AERODYNAMIKA A FASÁDNA TECHNIKA

1. AERODYNAMIKA A FASÁDNA TECHNIKA TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov Prednášajúci: Ing. Martin Lopušniak, PhD.

2. AERODYNAMIKA A FASÁDNA TECHNIKA KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb AFT – Aerodynamika a fasádna technika budov

3. NORMATÍVNE A LEGISLATÍVNE POŽIADAVKY NA ÚSEKU OCHRANY PŘED POŽIARMI KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb

4. Požiarovosť v rokoch 2000 - 2005

5. Postavenie protipožiarnej bezpečnosti stavieb v stavebnom procese Stavebný proces je v oblasti legislatívy usmerňovaný Zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Stavba podľa Zákona 50/1976 musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby.

6. Vymedzenie rozsahu platnej legislatívy pre protipožiarnu ochranu vo väzbe na stavebnú činnosť. Základným právnym predpisom pre oblasť protipožiarnej ochrany je: Zákon č. 314/2001 Z. z., o ochrane pred požiarmi.

7. Vymedzenie rozsahu platnej legislatívy pre protipožiarnu ochranu vo väzbe na stavebnú činnosť. Väčšina legislatívnych predpisov na Slovensku je doplnená, resp. spodrobnená nariadeniami vlády SR alebo vyhláškami s technickým alebo všeobecným obsahom. V prípade zákona 314/2001 sú to najmä vyhlášky s technickým obsahom, ktoré spodrobňujú a dopĺňajú znenie zákona.

8. Normy na úseku ochrany pred požiarom STN 73 0818: 1982, Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie objektu osobami. STN 73 0831 Požiarna bezpečnosť stavieb. Zhromažďovacie priestory. STN 92 0111: 1998, Protipožiarne zariadenia. Grafické značky pre výkresy požiarnej ochrany : Špecifikácia. STN 92 0400: 2005, Požiarna bezpečnosť stavieb. Zásobovanie vodou na hasenie požiarov. STN 92 0202: 1999, Požiarna bezpečnosť stavieb. Vybavovanie stavieb hasiacimi prístrojmi.

9. Normy na úseku ochrany pred požiarom STN 92 0201-1: 2002, Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 1: Požiarne riziko, veľkosť požiarneho úseku. STN 92 0201-2: 2002, Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie. STN 92 0201-3: 2002, Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 3: Únikové cesty a evakuácia osôb. STN 92 0201-4: 2002, Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 4: Odstupové vzdialenosti.

10. Vyhlášky s technickým obsahom na úseku ochrany pred požiarom Zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 o požiarnej prevencii v znení vyhlášky 591/2006 Z.z. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 95/2004, ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov.

11. Vyhlášky s technickým obsahom na úseku ochrany pred požiarom Kucbel, J. Požiarna ochrana budov. 1993. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 699/2004 o zabezpečení vodou na hasenie požiarov. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).

12. Zákon č. 314/2001 • Zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku, a životného prostredia pred požiarmi a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri zásahu. Zákon taktiež hovorí o povinnostiach všetkých osôb, o požiadavkách na odbornú spôsobilosť na výkon vybraných činností, o sankciách za porušovanie povinností vyplývajúcich z predpisov, o poskytovaní pomoci, o výkone štátnej správy a iných záležitostiach na úseku ochrany pred požiarmi.

13. Klasifikácia požiaru • Podľa tohto zákona možno požiar klasifikovať ako, každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí, alebo ktorého následkom je ohrozený život alebo zdravie osôb, resp. zranená alebo usmrtená osoba alebo uhynuté zviera.

14. Zákon č. 314/2001 V zmysle Zákona 314/2001 a z pohľadu navrhovania, výstavby, kolaudácie a užívania budov možno povinnosti za účelom predchádzania vzniku požiarov a za účelom zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov, definovať nasledovne: zabezpečiť, aby sa pri vypracúvaní projektovej dokumentácie stavieb, pri realizácii stavieb a pri ich užívaní riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb, zabezpečiť, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavby alebo jej časti, bezpečnosti osôb alebo k sťaženiu zásahu hasičských jednotiek,

15. Zákon č. 314/200 V zmysle Zákona 314/2001 a z pohľadu navrhovania, výstavby, kolaudácie a užívania budov možno povinnosti za účelom predchádzania vzniku požiarov a za účelom zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov, definovať nasledovne: zabezpečovať pravidelné čistenie komínov, obstarávať a inštalovať vhodné druhy požiarnotechnických zariadení, požiarne vodovody, zdroje vody na hasenie požiarov, hasičskú techniku, hasiace látky, požiarne a evakuačné výťahy, núdzové osvetlenie, označovať a udržiavať trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty, nástupné plochy a prístup k nim, ako aj prístupk uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu, vody, požiarnotechnickým zariadeniam, umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov za účelom vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi,

16. Zákon č. 314/2001 Z.z. • Orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi sú ministerstvo vnútra SR, krajské a okresné riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). • Tieto orgány vykonávajú vybrané činnosti v zmysle zákona o ochrane pred požiarmi. Jednou z činností je aj vykonávanie štátneho požiarneho dozoru. Z pohľadu navrhovania, výstavby a kolaudácie stavieb je súčasťou štátneho požiarneho dozoru aj posudzovanie dokumentácie stavieb z hľadiska riešenia ich protipožiarnej bezpečnosti, ako aj vykonávanie protipožiarnych kontrol dodržiavania povinností na úseku ochrany pre požiarmi, uvedených v predchádzajúcom odseku. Väčšinu projektovej dokumentácie posudzujú okresné riaditeľstvá HaZZ podľa územnej pôsobnosti.

17. Zákon č. 314/2001 Z.z. • V prípade významnejších alebo rozlohou veľkých stavieb a stavieb, kde sa sústreďuje väčší počet osôb, projektovú dokumentáciu schvaľuje, buď krajské riaditeľstvo HaZZ, alebo priamo ministerstvo. Ministerstvo posudzuje najmä projektovú dokumentáciu stavieb, pre ktoré nie sú upresnené predpisy z hľadiska riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb. To isté platí aj v prípade vykonávanie protipožiarnych kontrol dodržiavania povinností na úseku ochrany pre požiarmi. • Vypracovávať projektovú dokumentáciu protipožiarnej bezpečnosti stavieb, alebo vykonávať vybrané činnosti na úseku ochrany pred požiarmi môžu len osoby s odborným vzdelaním. Projektová dokumentácia spracovaná osobou s odborným vzdelaním musí byť osvedčená pečiatkou a vlastnoručným podpisom.

18. Stavebný proces Stavebný proces je v oblasti legislatívy usmerňovaný Zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon). Zákon a jeho vykonávacie vyhlášky najmä, Vyhláška č. 453/200 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a Vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a Zákon č. 90/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o stavebných výrobkoch stanovujú rôzne požiadavky na proces prípravy výstavby, jej uskutočňovania ako aj ukončenia (kolaudácie) a odovzdania do užívania. Stavba podľa Zákona 50/1976 musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. a) mechanická odolnosť a stabilita stavby, b) protipožiarna bezpečnosť stavby, c) hygiena a ochrana zdravia a životného prostredia, d) bezpečnosť stavby pri jej užívaní, e) ochrana pred hlukom a vibráciami, f) energetická úspornosť a ochrana tepla stavby.

19. Územné konanie Prvým podstatným krokom pre realizáciu stavebného diela je proces územného konania. Umiestňovať stavby, meniť využitie územia možno len na základe územného rozhodnutia, z ktorého jedným je aj rozhodnutie o umiestnení stavby. Návrh na územné konanie sa musí doložiť dokumentáciou podľa vykonávacích predpisov spracovanou oprávnenou osobou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy (V prípade protipožiarnej ochrany je to buď ministerstvo vnútra, alebo krajské a okresné riaditeľstvá HaZZ) a všetkým známym účastníkom.

20. Územné konanie Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne požiadavky, a pod. Projektová dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia obsahuje požiadavky protipožiarnej bezpečnosti, ktoré rieši špecialista požiarnej ochrany.

21. Stavebné konanie Stavby, ich zmeny sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia. Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy (V prípade protipožiarnej ochrany buď ministerstvo vnútra, alebo krajské a okresné riaditeľstvá HaZZ) a všetkým známym účastníkom. Obec a ostatné dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanovisko.

22. Schéma stavebného procesu

23. Stavebné konanie Ak dotknutý orgán štátnej správy (V prípade protipožiarnej ochrany buď MV, alebo krajské a okresné riaditeľstvá HaZZ) v určenej, alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma okrem iného aj, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia,ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu.

24. Stavebné povolenie V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby. Stavebný úrad zabezpečí najmä dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy. Stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

25. Stavebné povolenie K žiadosti o stavebné povolenie sa okrem iného prikladá aj projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, musí obsahovať podľa druhu a účelu stavby okrem iného aj požiarno-bezpečnostné riešenie v zmysle Zákona 314/2001.

26. Schéma stavebného procesu

27. Kolaudácia stavieb • Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. • Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie. • V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní v stavebnom povolení. • Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. • Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie.

28. Schéma stavebného procesu

29. POŽIARNA TERMINOLÓGIA, CHARAKTERISTIKA STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU OCHRANY PRED POŽIARMI

30. Požiarne podlažie Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ktoré je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou, má v podlahe otvory s celkovou plochou najviac 10% pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia. V prípade že sú otvory od 10% do 20% pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia musia tieto otvory byť oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 15 min.

31. Požiarne podlažie

32. Požiarne podlažie Za požiarne podlažie sa nepovažuje: • technologické podlažie, na ktorom je najmä strojovňa výťahu, alebo strojovňa vzduchotechniky a ktoré je umiestnené ako posledné nadzemné podlažie, ak v ňom nie je trvalé pracovné miesto alebo dočasné pracovné miesto, • prístavba a vstavba v jednopodlažnej stavbe, ktoré zaberajú najviac 30% pôdorysnej plochy požiarneho úseku a ktoré majú súčet podlahových plôch najviac 500 m2, a v ktorých môže byť najviac 50 osôb.

33. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Požiarna výška hp (m) je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby, meraná od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia.

34. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby.

35. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Za prvé nadzemné požiarne podlažie možno považovať aj podlažie, ktoré je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter odvetrania b > 0,025 m1/2 alebo súčiniteľ odvetrania je najviac 1,25.

36. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Ak polohu prvého nadzemného požiarneho podlažia nemožno určiť určuje sa prvé nadzemné požiarne podlažie podľa vstupu do stavby, ku ktorej vedie prístupová komunikácia pre hasičskú jednotku.

37. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Ak má prvé nadzemné požiarne podlažie niekoľko výškových úrovní, možno s prihliadnutím na členenie stavby na požiarne úseky určiť niekoľko polôh prvého nadzemného požiarneho podlažia.

38. Požiarna odolnosť • Požiarna odolnosť – schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru určitý čas bez porušenia jej funkcie (strata nosnosti, stability, porušenie celistvosti alebo prekročenie medzných teplôt). • Požiarna odolnosť konštrukcie sa hodnotí kritériami (R, E, I a pod.) a časom v minútach (30, 45, 60 a pod.).

39. Požiarna odolnosť • Na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sa používajú tieto kritériá a symboly: • nosnosť a stabilita – R, • celistvosť – E, • tepelná izolácia – I, • izolácia riadená radiáciou – W, • predpokladané zvláštne mechanické vplyvy – M, • dvere vybavené zariadením na automatické zatváranie – C, • konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu – S.

40. Požiarna odolnosť Vlastnosti dosiahnuté skúškou sa preukazujú certifikátom. Požiarnu odolnosť stavebných výrobkov je možné získať priamo od výrobcu alebo z jeho prospektových materiálov.

41. Reakcia na oheň Stavebné výrobky sa z hľadiska reakcie na oheň zatrieďujú do tried A1 (minerálna vlna napr. NOBASIL, kameň), A2 (minerálna vlna), B, C, D, E (polystyrén) a F.

42. Reakcia na oheň Pre stavebné výrobky triedy A2, B, C, D a E sa z hľadiska tvorby horiacich kvapiek a častíc určuje doplnková klasifikácia d0, d1 a d2. Pre stavebné výrobky triedy A2, B, C, D a E sa z hľadiska tvorby dymu určuje doplnková klasifikácia s1, s2 a s3. Systém uvedeného hodnotenia stavebných materiálov bol zavedený do praxe v roku 2004. V minulosti sa používalo označenie stupeň horľavosti. Vzhľadom k rozsiahlej škále stavebných materiálov je možné stretnúť sa v súčasnosti s ešte pôvodným označením stavebných materiálov.

43. Konštrukčné prvky Konštrukčné prvky sa podľa použitých stavebných materiálov a ich požiarno-technických vlastností a ich vplyvu na intenzitu požiaru členia na: • konštrukčné prvky druhu D1, • konštrukčné prvky druhu D2, • konštrukčné prvky druhu D3. V súčasnosti sa klasifikujú konštrukčné prvky podľa pôvodnej klasifikácie stavebných materiálov. Predpokladá sa, že v budúcnosti klasifikácia konštrukčných prvkov v súčasnej podobe nebude používaná.

44. Konštrukčné prvky D1 Konštrukčný prvok druhu D1 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a obsahuje iba nehorľavé látky, alebo aj horľavé látky od ktorých však nie je závislá stabilita a nosnosť konštrukcie. Prípadné horľavé látky musia byť celkom uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými látkami tak, že v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nenastane ich zapálenie a neuvoľňuje sa z nich teplo.

45. Konštrukčné prvky D1 – podľa STN EN 13501-1 • Pre konštrukcie projektované podľa súčasných noriem využívajúc STN EN 13501–1 - Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb, je konštrukčný prvok druhu D1 konštrukcia, ktorá v čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru, pretože spĺňa jednu z podmienok: – má triedu reakcie na oheň A1 alebo A2 s1, d0; – skladá sa iba z komponentov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2 s1, d0;

46. Konštrukčné prvky D2 Konštrukčný prvok druhu D2 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a môže obsahovať horľavé látky od ktorých je závislá stabilita a nosnosť konštrukcie. Prípadné horľavé látky musia byť celkom uzavreté vo vnútri konštrukcie nehorľavými látkami alebo neľahko horľavými látkami tak, že v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nenastane ich zapálenie a neuvoľňuje sa z nich teplo.

47. Konštrukčné prvky D3 Konštrukčný prvok druhu D3 je konštrukcia, ktorá nespĺňa požiadavky na konštrukčný prvok D1 alebo D2 a môže zvyšovať intenzitu požiaru.

48. Konštrukčné celky • Konštrukčné celky sa podľa druhu konštrukčných prvkov použitých v požiarnych deliacich konštrukciách a nosných konštrukciách, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, členia na • nehorľavé, • zmiešané, • horľavé.

49. Konštrukčné celky • Nehorľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, len druhu D1. • Zmiešaný konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú zvislé požiarne deliace konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, len druhu D1; ostatné požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie sú druhu D2. • Horľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, druhu D1, alebo druhu D2, alebo druhu D3. Tento konštrukčný celok nespĺňa požiadavky na nehorľavý konštrukčný celok a zmiešaný konštrukčný celok.

50. Konštrukčné celky • Pri určovaní konštrukčného celku sa nezohľadňuje: • konštrukčný prvok nad požiarnym stropom posledného požiarneho nadzemného podlažia, ak požiarny strop nie je staticky závislý od tohto konštrukčného prvku, • konštrukčný prvok v poslednom požiarnom nadzemnom podlaží v stavbe s nehorľavým konštrukčným celkom alebo so zmiešaným konštrukčným celkom, ktorá má viac ako dve nadzemné požiarne podlažia a požiarnu výšku najviac 22,5 m, • druh požiarnych deliacich konštrukcií a nosných konštrukcií vstavaných častí umiestnených vo väčších požiarnych úsekoch, ak tieto konštrukcie nezabezpečujú stabilitu stavby a ani neohraničujú požiarny úsek, v ktorom sú umiestnené.