1 / 35

Demografická dynamika MIGRÁCIA

Demografická dynamika MIGRÁCIA. Prednáška 5 Zuzana Poláková. Demografické modelovanie. Urbanizácia – mestský spôsob života, sťahovanie sa z vidieka do miest Desurbanizácia (dekoncentrácia) – sťahovanie sa z miest na vidiek

berget
Télécharger la présentation

Demografická dynamika MIGRÁCIA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Demografická dynamikaMIGRÁCIA Prednáška 5 Zuzana Poláková

  2. Demografické modelovanie Urbanizácia – mestský spôsob života, sťahovanie sa z vidieka do miest Desurbanizácia (dekoncentrácia) – sťahovanie sa z miest na vidiek Urbanizmus – systém pracovných metód a postupov v architektúre slúžiacich na vytváranie a formovanie ľudského osídlenia, odbor zaoberaúci sa plánovaním, projektovaním a stavbou ľudských sídiel • svetová urbanizácia stále stúpa, v súčasnosti dosahuje úroveň asi 48 %. • podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije až 70% Európanov v mestách - podľa odhadov OSN bude v roku 2025 žiť v mestách vyše 60 % obyvateľov sveta

  3. Demografické modelovanie Urbanistika – budovanie sídiel - pre Európu je charakteristické, že patrí ku kontinentom s najhustejším osídlením a to najmä v západnej a južnej časti - Slovensko patrí do skupiny štátov s hustejším osídlením (Rakúsko, Maďarsko, Francúzsko a  ďalšie štáty s hustotou osídlenia okolo 100 obyvateľov na 1 km2). • Slovensko má v severnej i v strednej časti územia horské lesnaté oblasti, potom osídlením v údoliach a v rovinatých oblastiach má podstatne vyššiu koncentráciu obyvateľstva, než je celoplošný priemer • osídlenie na Slovensku, rovnako ako v okolitých štátoch je historicky dané vznikom poľnohospodárstva s usadzovaním sa v blízkosti pozemkov, ktoré roľník obrábal

  4. Demografické modelovanie Sídlo, vidiecke a mestské obce • už od dávnych dôb ľudia žijú v určitých zoskupeniach, spoločenstvách na nejakom území, ktorému hovoríme sídlo. • sídla podľa veľkosti môžu predstavovať lazy (niekoľko domov – obydlí koncentrovaných na jednom mieste), väčšie sídla sú obce. • tieto demografia rozlišuje vidiecke a mestské • zlučovaním mestských obcí (miest) vznikali postupne aglomerácie, ktoré sa skladajú z jadra a predmestí • vysoko urbanizované aglomerácie - konurbácie – súmestia (najväčšie americké mestá: Florida, Kalifornia a i.) • vzájomným zlučovaním aglomerácií a konurbácií vznikajú rozsiahle urbanizované územia tzv. megalopolis (po zlúčení majú spoločnú samosprávu)

  5. Demografické modelovanie • Megalopolis alebo megalopola alebo veľkomesto veľkomiest je rozsiahla metropolitná oblasť alebo dlhá reťaz súvislých metropolitných oblastí. • Tento termín prvýkrát spomenul francúzsky geografJean Gottman v Spojených štátoch v roku 1957 na opísanie veľkej urbanizovanej oblasti pozdĺž východného pobrežia Spojených štátov od Bostonu po Washington, D.C., ktorý sa označuje ako BosWash. • Ďalšia megalopolis sa nachádza na južnom pobreží Veľkých jazier a označuje sa ako ChiPitts, nakoľko sa rozprestiera medzi mestami Chicago a Pittsburgh. V Japonsku je megalopolom oblasť Tokijského zálivu a označuje sa pojmom Pás Taiheiyō (spojenie konurbácií miest Tokio, Nagoja a Osaka)

  6. Demografické modelovanie Tokio je najväčšia metropolitná oblasť na svete podľa počtu obyvateľov. • rozkladá sa na ploche 13 500 km², čo je viac ako rozloha Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja dokopy • žije tu okolo 35 miliónov obyvateľov, čo je zhruba rovnaký počet ako počet obyvateľov Poľska.

  7. Demografické modelovanie Pozitíva urbanizácie: • dostupnosť všetkých druhov služieb • z miest sa stali centrá kultúrneho a spoločenského života • veľké možnosti vzdelávania – vysoká koncentrácia všetkých typov škôl Negatíva urbanizácie: • príliš vysoká koncentrácia ľudí na malom priestore • znečisťovanie environmentálneho prostredia • vysoká kriminalita • šírenie prenosných chorôb • zvyšovaní množstva komunálneho odpadu či problému s pitnou vodou a kanalizáciou.

  8. Demografické modelovanie OECD navrhla používať jednotné kritériá pre určenie typu osídlenia regiónov/obcí podľa: • populácia a migrácia (pozornosť venovaná prirodzenému a mechanickému pohybu obyvateľstva, jeho demografickej skladbe – ukazovatele absolútne aj relatívne), • ekonomická štruktúra a jej výkonnosť (celkový stav hospodárstva), • sociálna oblasť a majetkové pomery (úroveň sociálno-ekonomického zázemia, dostupná infraštruktúra), • životné prostredie a jeho udržateľnosť (geografické ukazovatele, ktoré ovplyvňujú produkčnú schopnosť pôdy, ale aj ukazovatele znečistenia životného prostredia.

  9. Demografické modelovanie V súčasnosti medzi najčastejšie používané kritériá hodnotenia obcí patria: • historické kritérium (za mestské obce boli považované tie, ktoré mali pridelené mestské privilégiá, práva), v zahraničí sa toto kritérium nepoužíva, • veľkostné kritérium, je jedno zo základných (za mestské obce sa považujú obce s počtom trvale bývajúcich viac ako 20 000), toto kritérium sa používa aj pri určovaní veľkomiest, • podľa hustoty, patrí k všeobecne akceptovaným kritériám OECD, kde podľa metodiky OECD je región považovaný za: - prevažne vidiecky, viac ako polovica obyvateľov žije v sídlach s hustotou osídlenia menšou ako 150 obyvateľov/km2, - signifikantnevidiecky, ak 15 − 50% obyvateľov žije v sídlach s hustotou osídlenia menšou ako 150 obyvatel’ov/km2,

  10. Demografické modelovanie - prevažne mestský, ak menej ako 15% obyvateľov žije v sídlach s hustotou osídlenia menšou ako 150 obyvatel’ov/km2 (tento prístup nezohľadňuje v celej šírke historicky dané špecifiká osídlenia územia Slovenska), • štrukturálne kritérium, zohľadňuje ekonomicko-demografické poznatky o štruktúre obyvateľstva miest a vidieka (typické povolania pre jednotlivé kategórie obyvateľstva). Základným ukazovateľom je podiel nepoľnohospodárskeho obyvateľstva, • funkčné kritérium – jeho základom je, že mestské obce plnia sídelné, hospodárske, právne a sociálne funkcie, ktoré sa líšia od vidieckych. Sem zaraďujeme aj mestá so zvláštnymi účelmi, napríklad kúpeľné mestá, • administratívne kritérium – za mesto sa považujú obce so štatútom mesta. Toto kritérium je úzko späté s funkčným. Je možné ho chápať ako analógiu historického kritéria.

  11. Demografické modelovanie Ukazovatele urbanizácie Úroveň urbanizácie kde Pu – počet mestského (urbanizovaného) obyvateľstva P – stredný stav obyvateľstva Pv – počet obyvateľov vidieka

  12. Demografické modelovanie Koncentrácia obyvateľstva: Koeficient blízkosti (proximity), b kde P - plocha územia O - počet obcí na sledovanom území

  13. Demografické modelovanie Miera ľudnatosti, mľ: kde P - stredný stav obyvateľstva Ú - veľkosť územnej jednotky V obrátenom vzťahu sa miera ľudnatosti uplatňuje pre vyčíslenie plochy územia, pripadajúca na obyvateľa. Typickým príkladom je výmera poľnohospodárskej a ornej pôdy pripadajúca na l obyvateľa.

  14. Demografické modelovanie Koeficient koncentrácieobyvateľstva (Lorenzova krivka) kde P – plocha oblúka T – plocha celého trojuholníka Tvar oblúka vyjadruje či je koncentrácia obyvateľstva v menších, alebo vo väčších sídlach (najväčšia vzdialenosť krivky od uhlopriečky v hornej polovici trojuholníka - prevaha koncentrácie v mestách, v dolnej polovici - prevaha koncentrácie je v menších sídlach).

  15. Demografické modelovanie Migrácia • mechanický pohyb obyvateľstva • jedná sa o pohyb: - v rámci územnej jednotky (štátu) v - horizontálnom smere (vidiek - mesto) a - vertikálnom smere (mesto - mesto, resp. vidiek - vidiek), - cez hranice štátu, t.j. medzištátny pohyb: emigrácia – vysťahovanie imigrácia – prisťahovanie. Môžeme tiež hovoriť’ o fyzickej alebo zemepisnej mobilite. Špeciálnymi prípadmi pohybu obyvateľstva sú: • sezónna migrácia (prevažne poľnohosp. pracovníkov), • kyvadlová migrácia (pravidelná denná, resp. týždenná dochádzka do zamestnania, školy a pod.),

  16. Demografické modelovanie • cestovanie (zisťuje sa veľmi ťažko, v rámci pravidelného zisťovania cenzu obyvateľstva – možnosti rekreácie, vlastníctvo chaty, chalupy, správy cestovných kancelárií,), • skrytá migrácia (dlhotrvajúca nedenná dochádzka za prácou). Z pohľadu migranta: • dobrovoľná migrácia (z iniciatívy migranta) (sem môžeme zaradiť aj reemigráciu– proces sťahovania dávnejších emigrantov, ktorí sa po určitom čase neprítomnosti vracajú do krajiny svojho pôvodu. V prípade, ak ide o proces organizovaný štátnou mocou, hovoríme o repatrizácii), • nedobrovoľná, vynútená, násilná migrácia (migranti sú donútení k presídleniu verejnou mocou: vyhostenie, evakuácia – plánované vysídlenie oblasti za účelom zachrániť ľudí pred nejakou katastrofou).

  17. Demografické modelovanie Z hľadiska početnosti migrantov: • individuálna migrácia • skupinová migrácia, resp. masová. Pre špeciálny prípad masovej migrácie vyvolanej neočakávanými udalosťami (prírodné katastrofy, vojny) používame pojem útek, alebo exodus. Hore uvedené typy migrácie patria medzi legálnu migráciu. Ak sa jedná o nedovolené prekročenie štátnych hraníc, hovoríme o nelegálnej migrácii, ktorá je predmetom šetrení medzinárodných kriminalistických organizácií.

  18. Demografické modelovanie Zdroje informácií o migrácii Zisťovanie je v mnohých prípadoch obtiažne a je súčasťou štatistických zisťovaní rôznych organizácií : - ŠÚ (napr. z výberového zisťovania v domácnostiach), - migračné úrady, - colné správy, - miestne a mestské úrady a pod. V SR je uplatňovaný administratívny spôsob získavania údajov o migrácii. Je zaradený do systému krátkodobého štatistického zisťovania, ktoré realizuje Štatistický úrad SR.

  19. Demografické modelovanie Najčastejšie používané pojmy Migrácia, sťahovanie – pohyb cez hranice administratívnej jednotky, pri ktorom dochádza k trvalej zmene pobytu osoby (v SR zmena obce trvalého pobytu). Migrant – osoba, ktorá mení miesto (obec) svojho trvalého (obvyklého) pobytu z jednej krajiny do druhej, alebo z jedného regiónu do iného v rámci krajiny. Prisťahovaný (imigrant) – osoba, ktorá sa prisťahovala do určitej územnej jednotky. Vysťahovaný (emigrant) – osoba, ktorá sa vysťahovala z určitej územnej jednotky. Trvalý pobyt – je v mieste stáleho bydliska občana, je to miesto, kde sa občan trvale zdržiava. Prechodný pobyt – miesto, kde sa občan zdržiava dočasne (štúdium, zamestnanie)

  20. Demografické modelovanie Povolenie na pobyt – doklad, ktorý oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území SR prechodne, resp. trvalo. Nevyžaduje sa od zahraničných Slovákov Azyl – ochrana cudzinca, ktorý má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských alebo iných národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu. Žiadateľ o azyl– cudzinec, ktorý žiada v inej krajine o ochranu pred perzekúciou alebo nebezpečenstvom hroziacim v krajine pôvodu. Azylant – cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

  21. Demografické modelovanie Odídenec – cudzinec, ktorému je na území inej krajiny poskytnuté dočasné útočisko (napr. počas vojnového konfliktu). Presídlenec – osoba, ktorá bola presťahovaná do krajiny pôvodu. Občianstvo – právna väzba medzi občanom a štátom, ktorá nevyjadruje etnický pôvod osoby (občianstvo v SR nemusí byť podmienené zánikom pôvodného občianstva). Štátny občan– občan príslušného štátu. Osoba, ktorá nie je štátnym občanom príslušného štátu, je v ňom cudzincom.

  22. Demografické modelovanie Ukazovatele migrácie Hrubá migrácia (objem migrácie) – súčet objemu vnútorného sťahovania a obratu zahraničného sťahovania MO = I + E kde MO – objem migrácie, I – prisťahovaní, E – vysťahovaní. Čistá migrácia (migračné saldo) - rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných MS = I – E kde MS – migračné saldo, I – prisťahovaní, E – vysťahovaní.

  23. Demografické modelovanie Index migračného salda – základný ukazovateľ efektívnosti migrácie kde MS – migračné saldo (rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných), MO – migračný obrat (úhrn počtu prisťahovaných a vysťahovaných osôb za danú územnú jednotku obyčajne za rok),

  24. Demografické modelovanie Index hrubej imigrácie (emigrácie) – porovnanie počtu vysťahovaných a prisťahovaných, resp. naopak Index čistej imigrácie (emigrácie) – porovnanie čistej migrácie a hrubej imigrácie, resp. emigrácie

  25. Demografické modelovanie Hrubá miera migračného salda – migračné saldo na 1 000 obyvateľov stredného stavu, obyčajne za rok mms =It − Et/ St kde mms je hrubá miera migračného salda, It sú prisťahovaní v čase t, Et sú vysťahovaní v čase t, je stredný stav obyvateľstva v čase t

  26. Demografické modelovanie Tabuľka: Migrácia medzi ČR a SR rok MO I CR ISR MS ieiiem 2000 1 578 310 1 268 958 -3,09 0,76 0,61 2001 1 388 398 990 592 -1,49 0,60 0,43 2002 1 198 449 749 300 -0,67 0,40 0,25 2003 1 098 448 650 202 -0,45 0,31 0,18 2004 1 649 662 987 325 -0,49 0,33 0,20 2005 1 878 734 1 144 410 -0,56 0,36 0,22 • 1 870 706 1 164 458 -0,65 0,39 0,24 (zdroj: Demografická príručka, 1982; http://www.infostat.sk/vdc)

  27. Demografické modelovanie Podľa zverejnených údajov OSN sa na svete v roku 2005 nachádzalo 191 miliónov osôb, ktoré boli klasifikované ako zahraniční migranti. Medzinárodná migrácia sa v súčasnosti považuje z hľadiska ekonomického, sociálneho, kultúrneho, politického a i. za závažnú otázku, ktorou je potrebné sa zaoberať, hoci je to prirodzený, zväčša pozitívny a z mnohých hľadísk užitočný jav. Medzinárodná migrácia je pravdepodobne najčastejšie spojená s riešením ekonomickej a sociálnej situácie jednotlivca. Preto sa za ostatné obdobie, pre Slovákov a Čechov vstupom do Európskej Únie rozšírila tzv. ekonomická migrácia.

  28. Demografické modelovanie Faktory migrácie – tie, ktoré motivujú k emigrácii, známe tiež ako „push factors“, sú: politická nestabilita, nízka životná úroveň, chudoba, choroby, ozbrojené alebo iné konflikty a pod. Faktory ovplyvňujúce výber cieľovej krajiny: sociálna istota, dodržiavanie ľudských práv, lepšie ekonomické príležitosti, spravodlivosť, bezpečnosť a pod.

  29. Demografické modelovanie • Je všeobecne známe, že populácia v Európe starne. • Ubúda počet ľudí v aktívnom veku (podľa Európskej komisie (EK) v roku 2010 až 2030 sa počet ľudí v aktívnom veku zníži o 20 miliónov). • Z tohto dôvodu sú tendencie zo strany EK hľadať možnosti a riešiť vzniknutú situáciu povolením imigrantov z krajín tretieho sveta pre potreby trhu práce. • O počte imigračných povolení by ale naďalej rozhodovala výlučne konkrétna krajina, ktorej sa imigrácia týka. • Bola prijatá schéma užšej kooperácie a harmonizácie hraničných, imigračných, azylových, integračných a vízových politík - Haagsky program, v súčasnosti sa jeho implementácia uskutočňuje na báze Akčného plánu

  30. Demografické modelovanie Nelegálna migrácia • pod pojmom nelegálna migrácia rozumieme nedovolené prekročenie štátnych hraníc, ako aj neoprávnený pobyt cudzincov na území krajiny, • počet nelegálnych migrantov nie je žiadnou inštitúciou numericky vyčíıslený. (podľa odhadov v roku 2007 predstavovala nelegálna migrácia niekoľko tisíc až desaťtisíc osôb), • v poslednom období sa SR začína stávať atraktívnou krajinou pre cudzích štátnych príslušníkov aj ako cieľová krajina, • v roku 2008 je v oblasti nelegálnej migrácie na vonkajších hraniciach EÚ jednou z priorít rozpoznávanie a skúmanie skutočných úmyslov pobytu cudzincov, cestujúcich do schengenského priestoru, • zvýšená pozornosť je venovaná aktivitám prevádzačských skupín, ktorých činnosť má najvýraznejší vplyv na štatistické počty nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ.

  31. Demografické modelovanie • dôležitú úlohu v oblasti nelegálnej migrácie zohráva čierna ekonomika, ktorá často predstavuje ťažiskový ekonomický faktor bez daňového zaťaženia (lacná pracovná sila) Cieľom bezpečnostných zložiek krajín EÚ je - zintenzívnenie aktivít vo vnútrozemí, - kontrola legality pobytu cudzincov, - kontrola legality ich zamestnávania, - sledovanie možného zapojenia cudzincov do trestnej činnosti - krádeží, nájomných vrážd, nelegálneho ozbrojovania alebo prípravy teroristických útokov

  32. Demografické modelovanie Azylová migrácia v rámci zahraničnej migrácie je problematika azylu v SR dlho považovaná za prioritnú, • štátna sféra i pri limitovaných zdrojoch financií zriadila utečenecké tábory, • postupne sa pripravovali a prijali nové právne predpisy týkajúce sa azylu, • pozornosť sa začala sústreďovať aj na integráciu azylantov do spoločnosti, • len mizivé percento žiadateľov má reálny záujem získať v našej krajine azyl V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 1489 žiadostí o azyl. Najpočetnejšou skupinou sú žiadatelia z Indie, Čečenska, Moldavska a Pakistanu.Podstatná časť žiadateľov o azyl sú označovaní ako ekonomickí migranti, čo však neznamená, že v krajine ich pôvodu neprišlo k porušeniu ľudských práv. Preto sa Migračný úrad zaoberá každou žiadosťou individuálne.

  33. Demografické modelovanie Kde sa nachádzajú tábory na území Slovenskej republiky? - v Humennom, v Opatovskej Novej Vsi, v Liptovských Vlachoch - dva pobytové tábory v Rohovciach a v Gabčíkove. Ako dlho žiadatelia o azyl zotrvávajú na Slovensku? Ako dlho čakajú na rozhodnutie? - zo zákona má Migračný úrad povinnosť vydať rozhodnutie do 3 mesiacov (90 dní), od podania vyhlásenia ich žiadosti o azyl, - v prípade vydania negatívneho rozhodnutia má žiadateľ právo podať opravný prostriedok na Krajský súd a žiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia, - ak Krajský súd potvrdí rozhodnutie Migračného úradu, existuje ešte možnosť podať odvolanie na Najvyšší súd SR

  34. Demografické modelovanie Čo sa stane v prípade, že žiadateľ odíde do iného členského štátu EÚ - v prípade zadržania (legitimovania) cudzinca na území daného štátu je skúmané, či už žiadal o azyl v rámci EÚ, - do evidenčného systému EURODAC  sú vkladané daktyloskopické odtlačky cudzincov po podaní vyhlásenia ich žiadosti o azyl, - na základe identifikácie v tejto európskej databáze sú vrátení do krajiny, kde požiadali o azyl prvýkrát.   Čo sa stane keď žiadateľ o azyl požiada o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu?- konanie o udelení azylu sa zastavuje a žiadateľ sa dostáva do režimu tolerovaného pobytu, a to do doby odchodu zo SR, - počas tejto doby je umiestnený v pobytovom zariadení v Gabčíkove.

  35. Ďakujem za pozornosť

More Related