Naše cicavce

1. Naše cicavce

2. Zaradenie netopiera • Kmeň (phylum) Chordáty Chordata • Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata • Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata • Stupeň Štvornožce Tetrapoda • Trieda (classis) Cicavce Mammalia • Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria • Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria • Rad (ordo) Netopiere Chiroptera

3. Netopiere Netopiere sa vyznačujú premenou predných nôh na krídla. Vznikli – na rozdiel od vtákov – predĺžením kostí ručnej časti, najmä článkov prstov zápästia. Medzi nimi a ostatnými kosťami končatín a chvosta je patagium. Najvyvinutejšie zmysly sú hmat a sluch, ďalej čuch; oči sú spravidla zakrpatené. Pre netopiere okrem kaloňoblížnych je charakteristická echolokácia, čiže sa v tme orientujú pomocou odrazu nimi vyslaných vysokofrekvenčných zvukov. Zvuky vznikajú v hrtane, vysielajú sa cez nos alebo ústa a sú usmerňované alebo zameriavané nosovým listom. Ozvenu zvuku zachytia uši. Vzdialenosť predmetu určujú podľa času návratu zvuku.

4. Netopiere Celkovo poznáme okolo 1100 druhov, u nás 22 druhov v 9 rodoch. V strednej Európe netopiere vyhľadávajú teplejšie jaskyne, pivnice a podobne, kde upadajú do hibernácie. Ich teplota sa zníži na teplotu úkrytu, telesné funkcie sa tým spomalia a spotrebúvajú tukové zásoby v tele. Do tepelne vhodných úkrytov sa niektoré druhy zlietajú až zo vzdialenosti vyše 100 km. Kotia jedno alebo zriedkavo dve hole mláďatá, ktoré samica spočiatku nosí na sebe a neskôr necháva v úkryte, kým hľadá potravu. Po zhruba 2 mesiacoch sa mláďatá osamostatňujú.

5. Netopier

6. Netopiere

7. Netopiere

8. Netopiere

9. Netopiere Ukazuje sa, že zvuky, ktoré vydávajú netopiere môžu dosiahnuť hlasitosť až 140 dB, čo je o 20 dB viac ako hlasitosť rockového koncertu a 15dB nad ľudskou hranicou bolesti. Väčšina netopierov rieši vysokú hlasitosť svojich zvukov tak, že počas ich vydávania stiahnu svaly okolo ucha. To ich však neochráni pred zvukmi ostatných netopierov. Tie potom počujú riadny hluk.

10. Zaradenie zubra • Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata • Stupeň Štvornožce Tetrapoda • Trieda (classis) Cicavce Mammalia • Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria • Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria • Rad (ordo) Párnokopytníky Artiodactyla • Podrad (subordo) Prežúvavce Ruminantia • Čeľaď (familia) Turovité Bovidae • Podčeľaď (subfamilia) Tury Bovinae • Rod (genus) Zubor Bison

11. Zubor • Samec • Hmotnosť 500–1000 kg, aj viac • Výška 170–200 cm • Dĺžka viac ako 3 metre • Samica • Hmotnosť 350–500 kg • Výška 160–190 cm • Dĺžka menej ako 3 metre

12. Zubor Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy. Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu. V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov, vo voľnej prírode je to menej. Zubry vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde kolíše od 10 do 15. Počas ruje sa počet zväčšuje až na 30–40 ks. Samce počas roka okrem ruje žijú zväčša samotársky. Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života.

13. Zubor

14. Zubor

15. Zubor

16. Zubor

17. Zubor

18. Zaradenie bobra • Kmeň (phylum) Chordáty Chordata • Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata • Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata • Stupeň Štvornožce Tetrapoda • Trieda (classis) Cicavce Mammalia • Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria • Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria • Rad (ordo) Hlodavce Rodentia

19. Bobor Veľkosť bobrov môže dosiahnuť 1m dĺžky a váhu do 30 kg. Obe pohlavia sú rovnakého vzhľadu. Charakteristickým znakom je plochý chvost, cca 30 cm dlhý a 12-15 cm široký. Okrem vonkajších sú životu vo vode prispôsobené aj vnútorné orgány. Obzvlášť veľká je kapacita pľúc a okrem nich slúži na výmenu kyslíka aj pečeň. Vďaka tomu môže bobor zostať pod vodou aj 12-15 minút. Párenie sa deje v zime vo vode, počet mladých býva v priemere 2-3. Samica pred pôrodom vytlačí samca z brlohu a aj mladé z minulého roku opúšťajú väčšinou brloh a začínajú si hrabať ďalšie nory. Novonarodené mladé pijú cca dva mesiace matkino mlieko, v máji-júni už ohrýzajú mladé lístky a vetvičky, rýchlo rastú a na jeseň dosahujú 7-8 kg. Priemerne sa dožívajú 15-20 rokov.

20. Bobor

21. Bobor

22. Bobor

23. Bobor

24. Bobor

25. Zaradenie zajaca • Kmeň (phylum) Chordáty Chordata • Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata • Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata • Stupeň Štvornožce Tetrapoda • Trieda (classis) Cicavce Mammalia • Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria • Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria • Rad (ordo) Dvojitozubce Lagomorpha

26. Zajac Zajac má velkost tela 50-70 cm, pricom chvost má dlžku 9 cm, váži priemerne 3,8 kg a velmi vzácne až 7 kg. Zajac má velké vypúlené oci, ktoré sa skvelé prispôsobujú šeru a tme. Výborným hmatových orgánom zajacov sú fúzy. Zajace sa pária od januára do augusta, teda okolo 7 mesiacov. Mládatá sa kotia 3-4 razy do roka, rodia sa živé, sú dobre osrstené a nie sú slepé, hned po narodení vedia behat. Maximálny fyzický vek zajaca je 10-12 rokov.

27. Zajac

28. Zajac

29. Zajac

30. Zajac

31. Ďakujem za pozornosť Adam Barniak