-1-

1. -1- Seminár z CH 33 (60., 61. vyuč. hod.) odpad dusičnany, fosforečnany  kyslík  odpad Dusíkaté a fosforečné hnojivá Dusičnan amónny, kvapalné dusíkaté hnojivá (obsahujú až 26% voľného amoniaku), dusíkaté vápno a síran amónny. Priemyselné fosforečné hnojivá sa zvyčajne pripravujú rozkladom prírodných fosforečnanov. Vo vode nerozpustný fosforečnan vápenatý Ca3(PO4)2 (hlavná zložka apatitov alebo fosforitov) sa mení na rozpustný dihydrogenfosforečnan vápenatý Ca(H2PO4)2(škodlivý fluór z apatitu sa oddeľuje). Pri používaní priemyselných hnojív treba prísne dbať na zachovanie biologickej rovnováhy v prírode. Chémia pomáha poľnohospodárstvu nielen vysokohodnotnými hnojivami, ale aj inými výrobkami. Obohacovanie pôdy – hnojenie je potrebné, pretože pôda obsahuje niektoré prvky v dostatočnom množstve, iné nie. málo kyslíka bez kyslíka – hnilobný proces nadbytok živín nedostatok živín bahno Rastlinné živiny Okrem svetla, tepla, vody a oxidu uhličitého potrebujú rastliny aj minerálne soli-obsahujúce aj dusík a fosfor Rastliny využívajú predovšetkým dusík, fosfor, vápnik a draslík, ale aj sodík, železo, horčík a v malom množstve tzv. stopové prvky, ako meď, zinok, mangán, bór. Zberom úrody sa pôda každý rok ochudobní o časť prvkov, úrodnosť pôdy klesá a úroda sa zmenšuje. Ak poznáme zloženie pôdy, môžeme cieľavedome regulovať nedostatok živín hnojivami, ktoré ju obohatia o chýbajúce prvky. Od čoho závisí rast rastlín? Minerálne látky sú v pôde prítomné vo forme solí. Jednotlivé rastliny ich prijímajú v rozpustenom stave (ako ióny) v rôznom množstve. Nedostatok niektorej minerálnej látky nemožno nahradiť nadbytkom inej látky. Rast a vývoj rastlín obmedzuje tá látka, ktorá je prítomná v pôde v najmenšom (minimálnom) množstve. To je zákon o rastovom minime a platí pre každú rastlinu. Minerálne látky sa musia do pôdy dostávať hnojením. Dávkovanie musí byť pomerne presné. Nevhodné dávkovanie hnojív do pôdy môže spôsobiť vážne narušenie prírodného prostredia, alebo poškodenie zdravia ľudí. Nadmerné hnojenie dusičnanmi znižuje kvalitu rastlinných produktov a zvyšuje náchylnosť na choroby a škodce. Nadbytok dusičnanov sa hromadí aj v pôde, odkiaľ sa vyplavuje do podzemných vôd. Rastúci obsah dusičnanov v zdrojoch pitnej vody, ale aj prehnojené rastliny (napr. špenát) spôsobujú poškodenie zdravia. Dusičnany sa v ľudskom tele menia na jedovaté dusitany, ktoré sú veľmi nebezpečné najmä pre malé deti. Dostatok živín – optimálny rast Nedostatok jednej živiny – obmedzuje rast Rastové minimum. Rast rastlín ohraničuje živina, ktorá je prítomná v najmenšom množstve Poškodenie životného prostredia fosforečnanmi. Fosforečnany z pracích práškov a hnojív sa dostávajú spolu s inými zlúčeninami (napr. dusičnanmi) do vody. Zapríčiňujú prudký rast rastlín, najmä rias. Nadmerný rast niektorých druhov rastlín porušuje prirodzenú biologickú rovnováhu vo vode. Rastliny si vzájomne zaberajú životný priestor, hynú a klesajú na dno. Počas rozkladu odumretých rastlín sa spotrebuje kyslík rozpustený vo vode. Bez kyslíka začne hnilobný proces. Vznikajú jedovaté látky, napr. sulfán a amoniak. Ryby a ostatné vodné živočíchy hynú. Hovoríme, že voda „je mŕtva“. Tento proces sa nazýva eutrofizácia vody. N P K N P K Eutrofizácia vody fosforečnanmi. Vľavo: Normálne povodie. V strede: Nadmerný rast rastlín, ktorý zapríčinili fosforečnany. Vpravo: „Mŕtva voda“ Chemické látky na ničenie škodcov v poľnohospodárstve - pesticídy. Chemické látky, ktoré ničia živočíšnych škodcov nazývame insekticídy. Ale nielen hmyz a hlodavce ohrozujú úrodu. Nebezpečné sú aj huby a plesne. Proti nim používame chemické látky, ktoré nazývame fungicídy. Tieto veľmi často obsahujú aj zinok, meď alebo horčík. Treťou skupinou látok sú herbicídy. Mohli by sme povedať, že sú to látky, ktoré uskutočňujú chemické pletie, pretože špeciálne ničia len burinu. Zasahujú do procesu fotosyntézy alebo vplývajú na rast, či tvorbu živín, pritom kultúrnym plodinám neškodia (napr. trichlóroctan sodný, deriváty fenolov). Ide vlastne o účinok na buriny s plytkým koreňom. Hlboko zakorenené semená kultúrnych rastlín zostávajú nezasiahnuté. Používanie pescitídov má aj svoju tienistú stránku. Spočíva najmä v znečisťovaní vodných tokov a v úhyne rýb a vodných živočíchov pri ich vyplavovaní z polí. Preto treba s týmito látkami narábať veľmi opatrne a uvážene ich aplikovať, aby nedošlo k poškodeniu zdravia ľudí a zvierat.

2. -2- Seminár z CH 33 (60., 61. vyuč. hod.) 1. Vysvetlite výhody a nevýhody požívania pescitídov. 2. Charakterizujte účinok herbicídov, fungicídov a insekticídov. 3. Vypracujte projekt „ mŕtva voda“. Spracujte informácie o vzniku mŕtvej vody a jej účinku na životné prostredie. Nebezpečenstvo otravy z potravín V pokazených potravinách sa môžu vyskytovať jedovaté látky. Pokazeným potravinám sa musia vyhýbať hlavne deti, tehotné ženy a chorí ľudia. V alkoholických nápojoch vyrobených neodborným spôsobom môže byť prítomný smrteľne jedovatý metanol a iné nebezpečné látky. Veľké množstvo alkoholu (etanolu) môže mať smrteľné následky (420 – 560 g). Jedovatou látkou je kyselina šťaveľová . Vyskytuje sa napr. v špenáte, v šťaveli a i. Tieto rastliny sú však dôležité z hľadiska zdravej výživy. Na potlačenie jedovatých účinkov kyseliny šťaveľovej je potrebné ju vyžrážať v podobe šťaveľanu vápenatého. Toto možno docieliť reakciou s vápenatými iónmi, ktoré sú v dostatočnom množstve prítomné napr. v mliečnych výrobkoch. Preto musíme pridávať do špenátu mlieko. V pokazených potravinách je najjedovatejší botulotoxin. Vyskytuje sa napr. v paštékach, ktoré sú dlhšiu dobu otvorené a nesprávne skladované (na slnku a pod.). Smrteľná dávka pre dospelého človeka je 2.10–9 g. Horľavé látky Bod vzplanutia udáva najnižšiu teplotu, na ktorú musí byť horľavá kvapalina zohriata, aby po priblížení plameňa nad hladinu došlo ku vznieteniu pár. Podľa bodu vzplanutia delíme horľavé kvapaliny do štyroch tried. I. trieda – horľaviny s bodom vzplanutia do 21°C (acetón, hexán, ľahké benzíny, metanol, sírouhlík, nitrolaky – nitroriedidlá) II. trieda – horľaviny s bodom vzplanutia nad 21°C do 55°C (lakový benzín, petrolej, styrén) III. trieda – horľaviny s bodom vzplanutia nad 55°C do 100°C (motorová nafta, vysokovriaci petrolej) IV. trieda – horľaviny s bodom vzplanutia nad 100°C do 250°C (vykurovacie oleje, anilín, nitrobenzén) Všeobecne platí, že čím je bod vzplanutia nižší, tým je látka z hľadiska ľahkosti vzniku požiaru nebezpečnejšia. V domácnosti sa z prudko horľavých a výbušných látok nachádzajú napr.: organické riedidlá (etanol, acetón, toluén, trichlóretán, nitroriedidlá, benzín, propán a bután. Mnohé z týchto látok sú nielen látky horľavé, ale aj látky toxické, omamné a psychotropné, takže by s nimi nemali deti prísť do styku ani v domácnosti pri práci rodičov (lakovanie, odpaľovanie novoročných petard, ...). Žieraviny Zo žieravín bežne používaných v domácnostiach možno uviesť napr. hydroxid sodný (NaOH) – súčasť čistiacich prostriedkov pre WC, potrubia a pod. Amoniak (hydroxid amónny) (NH3) – súčasť niektorých liekov (napr. Afterbite – prostriedok zmierňujúci svrbenie po poštípaní komármi). Kyselina octová (CH3COOH)– jej 4% až 8% roztok je v potravinách predávaná ako ocot. Aj zriedená, predávaná v potravinách môže po vniknutí do oka spôsobiť jeho trvalé poškodenie! Pálené vápno (CaO) a hasené vápno [ Ca(OH)2] – používa sa na stavbách. Pálené vápno prudko až explozívne reaguje s vodou, obidve zlúčeniny sú žieraviny. Manganistan draselný (KMnO4 ) – skôr bol v lekárňach voľne dostupný ako kloktadlo a dezinfekčný prostriedok (hypermangán). Nespôsobuje priamo poleptanie, ale má silné oxidačné účinky. Vo väčších koncentráciách spôsobuje sfarbenie pokožky. Pri vniknutí kryštálika do očí môže trvale poškodiť zrak. Smrteľná dávka pre dospelého človeka je 5 – 10 g. Peroxid vodíka (H2O2 )- v zriedených roztokoch sa používa na dezinfekciu a na odfarbovanie vlasov. Je to žieravá látka, má silné oxidačné aj redukčné účinky. V koncentrovanejších roztokoch spôsobuje vznik bielych škvŕn na koži. Prudko reaguje s KMnO4. Priemyselné jedy Priemyselné jedy sa vyrábajú na ničenie škodcov, nazývajú sa pesticídy. Podľa cieľovej skupiny organizmov sa delia na: Insekticídy (proti hmyzu), rodenticídy (proti hlodavcom), fungicídy (proti hubám a plesniam), herbicídy ( proti burine). Všetky majú toxický vplyv na človeka. Preto je nutné pred nimi chrániť deti. Pozor napr. na posypanú podlahu v pivniciach domu, na ošetrenú vegetáciu s ktorou sa stretávame na výletoch, kontakt s prostriedkami určenými na ošetrenie záhradky,... Je tiež bezpodmienečne nutné dodržiavať návod (ochranné prostriedky, vetranie, zákaz vstupu na ošetrené územie,...) Alkohol, cigarety, drogy Podstatnou zložkou alkoholických nápojov je etanol. Jeho koncentrácia v nápojoch v objemových percentách: pivo 3-6%, víno 8-12%, likéry 30-40%, destiláty 40-60%. Viac ako 90% alkoholu sa odbúrava v pečeni. Na iné použitie ako potravinárske sa etanol denaturuje (najčastejšie benzínom), aby bol nepoužiteľný. Etanol je psychotropná látka s narkotickým účinkom a potenciálne návyková látka. Smrtiaca dávka pre dospelého je 150-250 g, pre deti len 3 g/kg telesnej hmotnosti. Množstvo etanolu v krvi možno približne odhadnúť podľa vzorca ‰ = m/ hf , kde m je hmotnosť použitého etanolu v gramoch, h je telesná hmotnosť v kg, f je faktor (0,67 pre mužov, 0,55 pre ženy).Rýchlosť odbúravania etanolu je asi 0,15 ‰ za 1 h a je nezávislá na množstve použitého alkoholu. V cigaretách nachádzajúci sa nikotín je veľmi jedovatá látka (smrteľná dávka pre človeka je asi 50 mg). Podrobnejšie informácie o drogách nájdete na oficiálnych stránkach http://www.extc.cz. 1. Vlastnosti látok sa vyjadrujú aj hodnotami fyzikálnych veličín. Pomocou fyzikálno-chemických tabuliek vyhľadajte a vypíšte niektoré fyzikálne veličiny pre tri látky , ktoré si vyberiete z hore uvedeného textu.