti, nakolko sa jedn opomerne mlo znmu ltku, aj ked piperazn sa pouva ako antihelmintikum u dlhie.
Znaky abzu: eufria, halucincie, pocit tastia
Znaky intoxikcie: nauzea, dvenie, GIT, zkost, panika, bolesti hlavy, nervovegetatvna dystnia, poruchy dchania, krce (kombincia MDMA a mCPP), kma, serotonnov syndrm.
89. Bromodragonfly PharmDr. Zora Ficekov
NTIC
109. Durman (Datura stramonium)
111. MUKTOV ORECHPlod- Muktovnka pravho Myristica fragrans, Myristicaceae
112. Pouitie: korenina, stomachikum, abortivum, afrodiziakumZloenie: prchav terpny aaromatick tery, muktov silica Oleum myristicae aethereum-obsahuje jedovat myristicin, elemicincinky: narkotick, halucinognne USA- narkomani, tudenti, vzni nhrada za LSD, Meskalin, KanabinoidyKinetika : lepie vstrebvanie- rozdrven, pomlet orech p.o., fajcenie Metabolizuje sa na amfetamn like metabolityLiecba: AU, symptomatick, neustupujca tachykardia ahypertenzia-beta bloktor
113. TIC kazuistika: 18 roc. dievca poilo cca 6 muktovch orechovchcela vyskat euforick cinkypo 2 hod. zvraty, nevolnost, suchost vD, sinusov tachyarytmia f 160/min, hypertenzia TK 150/100 torr
118. In halucinogenn huby- Amanita pantherina muchotrvka tigrovan
120. Muchotrvka slamovolt - Amanita gemmata
122. Muchotrvka krlovsk - Amanita regalis
123. Muchotrvka slamovolt - Amanita gemmata
126. Katha jedl (Catha Edulis)Ako n vtci zob. Cerstvo odtrhnut vetvicky. uvanie cerstv zelen vhonky.cinn ltky alkaloidy Kathin, celastrin. Abst. prznaky.Nebola popsan smrt. intoxikcia Eufria, excitcia, depresie, dystrofie (somatick padok), KVS, ulcercie al. sliznice.
127. Beteltropick ziabetelov ssto List (Piper betle) tann, sacharidy, terick oleje, dominantn eugenolSemen (Areca catechu) lipidy 50 %, sacharidy, triesloviny, arekolin,Stonka (Uncaria gambir) gambirinuje sa salivcia, nava, podrdenost, opresie, studen pot, nauzea, a bezvedomie.Excitcia, eufria, promptn myslenie, prava ltkovej vmeny.Abzus: Trval pokodenie organizmu nepatrn, scernanie zubov, bolestiv miesta na jazyku apodnebiach, hrdle, naleptanie sliznice nehasenm vpnom a tvorba karcinmu.
128. Nefrotoxick substancie I.Znenie glomerulrnej perfzie
(ovplyvnenm intrarenlnch ciev) :
ACI, Cyclosporn, RTG kontrastn ltky, NSA, manitol
II. GN :
heron, uhlovodky, hydralazn, halogenovan alkny,
D-penicillamn, methimazol, captorpil, tak kovy
III. Priama tubulrna toxicita:
Aminoglykozidy, glykol, tolun, tetrachlrmetn, RTG kontrastn
ltky, paraqut, fluorovan anestetik
IV. Intersticilna nefritda:
Allopurinol, betalaktmov ATB, cimetidn, NSA, rifampicn,
sulfonamidy
129. Jaroslav Kresnek, Silvia Plackov, Blaena Cagnov, Katarna Furkov
Drogy a oblicky
130. Najcastejie drogy Alkohol
Kanabinoidy
Psychoaktvne amny
Rastlinn halucinogny
Heron
Prchav rozptadl
Kokan
131. Alkohol Hemodialzou sa odstrni 3 - 4 x rchlejie ako pecenou aje indikovan pri vysokej hladine alkoholu v krvi
(>3,5 ).
Pokodenie obliciek je sekundrne.
132. Rastlinn halucinogny Najcastejie s zneuvan rastliny obsahujce anticholinergn ltky (atropn, skopolamn, hyoscn).
Zuns volne rastcich Durman obycajn (Datura stramonium), celad lulkovit. Pokodenie obliciek je sekundrne.
133. Kanabinoidy Cannabis marihuana, hai
Najcastejie zneuvan PL vEurpe, najm adolescentami, Cast uvanie u aj u ns, vEurpe sa predpoklad a 45 mil. lud. Pokodenie obliciek je sekundrne a mimoriadne vzcne.
134. Psychoaktvne amny Psychoaktvne amny (derivty amfetamnu)
Zo syntetizovanch derivtov amfetamnu sa najcastejie zneuva metamfetamn a 3,4-methylendioxymetamphetamine MDMA, Extza
Nefrotoxicita: Rabdomyolza saktnym renlnym zlyhanm.
135. Prchav ltky Priama tubulrna toxicita:
Alifatick a aromatick uhlovodky, ketny a
halognovan uhlovodky (tolun, tetrachlrmetn,
trichlretyln, acetn...)
Nepriama nefrotoxicita:
Dehydratcia v dsledku pokodenia pecene,
protrahovan dvenie, obmedzenie prjmu tekutm,
Ischmia zlyhanie obliciek
138. Kokan Rabdomyolza a myoglobinria s pokodenm obliciek a hyperkalimiou (hypertemia)
ARI:
ako nsledok rabdomyolzy ()
139. Jaroslav Kresnek, Silvia Plackov, Blaena Cagnov
140. Poruchy srdcovho rytmu Bradykardia BD, opioidmi, hypnotikami
Tachykardia intoxikcia anticholinergikami, syntofyln, antihistaminikami, izoniazidom, lithiom, marihuanou, fenotiaznmi, KAS
Bradykardia, AV blokda intoxikcia ?-bloktormi, bloktormi Ca kanla, antiarytmik triedy IA,IC, digitlis
Stimulujce ltky a halucinogny tachykardia, dysrytmie, niekedy reflexn bradykardia
TCA spociatku snusov neskr supraventrikulrna tachykardia, rozrenie QRS komplexu, predlenie QT intervalu, komorov tachykardia
Intoxikcia digitlisom bradykardia, rzne stupne AV blokdy, predsienov, komorov dysrytmie, komorov tachykardia, fibrilcia komr, asystlia
Komorov extrasystoly: digitalis, TCA, kokain
141. Arteriov hypertenzia Amfetamn ajeho derivty: pervitn,
3,4-methylendioxymetamphetamine MDMA, Extza, Ectasy, Harmony...
Ltky stimulujce CNS (kokan)
Muktov orech