J n Koll r 1793 1852

1. J�n Koll�r ( 1793 � 1852)

2. �ivot: narodil sa v Mo�ovciach �tudoval v Jene proti otcovej v�li bol evanjelick�m far�rom v Budape�ti v Jene spoznal tienist� str�nky nemeck�ho nacionalizmu podcenovanie Slovanov, iba Rusi boli slobodn�m n�rodom (dubisko�mocn� strom) v�Nemecku p�sobil na miestach, ktor� kedysi ob�vali Slovania, nesk�r vyhuben� Germ�nmi, v�case Nemecka � �ije men�ina Lu�ick� Srbi p�sal po cesky (biblictina) s Friderikou sa zozn�mil pocas �tudijn�ho pobytu v Jene, matka jej br�nila vo vydaji o�enil sa s Vilhelminou Schmidtovou, tzv. M�nou (po smrti jej rodicov) a� po 16 rokoch odl�cenia, odi�la s n�m do Pe�ti, narodila sa im dc�ra Ludmila jeho koncepcia � Cesi a�Slov�ci tvor� 1 vetvu so spolocn�m cesk�m jazykom jeho pozostatky s� ulo�en� v Ol�anoch

3. My�lienky v�eslovanskej vz�jomnosti my�lienka sp�tosti v�etk�ch Slovanov bol st�pencom austrolavizmu = je to politick� smer slovansk�ch politikov, ktor� sa usiloval o zbl�enie Slovanov O liter�rn� vz�jemnosti medzi kmeny a n�rec�mi slovansk�mi = i�lo o kult zjednotenia, ale nie politick�, sk�r v�menou kn�h, zakladan�m katedier slovansk�ch rec�, slovansk�ch kn�hkupectiev, liter�rnych casopisov. v slovanskej vz�jomnosti uzn�val 4 jazyky: rusk�, polsk�, ceskoslovensk� (sloven-cina bola iba n�rec�m), srbochorv�tsky (il�rsky)

4. Tvorba: B�sne Jana Koll�ra - b�snick� zbierka znelky, v ktor�ch M�nu ospevuje ako symbol kr�sy - vyslovuje vlasteneck� my�lienky (sloboda, spravodlivost)

5. N�rodnie Zpievanky zbierka ludov�ch piesn�

6. Sl�vy dc�ra Je to lyricko-epick� skladba Rozober� 2 t�my: 1. idea Slovanstva 2. l�ska k M�ne Kompoz�cia: Predzpev I. spev � S�la II. spev � Labe, R�n, Vltava III. spev � Dunaj IV. spev � L�the -nebo V. spev � Acheron � peklo na ot�zku, ci miluje viac M�nu alebo vlast odpoved�, �e srdce rozdel� na polovice a rovnak�m dielom medzi vlast a �enu

7. Mot�v Sl�vy dc�ry: slovansk� utrpenie v minulosti, ponemcenie - VLASTENECK� obraz lep�ej bud�cnosti Slovanov - N�RODNOBUDITELSK� viera a v�tazstvo pravdy a l�sky - L�BOSTN�

8. Spolocensk� situ�cia: Slovensko � s�cast Rak�skej monarchie uznanie madarciny ako �radn�ho jazyka v �kol�ch a �radoch (upevnovanie postavenia a madarskej n�rodnosti) slovensk� inteligencia hlad� oporu v ruskom n�rode Rusko zv�tazilo nad Napoleonom (vzbudilo n�dej na z�skanie n�rodnej slobody) - bitka pri Lipsku 1813 J. Herder � nemeck� filozof hl�sal, �e iba Slovania maj� predpoklad pre humanitn� spolu�itie (neviedli dobyvacn� vojny, s� pohostinn�, nechc� n�silie...) ? vznik� my�lienka v�eslovanskej vz�jomnosti v�etk�ch slovansk�ch n�rodov, jej hl. predstavitelia J. Koll�r, P. J. �af�rik

9. Dej: Predzpev - nap�san� casomern�m elegick�m distichom zobrazuje �alospev nad slovanskou minulostou. - �iali nad zemou Lu�ick�ch Srbov.

10. Predspev: bohyna Sl�va sa sta�uje na pr�koria a�krivdy, ktor�mi trpeli v�minulosti Slovania bohyna Lada si po vypocut� sta�nost� pover� svojho syna Milka (slovansk� obdoba r�mskeho Amora), aby stvoril dc�ru Sl�vy, ktor� by mala byt pre Slovanov n�hradou za vytrpen� pr�koria dc�ra bohyne Sl�vy M�na sa stane milenkou b�snika, in�pir�torkou a�m�zou, symbolom slovanstva predobraz autora = Mina, Nemka Friderika Schimtov�, stelesnuje cnosti a�kr�su v�etk�ch slovansk�ch diev (Friderika � nevelk� postava, tmav�ia plet, cierne kucerav� vlasy), M�na � zlatovlas� s�ru�ov�mi l�ckami a�labut�m hrdlom, modr�mi ocami - �iali nad n�rodom Lu�ick�ch Srbov, ktor� bol ponemcen� a pri Jene, kde Koll�r �tudoval zostali po nom u� iba slovansk� n�zvy riek a ded�n a ob�va sa rovnak�ho osudu aj pre ostatn� slovansk� n�rody"

11. I. spev � spom�na na kr�sne casy l�sky v Jene a l�ci sa s M�nou. M�na je vzorom slovansk�ch �ien, je symbolom slovanstva. II. spev � autor putuje po slovansk�ch krajin�ch, opisuje svoje dojmy z ciest. Vyzdvihuje vlastenectvo a boj za spravodlivost. III. spev � putovanie a opis dojmov z polabsk�ch a pobaltsk�ch ciest. Mysl� na M�nu, chce byt s nou v nebi. Opisuje n�silie, bolest, ktor� prin�a l�ska.

12. IV. spev � prech�dza s mrtvou M�nou po slovanskom nebi, aby osl�vil v�etk�ch zn�mych Slovanov. V. spev � autor sa dost�va do pekla, kde zatracuje v�etk�ch neprajn�kov Slovanov.

13. Proz�dia Proz�dia je syst�m, ak�m je usporiadan� ver� po rytmickej str�nke. Rytmus sa vo v�eobecnosti zaklad� na opakovan� urcit�ho jazykov�ho prvku. Samotn� opakovanie vy-tv�ra metrick� impulz. Sch�ma, podla ktorej sa urcit� jazykov� prvok vo ver�i opakuje sa naz�va metrum. Metrum je v�ak sch�ma dokonal�, je to norma, ktorej sa d� len pribl�it. Rytmus sa zv�c�a viac alebo menej od tejto normy odkl�na. Podla toho, ak� jazykov� prvok tvor� rytmus rozli�ujeme tieto prozodick� syst�my: 

14. Prozodick� syst�my: Casomern� Sylabick� Sylabicko-tonick� Voln� ver�

16. Stopy Trochej - U (n�-dej ) Jamb U- (pa-d�) Spondej -- (s k�m d�) Daktyl - UU (l�s-ka-vo) Anapest UU- (ve-se-l�) V casomernom syst�me: ?dlh� slabika (-) ?kr�tka slabika (U)

17. Stopy V casomernom ver�i sa casto nahr�dza spondejsk� stopa daktylskou, preto�e s�cet m�r je rovnak� � pri spondeji 2 dlh� d�vaj� s�cet �tyroch m�r, rovnako ako pri daktyle dve kr�tke d�vaj� dve m�ry a dlh� tie� dve, teda dokopy �tyri m�ry. Z b�s-n� b�-bi-ka 2+2 2+1+1

18. Dl�ka slab�k Dlh� slabika m��e byt: prirodzene dlh� (kr�-cam -U, tu-l�k U-) dlh� polohou (pod br�-nou -- U) ak s� za samohl�skou dve a viac spoluhl�sok, slabika je dlh� r,l � mohli by fungovat ako spolu-hl�ska aj samohl�ska (ak sa nach�-dza v slabike m��e sa pova�ovat za dlh� alebo kr�tku)

19. Praktick� �lohy + rie�enie: 1. Urcte typ dlhej/kr�tkej slabiky: div�k, stromy, mesacn�, ��lka, n�lada U- jamb, -U trochej, UU- anapest, -U trochej, -UU daktyl,

20. 2. Rozdelte slov� na stopy a pomenujte ich, vyznacte kr�tke a dlh� slabiky: Tam lud velmi dobr�, dokonal�, m�ru milovn�k mesto zap�lte cel� a na horn� berte sa z�mok

21. Rie�enie �loh 2. Tam lud velmi dobr�, dokonal�, m�ru milovn�k _ _ / _UU/-UU/U_/_UU/_ _ spondej / daktyl/daktyl/jamb/daktyl/spondej mesto zap�lte cel� a na horn� berte sa z�mok � U U / � U U / � U U / � � / � U U / � � daktyl / daktyl/ daktyl / spondej / daktyl/ spondej

22. Uplatnenie casomiery Podla vzoru antickej po�zie sa casomern� prozodick� syst�m vyu��val v obdob� klasicizmu aj v slovenskej po�zii. V naj-v�c�ej miere na�iel uplatnenie v tvorbe J. Holl�ho. Casomieru vyu�il aj J. Koll�r v Predzpeve Sl�vy dcery nap�sanej po cesky. Casomiera je v�ak v rozpore s prirodze-n�mi zvukov�mi vlastnostami slovenciny, preto sa v slovenskej po�zii natrvalo neuplatnila.

23. Cez�ra | : slovo ? 1 stopa, zasahuje do druh�ho slova - je miesto, na ktorom slovn� predel (t.j. rozhranie dvoch slovn�ch celkov) spad� dovn�tra stopy. Len casu bolo m�lo- M�lo s�l. U � / U � / U � / U � / U � Dier�za || : slovo = 1 stopa - je miesto, na ktorom slovn� predel spad� na hranicu dvoch susediacich st�p. V hexametri je povinn� dier�za po �tyroch stop�ch. Sko-cil Tur-c�n // bystr�m skokom - U / - U // -U / -U

24. Druhy casomiery: Hexameter = 6 st�p, pozost�va z 5 daktylsk�ch a 1 trochejskej stopy (pricom daktyl okrem 5. stopy m��e byt nahraden� spondejom) - 5. stopa � V�DY daktylsk� Aj zde le/�� zem /ta, pred o/kem m�m /slzy ro/n�c�m, - UU l - - l - UU l - - l - UU l - -

25. Pentameter = 5 st�p, zlo�en� z 4 daktylov a 2 ne�pln�ch st�p, samotn� n�zov je chybn� (ne�pln� stopy = 1 stopa) Nekdy ko/l�bka, ny/n� // n�rodu/ m�ho ra/kev. - UU l - UU l - l l - UU l - UU l � (J. Koll�r, Sl�vy dcera)

26. Elegick� distichon � v casomiere dvojver� pozost�vaj�ci z hexametra a pentametra. -UU / -UU/ -UU/ -UU/ -UU/ -U -UU/ -UU/- ? //-UU/-UU/ - ?

27. Rozbor: Sl�vy dcera

28. Ai, zde le�� zem ta, pred okem m�m selzy ron�c�m,nekdy kol�bka, nyn� n�rodu m�ho rakev. v�minulosti kol�ska Slovanov, nesk�r ich hrobom/z�nik Neb radeji k velik�mu prichyl tomu tam se dubisku,jen� vzdoruje zhoubn�m a� dosav�de casum. n�dej pre bud�cnost Rusko, bolo jedin� nez�visl� slovansk� �t�t, okolo neho sa mali podla Koll�ra zomkn�t v�etky slovansk� n�rody A kdo se loupe�e t�, volaj�c� vzhuru, dopustil?kdo zhanobil v jednom n�rodu lidstvo cel�?Zardi se, z�vistn� Teutonie, sousedo Sl�vy,tv� vin techto pocet zp�chali nekdy ruky.Neb kreve nikde tolik nevylil cernidla�e ��dn�nepr�tel, co vylil k z�hube Sl�vy Nemec. . Teut�nia � Nemecko, ktor� sa dopustilo mnoh�ch nepr�vost� - my�lienka slobody jednotlivca a�odpor voci ak�mukolvek �tlaku

29. �lohy c. 1: A) prep�te strofy do slovenciny B) sformulujte hlavn� my�lienky C) vysvetlite podciarknut� slov�, urcte druh umeleck�ch prostriedkov

30. a) V�ak casu ten hor�� je clovek, jen� berlu �eleznou v techto kraj�ch na tvou, Sl�vie, ��ji chopil. Hor��, ne� besnenie casu je clovek, co �eleznou berlou n�ti ta v t�chto krajoch, Sl�via zoh�nat driek. b) Necht ruky, nechtby jazyk v okovy sv� v�zal otrock�, jedno to, neb nezn� �etriti pr�va jin�ch. Jedno, ci ruky, ci jazyk dal do svojich otrock�ch okov, rovnako mal� ohlad na pr�va in�ho bral. c) S�m svobody kdo hoden, svobodu zn� v�iti ka�dou, ten, kdo do pout j�m� otroky, s�m je otrok. Kto s�m je slobody hoden, aj slobodu in�ch si v�i, kto in�ch zotrocuje, otrokom st�va sa tie�.

31. �loha c. 2: Prerozpr�vaj text a charakterizuj jeho n�ladu (dok� na konkr�tnych slov�ch): Av�ak umlkni tich�, na budoucnost patri, �alosti, oslunen�m rozptyl mr�cky my�l�nek okem. Najvet�� je nerest v ne�test� l�ti nerestem, ten. kdo koj� skutkem hnev nebe, l�pe cin�. Ne z mutn�ho oka, z ruky piln� nadeje kvitne, tak jen mu�e i zl� st�ti se je�te dobr�m.

32. Zmlkni v�ak, tich� �alost, a pozri do cias, co pr�du, chm�ry my�lienok rozpt�l okom, co zazrelo l�c. Najv�c�ou nerestou je, ked v ne�tast� prekl�na� nerest, M�drej�ie kon�, kto cinom uk�ja nebesk� hnev. N�dej nie z m�tneho oka � t� kvitne z robotnej ruky, jedine takto sa m��e na dobro obr�tit zlo.

33. �loha c. 3: Cesta kriv� lidi jen, clovecenstvo sv�sti nemu�e, a zmatenost jednech casto celosti hov�. Cas v�e men�, i casy, k v�tezstv� on vede pravdu, co sto veku bludn�ch hodlalo, zvertne doba. �lohy: Vyhladajte v prv�ch 2 ver�och dvojicu slov, ktor� autor ch�pe ako opozit� (opoz�cia kvantity) 1. ver� je odporovacie s�vetie � ch�ba spojka �ale�, dopln ju tam. do 1. ver�a vhodne doplnte slov� � jednotlivec, ale, cel� Vysvetlite ver�e. N�jdite umeleck� prostriedky, pomenujte ich.

34. Na kriv� cestu len ludia sa dostan�, nikdy nie ludstvo, Aj z chyby jednotlivca vyta�� obecn� zdar. Cas men� v�etko, aj casy, a k v�tazstvu priv�dza pravdu, sto vekov kuje bludn� pl�ny � a zvrtne ich den.