1 / 142

Jaroslav Kres nek

Celospolocensk prevencia. Primrna celospolocensk prevencia technick, organizacn, ekonomick, legislatvne, socilne,vchovn a pod. opatrenia zamedzujce resp.obmedzujce negatvny vplyv faktorov ivotnho prostredia a nesprvneho spsobu ivota na zdravie jedinca. Celospolocensk pre

alaqua
Télécharger la présentation

Jaroslav Kres nek

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


    1. Jaroslav Kresnek Prevencia drogovch zvislost

    2. Celospolocensk prevencia Primrna celospolocensk prevencia technick, organizacn, ekonomick, legislatvne, socilne,vchovn a pod. opatrenia zamedzujce resp.obmedzujce negatvny vplyv faktorov ivotnho prostredia a nesprvneho spsobu ivota na zdravie jedinca

    3. Celospolocensk prevencia Sekundrna celospolocensk prevencia opatrenia na odstrnenie nepriaznivch nsledkov kodlivch faktorov ivotnho a pracovnho prostredia a spsobu ivota a vytvranie materilnych a spolocenskch podmienok na realizciu zdravotnckej prevencie

    4. Zdravotncka prevencia Primrna zdravotncka prevencia - ochrana zdravia celej populcie Sekundrna zdravotncka prevencia - aktvne zistovania zmien zdravia Tercirna zdravotncka prevencia vcasn diagnostika, celn a efektvna terapia, rehabilitcia zdrav ivotn tl jedincov so zistenmi zmenami zdravia resp. s rizikovmi faktormi zdravia

    5. Prevencia v rezorte kolstva vchova a vzdelvanie (v predkolskej vchove, v kolskom systme, v mimokolskej zujmovej cinnosti), aktvna ochrana dietata pred socilno-patologickmi javmi, odborn psychologick a poradensk starostlivost, spoluprca s rodinou, reedukcia a resocializcia

    6. Primrna prevencia primrna prevencia v kolch a kolskch zariadeniach v zmysle (cielavedomho vytvrania optimlnych podmienok pre zdrav vvin det, realizcie sboru pedagogickch a psychologickch opatren zameranch na redukciu prcin vyvolvajcich poruchy psychosocilneho vvinu, realizcie aktivt zameranch na vcasn eleminciu vznikajcich problmov u det a mldee),

    7. Sekundrna prevencia sekundrna prevencia na rovni pecilnej starostlivosti v zmysle odbornej prce s detmi s poruchami psychosocilneho vvinu a s poruchami sprvania, preventvnych opatren a programov, ktorch cielom je zabrnit fixovaniu socilnopatologickch javov, spoluprce kl a kolskch zariaden s rodinou a vecne prslunmi intitciami za celom odstrnenia prcin, ktor ich vyvolali, ambulantnej a sanatrnej starostlivosti s monostou umiestnenia dietata v diagnostickom centre, resp. liecebnovchovnom sanatriu na krtkodob diagnostick alebo liecebnovchovn pobyt,

    8. Tercilna prevencia tercilna prevencia, v rmci ktorej je rieen komplexn a odborn starostlivost o deti so zvanmi poruchami sprvania a asocilnym vvinom, u ktorch bola nariaden stavn vchova, reedukacn a terapeutick prstup k dietatu, ktor koreluje s typom poruchy a etiolgiou jej vzniku a vvinu.

    9. Partnersk vztahy asexualita Co ocakvame od partnerskho vztahu? Pozrime sa na svet ocami opacnho pohlavia. Stereotypy vponman enskej amuskej roly. Hladme cestu kvzjomnmu porozumeniu. Rizikov partneri. Mty opartnerstve asexualite.

    10. Sexulne zdravie Sexulna identita. Hodnoty sexuality. Plnovan rodicovstvo. Infekcia HIV, pohlavne prenosn choroby. Ochrana. Odolanie ntlaku. Homofbia.

    11. Prevencia obchodovania sludmi Chcem st pracovat do zahranicia, ale je to bezpecn? Spsoby akmi priekupnci eny lkaj. Obchodovanie s ludmi. Ako sa dobre pripravit na odchod do zahranicia.

    12. Nsilie medzi nami - ikanovanie Co je to nsilie apreco vznik? Kto ubliuje akomu je ubliovan? Obet aagresor. Trestn zodpovednost. Ako sa brnit aako rieit situciu?

    13. Rieenie konfliktov Co je to konflikt aako vznik. Vieme it bez konfliktov? Co vetko je potrebn na kontruktvne rieenie konfliktu. Spoluprca.

    14. Ludsk prva Poznme ludsk prva? Je tolerancia tak? Som tolerantn clovek? Ako sa postavit kintolerancii?

    15. Asertivita Co je asertvne sprvanie? Rozdiely medzi asertvnym, agresvnym a submisvnym sprvanm. Ucme sa asertvne sprvat.

    16. Teambuilding Ak sme? Vieme spolupracovat? Ako zlepit vztahy medzi nami.

    17. Strednodob preventvne programy Zvenie socilnej ivotnej pohody vkole: WHO presadzuje koncept koly, ktor podporuje arozvja zdravie. Jednm dleitm anosnm aspektom konceptu je zdrav psychosocilne prostredie na kolch, ktor je prostriedkom osobnostnho rastu tudentov, podmienok osvojovania si novch poznatkov asocilnych zrucnost, ktor sa sekundrne prejavuj voptimlnom kolskom vkone. Preventvny program urcen pre prv rocnky S, programu sa castn cel trieda spolu striednym ucitelom.

    18. Strednodob preventvne programy Projekt Triedna komunita ako metda prevencie bol podporen Protidrogovm fondom. Dalie vzdelvanie pracovnkov KPPPsCVPP voblasti prevencie socilno-patologickch javov (s podporou Protidrogovho fondu)

    19. Dlhodob preventvne programy Rovesncke skupiny ako motivujci prvok vprevencii (s podporou Protidrogovho fondu): Rovesnckepreventvne programy Peer G a Peer G na druh (s podporou Protidrogovho fondu): Prprava dobrovolnkov pre prcu vprevencii rizikovho sprvania, na pozitvne ovplyvnovanie svojich rovesnkov vkole ivneformlnych skupinch.

    20. Dlhodob preventvne programy Podmienky vberu: neuvanie drog, dobr prospech, osobnostn charakteristiky, aktvna cast na rocnej prprave vCVPP, zvycajne v druhom rocnku S. Prprava m za ciel podporit tudentov aj vtakch aktivitch ako je vydvanie kolskho casopisu, tvorba nsteniek, organizovanie rznych tematickch aktivt ako napr. informacn stnok pri celokolskch podujatiach Dni zdravia, Protidrogov den, svetov dni (napr. boja proti HIV/AIDS). Vo vych rocnkoch mu tto tudenti za pomoci pracovnkov CVPP realizovat preventvne aktivity so tudentmi nich rocnkov.

    21. Dlhodob preventvne programy Rovesnckypreventvny program Druh anca (s podporou Protidrogovho fondu): Cielom je zabezpecit vytvorenie, posilnenie prosocilnych postojov zameranch na prevenciu, zmiernenie a eliminciu neiadceho sprvania. Cielovou skupinou s tudenti, rovesnci /vekom/ sneiadcimi formami sprvania (zkolctvo, experimentovanie sdrogami, agresvne sprvanie apod.)

    22. Problmy s obezitou det a mladistvch Vmnohch ttoch programy prevencie nadvhy aobezity udet, zameran na zmenu ich stravovacch nvykov, zvenie fyzickej aktivity alebo na obmedzenie sedavch aktivt, sa realizovali. Povzbudiv vsledky s podkladom pre plnovanie dalch preventvnych akci.

    23. Strava iadny program na prevenciu obezity, ktorho cielovou skupinou je detsk populcia veobecne, neme byt pecificky zameran len na znenie kalorickho prjmu, kede by mohol nastat neelan bytok hmotnosti udet bez nadvhy. Kad program verejnho zdravia by mal byt scasne zameran na znenie nadvhy aj podvhy det, preto s zameran na zlepenie stravovacch nvykov det, napr. znenie prjmu tukov (1), zven prjem ovocia azeleniny (2), obmedzenie konzumcie stench npojov (3).

    24. Fyzick aktivita v kole Zaradenie fyzickej aktivity do vyucovacieho procesu komplikuj poiadavky scasnch kolskch osnov kvli obavm znegatvneho dopadu na tudijn vsledky. Program na austrlskej zkladnej kole, ktor zaviedol 1 hodiny telesnej aktivity denne, nepotvrdil udet zhorenie tudijnch vsledkov (hodnotili sa testmi zmatematiky actania) inapriek skrteniu dlky oficilneho vyucovania o40 a 60 min. denne (4). Bola zaznamenan zven fyzick schopnost apokles telesnho tuku vporovnan sdetmi dodriavajcimi ben pln vucby. Tento program u zaviedlo 60% zkladnch kl vtte Jun Austrlia. Na strednch kolch sa podobn program zatial nerealizoval kvli silnmu tlaku na spen absolvovanie skok.

    25. Fyzick aktivita vo volnom case Aktivity vo volnom case s dleit najm pre starie deti, ktor ospsobe ich trvenia zacnaj rozhodovat sami. Pokracujca franczska tdia ICAPS (5) kladie draz na zvenie fyzickej aktivity dospievajcej mldee. Na vyucovan bol utudentov rozvinut pozitvny vztah kcviceniu apocas prestvok apo vyucovan im bolo umonen vyskat rzne atraktvne portov aktivity. Vstrety aktivitm vyla aj kolsk autobusov doprava pravou cestovnho poriadku. Draz sa kldol na zbavu anadvzovanie priatelstiev vnestaivom prostred. Po dvoch rokoch bolo v akcnej skupine o20% menej det snadvhou vporovnan s kontrolnou skupinou. Podobn prstup kvucbe apodpore mldee kvyej fyzickej aktivite sa stal podkladom pre dalie programy (2).

    26. Sedav spsob ivota Niektor programy sa spene zamerali na znenie poctu hodn strvench sedenm pred obrazovkou. Deti usmernovan vkole mali ni priemern index telesnej hmotnosti (BMI index, udva pomer hmotnosti avky) ahrbku podkonho tuku vporovnan sdetmi z kontrolnej koly. Rodicia zaznamenali, e deti trvili sledovanm televzie menej casu. Obdobn vskum na starch detoch, zameran vlucne na znenie casu strvenho sledovanm televzie, sa neuskutocnil. Americk tdia Planet Health (2) zistila svislost medzi sledovanm televzie aobezitou udospievajcich dievcat (ale nie chlapcov) askadm znenm sledovania televzie ohodinu sa znilo riziko obezity o15%. U spomnan tdia ICAPS (5) zaznamenala pokles poctu adolescentov, ktor sledovali televziu viac ako tri hodiny denne, ale opt viac udievcat ako uchlapcov.

    27. Ciele nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Prevencia rizikovch nvykov a podpora zdravho ivotnho tlu. Realizcia opakovanch celoslovenskch epidemiologickch tdi zameranch na hodnotenie trendov v uvan nvykovch ltok u mladch lud v SR. Upravenie veobecne zvznch prvnych predpisov vztahujcich >na prevenciu renia a povania nvykovch ltok (tabakizmus, alkohol, drogy) so zameranm na ochranu pasvnych fajciarov.

    28. Ciele nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Podporovanie zdravotnej vchovy vzhladom na reprodukcn zdravie >dorastu. Podporou vchovy k rodicovstvu, plnovanmu tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosnch chorb (pouvanie kondmov) a sexulneho zneuvania. Zabezpecenie starostlivosti o zdravie adolescentov do ukoncenia prpravy na povolanie zaradenm vzdelvania v subpecializcii v dorastovom lekrstve na miesto vzdelvania vo veobecnej starostlivosti o deti a dorast. Vykonvanie programov "harm reduction" v otvorenom prostred.

    29. Ciele nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast prava scinnosti a postupov v oblasti zdravotnho diagnostikovania porch sprvania na socilnu ochranu det, socilnu kuratelu a vkon sdnych rozhodnut v zariadeniach

    30. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Zrealizovat projekt "Preco som na svete rd/rada", ktor je zameran na protidrogov prevenciu a edukacn aktivity det a mldee a ktorho cielom je prevencia rizikovch nvykov a podpora zdravho ivotnho tlu dorastu. Termn: priebene Zodpovedn: minister kultry SR Financn krytie: z rozpoctu kapitoly Ministerstva kultry SR >

    31. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Podporit uskutocnenie celoslovenskch epidemiologickch tdi zameranch na hodnotenie trendov v uvan nvykovch ltok u mladch lud v SR. Termn: 31. 12. 2009 a v 2-rocnch intervaloch > Zodpovedn: minister kolstva SR

    32. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Zdraznit inovciu ucebnch osnov vchovy k manelstvu a rodicovstvu a navrhnt zmenu veobecne zvznch prvnych predpisov na podporu vchovy k rodicovstvu, plnovanmu tehotenstvu, prevencii pohlavne prenosnch chorb (pouvanie kondmov) >a sexulneho zneuvania. Termn: 31. 12. 2009 Zodpovedn: minister kolstva SR

    33. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Zmenit kompetencie rozsahu starostlivosti o zdravie det a dorastu do skoncenia prpravy na povolanie pravou vo veobecne zvznch prvnych >predpisoch, ktor by vstpili do kompetencie vetkch pediatrov a lekrov >pre deti a dorast a umonili by mat v kapitcii pediatra a lekra >pre deti a dorast oetrovanch po vekov hranicu do 25 alebo 28 rokov. Termn: 31. 12. 2010 Zodpovedn: minister zdravotnctva SR

    34. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Upravit scinnost a postupy v oblasti zdravotnho diagnostikovania >porch sprvania na cely vykonvania opatren socilnej ochrany det a socilnej kurately a vkonu sdnych rozhodnut v zariadeniach. Termn: 31. 12. 2008 a trvale Zodpovedn: ministerka prce, socilnych vec a rodiny SR, minister zdravotnctva

    35. lohy nrodnho programu starostlivosti o deti a dorast Upravit scinnost a postupy v oblasti zdravotnho diagnostikovania porch sprvania na cely vykonvania opatren socilnej ochrany det a socilnej kurately a vkonu sdnych rozhodnut v zariadeniach. Termn: 31. 12. 2008 a trvale V rmci Regionlnych radov verejnho zdravotnctva v SR zriadit poradne >zdravia pre dorast za celom ovplyvnenia zkladnch determinantov chronickch >neinfekcnch ochoren. Termn: r. 2009 Zaradit dorastov lekrstvo ako subpecializciu na miesto vzdelvania >vo veobecnej starostlivosti o deti a dorast. Termn: 1. 1. 2008 Zodpovedn: minister zdravotnctva SR

    36. vod Proti drogm sa bojuje mnohmi prostriedkami, ale vetky maj jednho spolocnho kontraproduktvneho menovatela, a to osvetu zastraovanm. T vak dva omamnm ltkam prchut zakzanho ovocia, ktor je lkadlom pre osoby suovan vntornmi konfliktami, ktor stoja na pokraji priepasti dospelosti. Svoju zkost z postavenia sa na vlastn nohy a obv z monho nespechu si vybjaj bojom proti spolocnosti, ktor otvorene uznva len vtazov. V istch prpadoch potom dochdza k tomu, e mlad clovek prepadne drogm a svoje konanie hodnot pozitvne, pretoe spolocnost ho ako fetka hodnot negatvne. Vanda

    42. Zkladn diagnostick aliecebn postup pri intoxikcii

    43. Zkladn diagnostick aliecebn postup pri intoxikcii 1/ Stabilizcia vitlnych funkci 2/ Vyetrenie : anamnza zistit noxu, cas poitia, mnostvo poitej noxy, fyziklne vyetrenie, laboratrne vyetrenie. 3/ Konzultcia sTIC , toxikologick vyetrenie 4/ Liecba : elimincia jedu zorganizmu, podanie antidota, symptomatick a podporn liecba.

    44. Ako komunikovat sTIC ? Pri konzultcii sTIC je najdleitej algoritmus tchto otzok: Co? Pravdepodobn noxa. Zdrojom informcie je priama anepriama anamnza vrtane nlezu przdnych liekoviek, blistrov, obalov prpravkov apod. Kolko? Odhadovan dvka. Zdroj informcie ako vyie. Kedy? Casov daj opoit noxy. Latencia nstupu prznakov je dleit vposden zvanosti aprognzy intoxikcie. Vo veobecnosti krtka latencia znamen horiu prognzu. Kto? Vek, pohlavie, zdravotn stav. Stav vitlnych funkci, stav vedomia, krvn tlak, EKG, frekvencia pulzu, vzhlad a reakcia pupl Preco? Suicidlny pokus me mat horiu prognzu.

    48. MARS Molecular Adsorbents Recirculating System

    49. Indikcie Aktne a chronick zlyhanie pecene Aktne fulminantn zlyhanie pecene Chronick cholestza (pruritus) Prprava pacienta na transplantciu pecene Primrna dysfunkcia transplantovanej pecene Zlyhanie pecene po (pri) chirurgickch vkonoch

    52. Prometheus Falkenhagen et al. Hannoversk univerzita 1999

    53. Terapeutick postupy pri uhryznut vretenicou

    55. ANTIDOT Vpraxi poznme niekolko desiatok antidot, ktor pouvame pri intoxikcich. Podanie antidota nenahrdza ostatn liecebn intervencie (zabezpecenie vitlnych funkci,symptomatick apodporn liecbu). TIC m prehlad odistribcii auloen antidot vzdrav. zariadeniach vSR.

    58. Telefonick konzli 1986-2006

    59. Telefonick konzli 2007 Rozdelenie podla druhu noxy

    60. Telefonick konzli 2006 Rozdelenie telefontov podla volajceho

    61. Aktne intoxikcie 2006 Rozdelenie podla spsobu intoxikcie a vekovch skupn

    62. Aktne intoxikcie 2006 Rozdelenie podla noxy a vekovch skupn

    63. Rozdelenie aktnych intoxikci liekmi (2000-2005)

    64. Intoxikcie drogami v rokoch 1992-1996

    65. Intoxikcie drogami v rokoch 1997-2001

    73. Vek v rokoch

    74. Osobnost Je mon urcit kombinciu osobnostnch charakteristk, ktor by nezvratne smerovali jedinca k zvislosti ? Premorbdna truktra osobnosti Emocn poruchy, sklon ku depresii, nezdranlivost, nestlost, nevyhranenost, zven egocentrizmus, infantilizmus, pitkrstvo, znen odolnost voci benej ztai

    75. Osobnost osoby zvene citliv, zraniteln a zkostn osoby extrovertn (konfliktn) osoby s nzkym intelektom a dlhodobmi poruchami sprvania osoby s vysokou dispozciou k apetenci na drogu

    82. Vscasnosti sa na trhu objavila nov droga - meta-chlr-piperazin (mCPP) Harlekn, Iskricka, Rols Royce patr medzi tkz. tanecn drogy. Psob ako agonista serotonnovch receptorov (ovplyvnuje horm. cinnost). Zatial mme len informatvne vedomosti, nakolko sa jedn opomerne mlo znmu ltku, aj ked piperazn sa pouva ako antihelmintikum u dlhie. Znaky abzu: eufria, halucincie, pocit tastia Znaky intoxikcie: nauzea, dvenie, GIT, zkost, panika, bolesti hlavy, nervovegetatvna dystnia, poruchy dchania, krce (kombincia MDMA a mCPP), kma, serotonnov syndrm.

    89. Bromodragonfly PharmDr. Zora Ficekov NTIC

    109. Durman (Datura stramonium)

    111. MUKTOV ORECH Plod- Muktovnka pravho Myristica fragrans, Myristicaceae

    112. Pouitie: korenina, stomachikum, abortivum, afrodiziakum Zloenie: prchav terpny aaromatick tery, muktov silica Oleum myristicae aethereum-obsahuje jedovat myristicin, elemicin cinky: narkotick, halucinognne USA- narkomani, tudenti, vzni nhrada za LSD, Meskalin, Kanabinoidy Kinetika : lepie vstrebvanie- rozdrven, pomlet orech p.o., fajcenie Metabolizuje sa na amfetamn like metabolity Liecba: AU, symptomatick, neustupujca tachykardia ahypertenzia-beta bloktor

    113. TIC kazuistika: 18 roc. dievca poilo cca 6 muktovch orechov chcela vyskat euforick cinky po 2 hod. zvraty, nevolnost, suchost vD, sinusov tachyarytmia f 160/min, hypertenzia TK 150/100 torr

    118. In halucinogenn huby- Amanita pantherina muchotrvka tigrovan

    120. Muchotrvka slamovolt - Amanita gemmata

    122. Muchotrvka krlovsk - Amanita regalis

    123. Muchotrvka slamovolt - Amanita gemmata

    126. Katha jedl (Catha Edulis) Ako n vtci zob. Cerstvo odtrhnut vetvicky. uvanie cerstv zelen vhonky. cinn ltky alkaloidy Kathin, celastrin. Abst. prznaky. Nebola popsan smrt. intoxikcia Eufria, excitcia, depresie, dystrofie (somatick padok), KVS, ulcercie al. sliznice.

    127. Betel tropick zia betelov ssto List (Piper betle) tann, sacharidy, terick oleje, dominantn eugenol Semen (Areca catechu) lipidy 50 %, sacharidy, triesloviny, arekolin, Stonka (Uncaria gambir) gambirin uje sa salivcia, nava, podrdenost, opresie, studen pot, nauzea, a bezvedomie. Excitcia, eufria, promptn myslenie, prava ltkovej vmeny. Abzus: Trval pokodenie organizmu nepatrn, scernanie zubov, bolestiv miesta na jazyku apodnebiach, hrdle, naleptanie sliznice nehasenm vpnom a tvorba karcinmu.

    128. Nefrotoxick substancie I.Znenie glomerulrnej perfzie (ovplyvnenm intrarenlnch ciev) : ACI, Cyclosporn, RTG kontrastn ltky, NSA, manitol II. GN : heron, uhlovodky, hydralazn, halogenovan alkny, D-penicillamn, methimazol, captorpil, tak kovy III. Priama tubulrna toxicita: Aminoglykozidy, glykol, tolun, tetrachlrmetn, RTG kontrastn ltky, paraqut, fluorovan anestetik IV. Intersticilna nefritda: Allopurinol, betalaktmov ATB, cimetidn, NSA, rifampicn, sulfonamidy

    129. Jaroslav Kresnek, Silvia Plackov, Blaena Cagnov, Katarna Furkov Drogy a oblicky

    130. Najcastejie drogy Alkohol Kanabinoidy Psychoaktvne amny Rastlinn halucinogny Heron Prchav rozptadl Kokan

    131. Alkohol Hemodialzou sa odstrni 3 - 4 x rchlejie ako pecenou aje indikovan pri vysokej hladine alkoholu v krvi (>3,5 ). Pokodenie obliciek je sekundrne.

    132. Rastlinn halucinogny Najcastejie s zneuvan rastliny obsahujce anticholinergn ltky (atropn, skopolamn, hyoscn). Zuns volne rastcich Durman obycajn (Datura stramonium), celad lulkovit. Pokodenie obliciek je sekundrne.

    133. Kanabinoidy Cannabis marihuana, hai Najcastejie zneuvan PL vEurpe, najm adolescentami, Cast uvanie u aj u ns, vEurpe sa predpoklad a 45 mil. lud. Pokodenie obliciek je sekundrne a mimoriadne vzcne.

    134. Psychoaktvne amny Psychoaktvne amny (derivty amfetamnu) Zo syntetizovanch derivtov amfetamnu sa najcastejie zneuva metamfetamn a 3,4-methylendioxymetamphetamine MDMA, Extza Nefrotoxicita: Rabdomyolza saktnym renlnym zlyhanm.

    135. Prchav ltky Priama tubulrna toxicita: Alifatick a aromatick uhlovodky, ketny a halognovan uhlovodky (tolun, tetrachlrmetn, trichlretyln, acetn...) Nepriama nefrotoxicita: Dehydratcia v dsledku pokodenia pecene, protrahovan dvenie, obmedzenie prjmu tekutm, Ischmia zlyhanie obliciek

    138. Kokan Rabdomyolza a myoglobinria s pokodenm obliciek a hyperkalimiou (hypertemia) ARI: ako nsledok rabdomyolzy ()

    139. Jaroslav Kresnek, Silvia Plackov, Blaena Cagnov

    140. Poruchy srdcovho rytmu Bradykardia BD, opioidmi, hypnotikami Tachykardia intoxikcia anticholinergikami, syntofyln, antihistaminikami, izoniazidom, lithiom, marihuanou, fenotiaznmi, KAS Bradykardia, AV blokda intoxikcia ?-bloktormi, bloktormi Ca kanla, antiarytmik triedy IA,IC, digitlis Stimulujce ltky a halucinogny tachykardia, dysrytmie, niekedy reflexn bradykardia TCA spociatku snusov neskr supraventrikulrna tachykardia, rozrenie QRS komplexu, predlenie QT intervalu, komorov tachykardia Intoxikcia digitlisom bradykardia, rzne stupne AV blokdy, predsienov, komorov dysrytmie, komorov tachykardia, fibrilcia komr, asystlia Komorov extrasystoly: digitalis, TCA, kokain

    141. Arteriov hypertenzia Amfetamn ajeho derivty: pervitn, 3,4-methylendioxymetamphetamine MDMA, Extza, Ectasy, Harmony... Ltky stimulujce CNS (kokan) Muktov orech

More Related